V bazéne, v kasárňach – v kine!

Už po štvrtý raz sa medzinárodný filmový festival Art Film Fest – jeho 27. ročník (14. – 22. 6. 2019) – konal v metropole východu. Z niekdajšej plavárne prerobená Kunsthalle, dve sály Kulturparku zrodeného z bývalých kasární, artové kino Úsmev a atmosférou starých čias dýchajúce kino Slovan opäť poskytli festivalu vcelku prijateľnú infraštruktúru. A už z letmého pohľadu na návštevnosť jednotlivých predstavení bolo zrejmé, že AFF sa v Košiciach definitívne ujal; dokázal prilákať divákov nielen cez víkend, ale aj počas bežných pracovných dní.

Na osvedčenej programovej štruktúre festivalu sa veľa nezmenilo. Opäť jej dominovala súťaž hraných filmov, v ktorej sa stretol tucet snímok. Viaceré z nich už predtým prešli ohňom renomovaných festivalov (Berlinale, Cannes, Rotterdam, Toronto) a zároveň ukázali, že mladí tvorcovia pohotovo reagujú na aktuálne problémy súčasného sveta, akými sú vzrast terorizmu a extrémizmu, ekonomická migrácia, novodobé otroctvo. Nechýbali však ani snímky zaoberajúce sa rodinnými vzťahmi či drogovou závislosťou a nostalgické pohľady do minulosti. Päťčlenná medzinárodná porota najvyššie ocenila film režiséra Alejandra Landesa Monos, natočený v koprodukcii šiestich štátov s Kolumbiou na čele, ktorý spracúva tému paramilitaristickej jednotky zloženej z tínedžerov, občas ešte takmer detí, pôsobiacej kdesi v juhoamerickej džungli. Ide o kontroverznú tému, ale je spracovaná bravúrnym spôsobom s pôsobivou kamerou a autentickými hereckými výkonmi. Modrého anjela za réžiu získal americký herec Jonah Hill za svoj režijný debut Deväťdesiate z prostredia skejtbordovej subkultúry v Los Angeles v polovici 90. rokov minulého storočia. Porota ocenila intenzitu a autentickosť stvárnenia i subjektívnu prácu kamery, ktorá vdýchla život emóciám a nádejam hlavných postáv. Modrého anjela za najlepší ženský herecký výkon získala rakúska herečka Patrycja Planik; na jej postave stojí a padá film režiséra Andreasa Horvatha Lillian, voľne inšpirovaný reálnou udalosťou z roku 1927 (prenesenou do súčasnosti). Ruská emigrantka, ktorej sa nepodarí získať prácu v New Yorku, sa rozhodne vrátiť do Ruska pešo – jej putovanie po americkom Stredozápade je konkrétnym príbehom i veľkou metaforou zároveň. Cenu za najlepší mužský herecký výkon si prevzal ruský herec Alexej Agronovič, ktorý stvárnil titulnú postavu vo filme Humorista režiséra Michaela Idova. V príbehu zo Sovietskeho zväzu v 80. rokoch minulého storočia ide o vzťah politiky a humoru, čo je téma nepochybne aktuálna aj dnes. 

V súťaži krátkych filmov, obsadenej až 37 titulmi, zvíťazila francúzska animovaná snímka Skočím si po cigaretyv réžii Osmana Cefrona. Podľa vyjadrenia poroty je obdivuhodné, akofilm „stvárňuje bolesť spôsobenú permanentnou absenciou rodiča – otca. Oživený štýl pankovej animácie 90. rokov vytvára surreálny svet, v ktorom sa hlavný hrdina pokúša pochopiť svoje zmätené emócie.“ Zvláštne uznanie získala rumunská hraná snímka Vianočný darček, ktorej režisér Bogdan Muresanu dokázal aj pri krátkej metráži pracovať s osvedčenými prvkami rumunskej novej vlny.„Film znázorňuje noc pred rumunskou revolúciou a stvárňuje strach existujúci počas diktatúry. Vďaka dobrému herectvu, absurdite a humoru je zdrojom nových a nových prekvapení,“ uvádza sa vo výroku poroty.

