Naše roky s Film.sk

Mesačník Film.sk vychádza už dvadsiaty rok a rozhodli sme sa to „osláviť“ v letnom dvojčísle časopisu, ktoré na to poskytuje trochu viac priestoru aj uvoľnenejšiu atmosféru. Tému venovanú Film.sk sme rozdelili na dve časti – v prvej o ňom hovoríme zvnútra, v druhej prinášame anketovou formou názory zvonka.

Simona Nôtová, šéfredaktorka Film.sk (2000 – september 2012)

Prvé číslo Film.sk vyšlo v januári roku 2000. Presne tri mesiace po tom, ako som nastúpila do Slovenského filmového ústavu. V tom období sa riaditeľom SFÚ stal Peter Dubecký, ktorý chcel stabilizovať inštitúciu a rozšíriť jej činnosti, a preto prijal viacero nových ľudí do svojho tímu. Vzbudzuje vo mne radosť pomyslenie, že štyria z nich dodnes sedíme na spoločnom poschodí. Jednou z mojich úloh bolo pripraviť programový bulletin k premietaniam v študijnej sále SFÚ vo vtedajšom Charlie centre (dnes Kino Lumière). S týmto nápadom prišla aj otázka, prečo k programu a filmom nepridať čosi navyše. A myšlienka Film.sk bola na svete. Strávila som s ním prvých trinásť rokov.

Pamätám si, ako sme podobu mesačníka formovali spolu s kolegami Mariánom Brázdom a Mirom Ulmanom. Grafický návrh pochádzal od Andreja Slezáka. Logotyp sa tvoril dlhšie a prišiel až vo finále, keď sme vymysleli názov. Sedeli sme na treťom poschodí vo vtedajšej kancelárii edičného oddelenia, pretože tam sa sústredila všetka energia venovaná Film.sk. A vymyslel ho Miro Ulman, rodený názvotvorca, ktorý dodnes vymýšľa názvy na počkanie. 

Film.sk začal vychádzať v období, keď vznikalo málo slovenských filmov. To však nebola prekážka. Naším zámerom bolo ukázať, že sa „svet“ nezastavil. Kým si slovenskí filmári po strate Koliby postupne hľadali cestu k opätovnému oživeniu slovenského filmu i sami k sebe, kým dorástla nová generácia filmárov, kým technológie prešli obrovským vývojom a vybudovali sa vzťahy s medzinárodným prostredím, vďaka čomu pribudli ďalšie príležitosti, jednoducho kým začal fungovať slovenský audiovizuálny priemysel, kinematografia tu stále bola. Lebo tú netvoria len nové filmy, ale obrovský komplex vecí, ktoré spolu súvisia. A Film.sk bol príležitosťou dať o tom vedieť. Primárnou ideou bolo informovať o všetkom, čo sa deje v slovenskom kinematografickom prostredí prostredníctvom rôznych rubrík. Vytvoriť povedomie, že slovenská kinematografia je bohatá a má na čom stavať. Chceli sme písať nie o tom, čo tu nemáme, ale o tom, čo máme a akú to má kvalitu. Podľa toho som každý mesiac skladala koncept mesačníka s dôrazom na aktuálnosť. Postupne sa rozrastal jeho rozsah, po siedmich rokoch mal dvojnásobný počet strán a pribúdali aj nové rubriky a prílohy. 

Začínali sme skromne, s malým tímom a externistami, a tak to zostalo na dlhé obdobie. Ten najužší okruh tvorili v SFÚ Miro Ulman, Ľubica Orechovská a Štefan Vraštiak. Vnútri redakcie sa popri mojom šéfredaktorovaní vystriedali na redaktorskom mieste Stanka Marendiaková, Dáša Čiripová, Eva Michalková, Mariana Jaremková a na pár mesiacov ma zastúpila Katarína Lednická. Na grafike sa postupne podieľali Marek Borovský, Miro Grnja, Dušan Slezák a zatiaľ najdlhšie Peter Juríček. Od začiatku sme dávali priestor študentom a začínajúcim autorom, z ktorých mnohí dnes patria k rešpektovaným filmovým vedcom a kritikom, napríklad Katka Mišíková či Janka Dudková, prispievali doň aj filmoví vedci a teoretici Martin Ciel, Martin Šmatlák, Václav Macek, Martin Kaňuch, Peter Michalovič, neskôr Eva Filová, Petra Hanáková či Mária Ferenčuhová, ale aj Pavel Branko alebo Rudolf Urc a mnohí ďalší. Vo Film.sk „vyrástol“ aj jeho súčasný šéfredaktor Daniel Bernát, ktorý ešte ako študent v prvom roku Film.sk hodnotil bratislavské kiná. 

