Luboš Ptáček: 
Umění mezi alegorií a ideologií. Proměna reprezentace historie v českém historickém filmu a televizním seriálu 
(Václav Žák – Casablanca, Praha, 2019, viaz., 240 strán)

Ako sa v českej filmovej a televíznej produkcii prejavujú meniace sa ideologické, spoločenské a kultúrne pomery na reflektovaní historických tém a na formálnom prístupe pri ich naratívnej a hodnotovej prezentácii? Viacero odpovedí už priniesli referáty v zborníkoch Film a dějiny, ktoré vydáva Casablanca v spolupráci s Ústavom pro studium totalitních režimů – šiesty zväzok s názvom Postkomunismus: Proměny českého historického filmu po roce 1989 pred dvomi rokmi spolueditoval práve Luboš Ptáček, historik a pedagóg Univerzity Palackého v Olomouci. V novej publikácii, ktorej vydanie podporila autorova domovská alma mater, otvára tému tromi sondami. V prvej analyzuje premeny prístupu k etnicky špecifickému prostrediu Sudet, v druhej sleduje filmovú prezentáciu tzv. normalizácie po roku 2000, v tretej sa zameral na nové postupy, ktoré pri umeleckom prieniku do domácich dejín 20. storočia a skúmaní zmyslu ich odkazu uplatnili nedávno rezonujúce televízne seriály České století (2013 – 2014), Svět pod hlavou a Bohéma (oba 2017).

 

Lucie Česálková, Kateřina Svatoňová (eds.): 
Diktátor času. (De)kontextualizace fenoménu Laterny magiky 
(Národní filmový archiv a Filozofická fakulta Univerzity Karlovy, Praha, 2019, viaz., 412 strán)

Československý patent, ktorý sa zaskvel na svetovej výstave EXPO 1958 v Bruseli, vynikal ako nový vynález či umelecký druh, ale pôsobil aj ako svojrázna inštitúcia a politikum s významnou propagačnou a obchodnou úlohou. Graficky a štruktúrou nezvyčajná odborná publikácia s bohatým obrazovým materiálom prináša interdisciplinárne zameranú analýzu dobového pôsobenia inscenácií Laterny magiky ako experimentálneho polyekranovo-scénického umeleckého prejavu. Sústavu ambivalentných vlastností a vplyvov tohto média využíva ako podnetne fungujúcu komplikáciu pri vnímaní pôsobenia kultúry v politicky, umelecky a technologicky rôzne determinovaných obdobiach, aj ako príspevok k prieskumu intermediálnych dejín. Editorky objavnej knihy, vychádzajúcej aj v anglickej mutácii, zužitkovali výsledky viacročného výskumu atypického filmového materiálu aj ako kurátorky expozície Laterna magika: Dekonstrukce a aktualizace, otvorenej do konca júla v Dome umění města Brna a v koncepčnej obmene na jeseň v pražskom centre súčasného umenia MeetFactory.

 

Linn Ullmannová: 
Neklidní 
(z nórskeho orig. De uroligepreložila Pavla Nejedlá, Pistorius & Olšanská, Příbram, 2019, viaz., 312 strán)

V intímne zameranej knihe dcéry režiséra Ingmara Bergmana a herečky Liv Ullmann, do ktorej vyústil jej záujem, keď už nemohla uskutočniť zámer knižných rozhovorov s otcom, nie sú slávni rodičia objektmi memoárovej portrétnej reflexie, ale románovo fikcionalizovanými postavami, projektovanými prostredníctvom autorkiných sebaanalyzujúcich spomienok a autentických záznamov. Nórska spisovateľka a novinárka Linn Ullmann (*1966) sa v knihe sústredila na obdobie detstva a dospievania autobiografickej hlavnej protagonistky v nezvyčajnom spolužití s výnimočnými rodičmi, pričom identitu ich predobrazu uvoľňuje aj absenciou mien postáv. S nadhľadom a bez výčitiek popisuje formu spolužitia v rodine s odlúčenými rodičmi, pričom viac priestoru venuje postave otca, s ktorým trávila podstatne menej času. V širokej bergmanovskej bibliografii sa prepájaním fikcie s reálnymifaktami vyníma aj provokatívna novela Švéda Alexandra Ahndorila Režisér (2006, české vydanie 2010), situovaná do procesu tvorby filmu Hostia večere Pána (1963).

Peter Ulman