Tuhá zima a horúca jar

Filmové týždenníky ako žáner spravodajského filmu sú dnes vzácnosťou. Na Slovensku sa o ne vo svojich zbierkach stará Slovenský filmový ústav (SFÚ), ktorý ich v spolupráci so spravodajskou televíziou TA3 uvádza v jej programe. V mesačníku Film.sk ich čitateľom približuje Milan Černák, ktorý pôsobil ako dramaturg a režisér Spravodajského filmu.

Vravieva sa, že desať rokov v dejinách národa veľa neznamená – okrem medzníkov, ako je vojna či revolúcia. Nič také sa však medzi rokmi 1959 a 1969, z ktorých týždenníky môžeme kontinuálne sledovať na TA3, nestalo. Stalo sa čosi iné: po rokoch tvrdej až despotickej politiky jednej strany sa spoločnosť začala postupne dožadovať voľnejšieho myslenia a demokratickejšej praxe, až kým jej „bratská pomoc“ nepreukázala „priateľskú službu“, ktorej nástrojmi boli tanky a tisíce zahraničných vojakov s nabitými zbraňami, a jej výsledkom mŕtvi a ranení na tele i na duchu. Takých to bolo desať rokov...

Necelý pol rok po 21. auguste 1968, keď sa politika začala neočakávane – pre mnohých – skrúcať, komentátorka v prvom čísle týždenníka 1969 okrem novoročného vinšu sľubuje aj pravdivé informovanie divákov po celý rok! Ako keby spravodajcovia tušili (veruže netušili), že to vôbec nebude jednoduché.

Aj progresívni spisovatelia (medzi nimi Jesenská, Hykisch, Kaliský), nespokojní so stavom spoločnosti, zvolali aktív a žiadali pokračovať v pojanuárovom vývoji (išlo o január ‘68, ktorý priniesol zásadné zmeny v orgánoch i politike komunistickej strany). Filmári, tvorcovia ťažiskových titulov z predchádzajúceho roka (Čas, ktorý žijeme; Čierne dni), preberali vyznamenania od svojich riaditeľov: tí však už o rok riaditeľmi neboli, a tí vyznamenaní už boli prepustení či ináč postihnutí.

Ďalší z tvorcov, Juraj Jakubisko, dostáva cenu filmového zväzu za Kristove roky (TvF č. 2) – a potom ho čaká rovnaký osud. Vtedy ešte „ďalejslúžiaci“ najvyšší stranícky (progresívny) ekonóm Viktor Pavlenda poskytol týždenníku rozhovor o reforme národného hospodárstva. 

Pre tých, ktorí sa nedostali na nedávny koncert Toma Jonesa na Slovensku, je týždenník príležitosťou, aby si vypočuli jeho slávnu Delilah: ako bývalý baník dostal Zlatú platňu symbolicky v nemeckej bani v Berchtesgadene.

Až v čísle 3 bola zaznamenaná historická udalosť – na základe zákona o československej federácii vznikla prvá Slovenská socialistická republika. Komentátor vyzdvihuje, že sa 1. januára 1969 naplnila vyše tisícročná túžba slovenského národa! (Skutočnosť, že to isté vyhlasoval 30 rokov predtým Jozef Tiso a o 24 rokov neskôr Vladimír Mečiar, nechávam bez komentára.) Prvá vláda zložila sľub na Bratislavskom hrade. Nuž a medzi tieto historické udalosti sa akosi priplietol fejtón o Cigánovi z východného Slovenska, Michalovi Kanálošovi, ktorý si zaparkoval maringotku na brehu v Petržalke a tu (s desiatimi deťmi) vyrábal (zo stromov, ktoré tu bohato rástli) a predával záujemcom korytá na zakáľačky.

Noví ministri predstavili svoje vízie v rozhovoroch pre filmový týždenník č. 4. Pozoruhodných je niekoľko „aktuálnych problémov“: najväčšie boli v zdravotníctve a výstavba poškodzovala životné prostredie. Ale: celá vláda sa vmestila do jednej budovy, ktorá dnes ledva stačí jedinému ministerstvu – poľnohospodárstva.

Vydanie č. 5 reflektuje, aké rôznorodé problémy vzrušovali verejnosť: manifestácie vo veľkých mestách po upálení Jana Palacha a výzva prezidenta mladým „Nerobte to!“, uhoľná kalamita – nekúrilo sa, lebo v lete zodpovední akosi pozabudli, že rok má štyri rôzne obdobia, a 500 zahraničných novinárov vyhlásilo Alexandra Dubčeka za najpopulárnejšieho politika predchádzajúceho roka.

Informácie o nepokojoch v Írsku a demonštráciách v západnom Nemecku dominovali číslu 6.

Týždenník č. 7 režiséra Ondrkala priniesol odpočinkové témy: Zora Kolínska a Eva Máziková spievali pre zahraničných manažérov – a neuspeli. Vybrali si SĽUK a Lúčnicu. Osemnásťročný kominár v Brezne čistí komíny na čiernobalockých a hriňovských lazoch – to bola aj vtedy rarita. Predsa len nechýbala aktualita – a riadne ostrá: študentský parlament sa dožadoval väčšieho podielu na tvorbe politiky a odsúdil cenzúru informácií – vzápätí požiadal novinárov, aby zasadnutie parlamentu opustili!