Pamätám si aj to, že v počiatočnom období, keď domácich filmov vznikalo pomenej, bolo ťažké zohnať autora na recenzovanie slovenského filmu. A spomínate si na rubriku plus/mínus? Mnohí ju čítali ako prvú po otvorení čísla, no vyskladať ju každý mesiac stálo redakciu mnohokrát hodiny telefonátov a presviedčaní. Počas svojich osobných trinástich rokov som s Film.sk prežila naozaj veľa. Aj nekompromisnú kritiku, aj láskavé slová, aj ocenenia, ale, našťastie, neboli medzi nimi „maliny“. 

Rada by som však dodala ešte čosi. Film.sk som nevnímala hneď ako časopis, hoci bol a je jediným dlhodobo vychádzajúcim filmovým mesačníkom na Slovensku, dokonca s pravidelne publikovaným registrom každého predchádzajúceho ročníka. Časopisom so všetkým, čo k nemu patrí, sa pre mňa stal až vo chvíli, keď vlani vyšlo jeho prvé plnofarebné číslo v novom formáte pod vedením šéfredaktora Daniela Bernáta a domovského grafika Petra Juríčka, ktorý Film.sk dáva tvár od septembra roku 2011, keď pripravil ešte jeho prvú zmenu formátu na rozmer A5. Ukázalo sa, že premyslená vizuálna koncepcia s veľkým priestorom pre fotografie dokáže dať časopisu nielen rozmer a rozsah, ale pri zachovaní kvalitného obsahu aj pozdvihnúť jeho percepciu na vyššiu hodnotovú úroveň. Dnes má Film.sk veľký potenciál a prajem mu, aby šiel s dobou a stal sa moderným časopisom. Na to podľa mňa potrebuje flexibilnejšie reagovať na potreby spoločnosti a pritiahnuť k sebe viac čitateľov a komunikovať s nimi. 

A keď sa pri tejto úvahe letkom vraciam k začiatkom čiernobieleho Film.sk vo vreckovom formáte, keď sme pri skladaní niektorých čísel „varili z vody“, som presvedčená, že jeho vznik mal opodstatnenie, lebo dnes je naozaj o čom písať. A ako najcennejšiu vnímam jeho dvadsaťročnú kontinuitu, vďaka ktorej – ak nie dnes, raz určite – bude cenným zdrojom. A za to treba poďakovať všetkým, ktorí sa na existencii Film.sk od konca roku 1999 až dodnes podieľali. 

Daniel Bernát, súčasný šéfredaktor Film.sk

Film.sk som poznal od jeho začiatkov a (bol) som vďačný, že som doň mohol prispievať ešte ako študent. Keď som oveľa neskôr nastupoval do jeho redakcie, myslel som si, že viem o ňom celkom dosť. V skutočnosti bolo mojou istotou akurát vedomie, že je to dobrý a dôležitý mesačník. A za tým/z toho sa vynárali neistoty. Ako pokračovať v tom, čo je etablované a nepodliezať dovtedajšiu úroveň? 

Hlavne treba začať. Pri práci sa mnohé vyjasní (a s mnohým mi pomohla Simona Nôtová). Čoskoro prišlo aj mierne vybočenie zo štandardu – anglická verzia Film.sk. Pustili sme sa do nej na podnet Saše Strelkovej, vtedajšej riaditeľky Národného kinematografického centra SFÚ, ktoré sa venuje aj zahraničnej prezentácii slovenskej audiovízie. Vydali sme ju v máji 2013 a prvá várka odišla do Cannes. Zachovali sme bežný formát i obrazové nastavenie Film.sk, obsahovo bol špeciál rozdelený na súborné informácie o slovenskej kinematografii uplynulého roka a na prezentáciu SFÚ. Odvtedy vychádza anglické číslo každoročne, akurát sa jeho vydávanie presunulo na február, keď sa koná Berlinale. (Mimochodom, časopis sa ocitol aj v oveľa exotickejších destináciách, hoci len prechodne a v štádiu vzniku. Grafik Peter Juríček by mohol rozprávať farbisté príbehy.) 

Anglický špeciál sa vzhľadom na vývoj situácie v slovenskej kinematografii ukazoval ako čoraz opodstatnenejší. Filmárske prostredie sľubne ožívalo aj vďaka Audiovizuálnemu fondu, rástla ročná produkcia i počet tvorcov a ich ambície komunikovať so zahraničím. V časopise sa priebežne diali čiastkové úpravy, ale zdalo sa, že je to málo. Že keď o sebe dáva vedieť viac slovenská kinematografia, mal by dať vedieť viac o sebe (a súčasne o nej) aj Film.sk. Pred dvomi rokmi sa teda začali rodiť návrhy (s výdatným prispením Petra Juríčka a vtedajšej redaktorky Zuzky Sotákovej) na zväčšenie formátu časopisu, na prechod k plnej farbe, na novú vizuálnu koncepciu aj nový papier, na úpravy v obsahovej štruktúre... Chceli sme texty uvoľniť zo zovretia malých strán a pritiahnuť čitateľov sviežimi podnetmi v grafickom riešení časopisu. Prvé číslo Film.sk „po premene“ vyšlo v januári 2018. Zdá sa mi, že to bolo dávno. No hoci je časopis viditeľne iný ako kedysi, naďalej je preň určujúce to, čo bolo nastavené skutočne dávno – ambícia reflektovať slovenskú kinematografiu v širokom zábere, prostredníctvom dôveryhodných textov od skúsených publicistov i začínajúcich autorov.

Peter Dubecký, generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu

Dvadsať rokov je veľmi vysoké číslo, zvlášť v súvislosti s vydávaním filmového časopisu na Slovensku. Pri vzniku Film.sk smerovali moje pohnútky k vytvoreniu bulletinu, ktorý by reflektoval program nášho študijného kina Filmotéka (vtedy ešte v Charlie centre), a zároveň k hľadaniu spôsobu, ako podporiť slovenskú kinematografiu. Žiadalo sa to, pretože audiovízia bola okolo roku 2000 vo svojom historicky azda najzložitejšom období, keď tvorbu brzdil akútny nedostatok financií a absencia primeranej systematickej podpory. Po mojom nástupe na pozíciu generálneho riaditeľa SFÚ som sa snažil pritiahnuť do ústavu zaujímavých, talentovaných, cenných ľudí, a medzi nimi bola aj Simonka Nôtová. To bol dôležitý moment, ktorým sa naštartoval proces vzniku Film.sk. Ujala sa toho skvele – prišla s návrhmi, ako by to malo celé vyzerať a Film.sk sa profiloval aj v kruhu redakčnej rady. Tunajšie prostredie potrebovalo filmové periodikum, ktoré by komunikovalo s tvorcami i divákmi a Film.sksme posielali aj zástupcom významných českých festivalov či kultúrnych rubrík v médiách. Ohlasy boli pozitívne a naznačovali, že vieme zastúpiť dovtedajšie filmové časopisy, ktoré zanikli možno aj preto, že nemali takú inštitucionálnu podporu. Film.sk naberal na objeme, rozširoval sa obsah, pribúdali špecializované prílohy, začalo vychádzať zvláštne číslo venované prehliadke Projekt 100, prešlo sa k farebným obálkam a neskôr sa zväčšil formát na A5. Z Film.sk bolo cítiť synergiu ľudí, ktorí mali a majú vzťah k slovenskej kinematografii. 

Ďalšia etapa súvisí so šéfredaktorom Danielom Bernátom. Bola to už v mnohom iná doba ako v začiatkoch Film.sk a aj časopis sa zmenil. Dnes má rozmery 200 x 270 mm, nový layout, obsahové úpravy, vzniká s podporou Audiovizuálneho fondu... Je to jediné slovenské periodikum, ktoré v printovej podobe poskytuje priestor na systematickú reflexiu tunajšej filmovej tvorby a aj vzhľadom na jej súčasnú kondíciu je podľa mňa skvelé, že Film.sk vychádza. Možno si budúcnosť vyžiada nové rubriky, azda by mali nastať úpravy v nastavení jeho webovej stránky, ale tlačenej verzie časopisu by som sa nevzdával. Takúto platformu na reflexiu slovenskej kinematografie zatiaľ nevieme ničím nahradiť, pretože Film.sk má svoju históriu a je to vyprofilované, relevantné periodikum s kvalitným zázemím autorov a spolupracovníkov. 

ANKETA: Akú úlohu zohráva v tunajšom prostredí mesačník Film.sk, v čom bol/je podnetný a čo by ste prípadne od neho ešte očakávali?