Spoločensko-politicky bola zima 1968/69 horúca, meteorologicky mimoriadne studená: v Maďarsku na Dunaji pracovali ľadoborce, v Bukurešti si nevedeli poradiť so snehom, kalamita bola dokonca aj v Jeruzaleme (TvF č. 8).

Vo Vysokých Tatrách dali do prevádzky po dlhom čase obnovený Sliezsky dom (TvF č. 9) a začali finišovať so stavbami určenými pre majstrovstvá sveta v lyžovaní v roku 1970. 

Medzinárodný sviatok žien tradične venovali filmoví spravodajcovia ženám celým obsahom týždenníka (č. 10). V tomto roku to bolo pestré. Anketa so ženami na Kysuciach odkryla množstvo problémov: málo pracovných príležitostí, chýbajú lekári, v obchodoch je nedostatok základných potravín, niet fungujúcich služieb, ale veľa je krčiem. Ženám, ktoré by rady porodili syna, radil z hviezd doktor Jonáš, a vraj vedel pomôcť aj pri neplodnosti. Nuž a bonbónikom – naskrz nevídaným – bolo autentické vystúpenie prvej československej striptérky, ktorá v rozhovore úprimne priznala, že podľa nej „krásu ženskej nahoty treba vnímať ako umelecké dielo“.

V ďalších číslach (11, 12) sa niektoré témy opakujú: snehová kalamita postihla doslova celý svet (na sever od rovníka), Francúzi skúšajú nový Concorde, prvý let má za sebou aj Boeing 727, a tajomník Pavlenda diskutuje s handlovskými baníkmi. A tam sa vysloví člen predsedníctva Okresného výboru KSS jasne: „Pojanuárový vývoj nebol omylom, ako sa nám to niektorí súdruhovia snažia nahovoriť“. Žiaľ, nedošlo na jeho slová, ale na slová tých nahováračov – a to stálo celé generácie dvadsať rokov života!

Po Kysuciach zamerali spravodajcovia svoju pozornosť na ďalší zanedbaný región – Oravu (č. 14). Okrem toho sa formou ankety venujú (aj v TvF č. 16) otázke, ako dobre poznáme svoju minulosť a, veru, nemohli konštatovať veľa pozitívneho. Dominik Tatarka sumarizoval tému tak, že historické povedomie u nás je nižšie ako inde.

Redakcie časopisov pre ženy vyhlásili anketu Ideálna žena a Babička roka, aby si prišli na svoje aj tie, čo už prekročili vek, keď mohli súťažiť o titul miss (TvF č. 15). Do Bratislavy pricestovali na ples mládežníci z Prahy prvýkrát po tom, čo sa Bratislava ocitla v „inom štáte“ – a vzniklo z toho množstvo humorných situácií. Odľahčujúceho charakteru je aj snímka zo svadby posledného „bítlsáka“ Paula McCartneyho (č. 16), ktorý si vzal milionársku dcéru Lindu Eastman, dedičku firmy Kodak.

Začiatok konca prišiel v apríli. Za nového prvého tajomníka ÚV KSČ bol zvolený Gustáv Husák. ÚV KSS, ešte plný progresivistov, podporil toto rozhodnutie na svojom zasadnutí (TvF č. 17) slovami: „celá strana nastupuje k rozhodnej realizácii pojanuárovej politiky“. Dnes vieme, ako to dopadlo. Rovnako, ako dopadli diskusie o novom bratislavskom moste (č. 18)...

 

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – JÚL A AUGUST 2019
6. 7. – 14.30 hod. – Týždeň vo filme 1/1969 a 2/1969 (repríza 7. 7. o 8.30 hod.)
13. 7. – 14.30 hod. – Týždeň vo filme 3/1969 a 4/1969 (repríza 14. 7. o 8.30 hod.)
20. 7. – 14.30 hod. – Týždeň vo filme 5/1969 a 6/1969 (repríza 21. 7. o 8.30 hod.)
27. 7. – 14.30 hod. – Týždeň vo filme 7/1969 a 8/1969 (repríza 28. 7. o 8.30 hod.)
3. 8. – 14.30 hod. – Týždeň vo filme 9/1969 a 10/1969 (repríza 4. 8. o 8.30 hod.)
10. 8. – 14.30 hod. – Týždeň vo filme 11/1969 a 12/1969 (repríza 11. 8. o 8.30 hod.)
17. 8. – 14.30 hod. – Týždeň vo filme 13/1969 a 14/1969 (repríza 18. 8. o 8.30 hod.)
24. 8. – 14.30 hod. – Týždeň vo filme 15/1969 a 16/1969 (repríza 25. 8. o 8.30 hod.)
31. 8. – 14.30 hod. – Týždeň vo filme 17/1969 a 18/1969 (repríza 1. 9. o 8.30 hod.)

Milan Černák