Katarína Mišíková,
filmová teoretička, vedúca Katedry audiovizuálnych štúdií na FTF VŠMU

Pre slovenské audiovizuálne prostredie považujem úlohu mesačníka Film.sk za kľúčovú z viacerých dôvodov. Jednak je to časopis, ktorý kontinuálne už dve desaťročia nielen spoľahlivo informuje o slovenskej (a výberovo svetovej) kinematografii, ale prináša aj jeho kvalitnú odbornú reflexiu. Ak v začiatkoch jeho existencie na prahu milénia nebola diskusia o slovenských filmoch taká živá, ako je dnes, možno práve redakciu a okruh autorov Film.sk považovať za pozitívny stimul diskusií o tom, aký vlastne náš film je a aký by mal/mohol byť. Film.sk bol zároveň od svojich začiatkov nenahraditeľnou publikačnou platformou, na ktorej dostali priestor pre svoje textové debuty nové generácie filmových kritikov a publicistov – a to vždy pod kvalitným redakčným vedením, čo vôbec nie je zanedbateľné. A hoci ide z povahy jeho zamerania o skôr konzervatívne orientovaný časopis s pevne stanovenou štruktúrou rubrík, nebránil sa ani kontinuálnemu vývoju a – nazdávam sa – pozitívnym zmenám. Ak by som mala formulovať, čo by som od Film.sk ešte očakávala, resp. čo by som časopisu želala, tak je to funkčnejšie využívanie synergie webovej a printovej verzie, potlačenie servisných informačných rubrík a ich úplný presun na web, rozšírenie webovej verzie o nové formáty a využitie printovej podoby časopisu na výraznejšiu profiláciu kritických osobností, či už prostredníctvom rubrík stabilných autorov, iniciovania odvážnejších tém, ktorými slovenská audiovízia žije, alebo ráznejšieho vstupu do jestvujúcich diskusných formátov v našom prostredí. Sebe ako čitateľke a príležitostnej autorke zase želám ďalšie roky strávené s Film.sk.

Jana Dudková,
filmová teoretička, vedecká pracovníčka ÚDFV Centra vied o umení SAV

Spomínam si na časy založenia Film.sk ako na časy mojich vlastných začiatkov: v jeho prvom čísle som uverejnila aj jednu z mojich prvých recenzií. No spomínam si aj na pocit rozpoltenia, keď boli Film.sk a polročník Kino-Ikon na Slovensku jedinými tlačenými médiami systematicky a odborne sa venujúcimi filmu. Medzi nimi priepasť, ktorú len veľmi pomaly zapĺňali ďalšie publikačné platformy. Film.sk si dodnes spájam s kvalitným informačným servisom, ale aj s budovaním sebavedomia tak slovenského filmu, ako aj slovenskej filmovej kritiky. Zaslúžil sa o to rozhodujúcim spôsobom v časoch úpadku a nedôvery. Pomáhal filmárom vytrhnúť sa z pocitov nezáujmu o ich prácu a podarilo sa mu vychovať aj niekoľko nových generácií filmových kritikov. Azda to nebude len mojou osobnou skúsenosťou, že ho dodnes považujem za akúsi výkladnú skriňu generačne a názorovo pestrej domácej „recenzistiky“, že výberu jeho redaktorov dôverujem. Zároveň si však uvedomujem, že Film.sk potrebuje rásť, posúvať sa a najmä oslovovať nové publikum, že už nemôže byť médiom, ktoré len spája frustrované komunity profesionálov. Verím, že sa mu v tom bude dariť.

Jaro Vojtek,
dokumentarista, režisér

Príbeh mesačníka Film.sk je príbehom dieťaťa, ktoré má svoj životopis. Pamätám si, že keď som študoval na VŠMU, bol to malý chlapec. Malý časopis, ktorý sa dal schovať do vrecka. Ale pre nás filmárov bol nesmierne dôležitý. Čítali sme odborné recenzie na filmy, čo pomáhalo nášmu filmárskemu rastu. Myslím si, že je to nesmierne dôležité. Tvorca sa dozvie, ako fungoval jeho autorský výstup. Bol pochopiteľný ? Akých chýb sa režisér dopustil? Spätná väzba je inšpirujúca a podnetná. A recenzie boli o to cennejšie, že ich autormi boli a sú ľudia, ktorí sa filmu rozumejú a sú absolventmi VŠMU. Po čase sa z Film.sk stal plnohodnotný a dôležitý partner pre filmárov. Rozšíril svoje obsahové spektrum – dospel. Rozhovory sú veľmi inšpiratívne aj pre tvorbu a dobrý rozhovor je ako prečítať si malú knižku. Súčasná štruktúra Film.sk pokrýva celú škálu informácií, ktoré súčasný moderný filmár potrebuje. Recenzie, rozhovory, texty o dianí vo vodách slovenského filmu, analýzy… Musím spomenúť aj samotnú grafiku mesačníka – dizajnovo je na vysokej úrovni a ladí s okom čitateľa. Film.sk vytvára v našom priestore dôležitú protiváhu k článkom a recenziám v iných médiách, kde kvalita pokrivkáva. Preto od neho očakávam, že bude naďalej v takejto obsahovej aj dizajnérskej forme pokračovať. Škoda len, že nemá distribučný presah aj medzi širšiu verejnosť. Ale to je asi podmienené aj mentálnou výbavou mainstreamového slovenského diváka...

Juraj Lehotský,
dokumentarista, režisér

Film.sk je pre mňa dobrým čítaním o ľuďoch z môjho filmového okolia, vždy reflektoval dianie vo svete, v ktorom žijem a tvorím. Rád si prečítam, ako pracujú a rozmýšľajú iní filmári. Časopis pomaly rástol a vyrástol z vrecka do tašky, z čiernobiela do farby. Za 20 rokov svojej existencie priniesol zaujímavé rozhovory, veľmi osobité recenzie, pekné fotografie. Ako jediný časopis so špecifickým charakterom mesiac po mesiaci dokumentuje to, čo vzniká, a je akousi pamäťou a stopou nášho filmu. Je výborné, že si zachováva svoju tvár a želám mu veľa radosti z písania o filmoch.

Martin Šulík,
režisér

Film.sk je pre našu filmovú komunitu dôležitým, integrujúcim prvkom. Vznikol po zemetrasení, takmer vo vzduchoprázdne. Z útleho informačného bulletinu sa postupne zmenil na časopis, ktorý čoraz komplexnejšie reflektuje život slovenských filmárov a ich tvorby. Teší ma, že v neľahkých časoch sa redakcii podarilo udržať kontinuitu práce filmových vedcov a zároveň vytvoriť priestor pre nastupujúcu generáciu publicistov. Dúfam, že analytický pohľad na slovenskú kinematografiu sa bude prehlbovať a rozširovať, že Film.sk bude živou platformou na výmenu odborných názorov. A verím, že sa Film.sk otvorí svetu – konfrontáciu s medzinárodným kontextom filmovej kultúry potrebujeme ako soľ. Aj keď ja už moc nesolím.

Maroš Šlapeta,
strihač, prezident Asociácie slovenských filmových strihačov

Z celého srdca gratulujem nášmu mesačníku Film.sk k takému krásnemu veku, ako je 20 rokov! V predchádzajúcej vete som použil slovo „nášmu“, pretože je veľmi dôležité, aby sme mali my, filmári, naše periodikum. Aby to naše filmárske prostredie bolo zdravé a životaschopné, je nevyhnutné, aby všetci, ktorí to prostredie spoluvytvárajú, navzájom čo najviac komunikovali. A keďže mesačník Film.sk neúnavne poskytuje informácie z filmového diania na Slovensku, veľkou mierou tomu napomáha. Ďalšia veľmi dôležitá funkcia, ktorú sa mesačník Film.sk pokúša plniť, je reflexia. Pretože tvorcovia by sa bez spätnej väzby nemohli posúvať ďalej. Nie je veľa funkčných platforiem na reflexiu filmovej tvorby na Slovensku. Film.sk počas svojej existencie narástol. A nemám na mysli len formát a rozsah, narástol hlavne do kvality. Z útlej podlhovastej knižočky sa stal reprezentatívny magazín. A tých 20 rokov rastu časopisu Film.sk je zároveň odrazom toho, že sa nám hádam konečne darí na Slovensku v oblasti kinematografie budovať kontinuitu!

Zuzana Mistríková,
producentka, prezidentka Asociácie nezávislých producentov 

Na vývoji kinematografie sa podieľa mnoho elementov: kvalitná filmová škola, fungujúci systém financovania tvorby; producenti, ktorí majú možnosť s projektmi rásť; tvorcovia, ktorí majú možnosť tie projekty realizovať; prostredie, v ktorom sa „uživia“ štábové profesie a rastú s novými a stále zaujímavejšími výzvami; distributéri, ktorí pomáhajú nájsť divákom cestu k vytvoreným filmom... a v neposlednom rade i kontinuálna reflexia, bez ktorej by kinematografii jeden zásadný pilier chýbal. Za ostatných dvadsať rokov si slovenská kinematografia prešla dobrodružnou cestou. Do nového tisícročia vchádzala ako popoluška. Krok po kroku vstávala z popola, aby sa postupne stala platnou členkou európskej filmovej rodiny. Časopis Film.sk túto cestu so slovenským filmom prešiel. Trpezlivo hľadal a nachádzal dôvody na nádej či optimizmus, otváral témy i diskusie, ktoré ťali do živého a vytváral priestor pre filmy a ich tvorcov. Jeho názov dnes odráža realitu, ktorej sme všetci hrdou súčasťou – Film.sk.

spracoval Daniel Bernát