V programe 27. AFF nechýbali už tradičné sekcie, ako sú Európske zákutia, Láska & anarchia, Okolo sveta, Prísľuby z východu, American indies, Nočná prehliadka. K pozitívnemu posunu došlo v sekcii Be2Can Starter – tá, pochopiteľne, naďalej súvisí s prehliadkou (a dnes už aj distribučným labelom) Be2Can, ktorú vymyslela a organizuje distribučná spoločnosť Film Europe a ktorá prináša vybrané tituly z festivalov v Berlíne, Benátkach a Cannes, ale tentoraz boli do nej zaradené aj tituly iných distribučných spoločností a tituly zapožičané výlučne na festival, vďaka čomu si mohli diváci vychutnať napríklad Ozonov film Z milosti božej o pedofílii v katolíckej cirkvi či drámu talianskeho režiséra Claudia Giovannesiho Pirane s detskou tvárou o mafiánskych „učňoch“ v Neapole. Zostavovateľka sekcie Susedia online, ktorá pribudla do programu festivalu vlani, Viera Langerová zasa rozšírila pôvodný záber (Poľsko, Maďarsko, Ukrajina) o Česko a Rakúsko a zostavila kolekciu filmov sústredenú na problém inakosti v historických i súčasných súradniciach v tematicky i žánrovo pestrej zmesi so zameraním na divácky atraktívne tituly. Spomeňme pars pro toto aspoň ukrajinskú komédiu Ja, ty, on, ona, v ktorej hrá hlavnú mužskú rolu súčasný ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj (spolu s Davidom Dodsonom ju aj režíroval).

V programe festivalu nechýbala ani Slovenská sezóna – popri už známych distribučných tituloch ponúkla aj viacero premiér, ktoré výrazne zarezonovali. Komédia Loli paradička režiséra Richarda Staviarskeho dokonca zvíťazila spomedzi všetkých uvádzaných filmov v diváckom hlasovaní, pri čom zohralo zrejme rolu aj to, že dej tejto žánrovky je situovaný na východné Slovensko. Spomedzi hraných filmov bolo v premiére uvedené ešte Casino.$k režiséra Jána Sabola z prostredia hazardných hier. Zaujímavé témy ponúkli viacerí tvorcovia dokumentárnych filmov: Peter Kerekes prišiel so svojimi Batastories, Erik Praus s Volaním o pravoslávnom kláštore Počajivská lavra. Pavol Barabáš siahol na seba naozaj netradične po téme Svetozár Stračina a ďalší dvaja tvorcovia ponúkli čiastočne či úplne rodinne motivované témy – Martin Repka Osamelých bežcov a Peter Gašparík snímku Tereza – náboj lásky o svojej matke, zosnulej prekladateľke a tlmočníčke Tereze Gašparíkovej, ktorá bola v minulosti s Art Filmom úzko spojená.

Prvý raz sa v rámci AFF konal samostatne koncipovaný industry program vrátane masterclassov režiséra Kornéla Mundruczóa a scenáristu Petra Kolečka. Zaujímavé boli Inspirational Days, v rámci ktorých porozprávali režiséri z Poľska (Piotr Domalewski: Tichá noc), Maďarska (Mihály Schwechtje: Nebezpečné city) a zo Slovenska (Teodor Kuhn: Ostrým nožom) o skúsenostiach so svojimi celovečernými debutmi od spôsobu ich financovania cez samotnú produkciu až po distribúciu. Naopak, už dlhú tradíciu má odovzdávanie ceny Hercova misia, ktorej novými nositeľmi sú Roman Luknár a Jiří Lábus. Laureátom Zlatej kamery sa stal už spomínaný maďarský režisér Kornél Mundruczó a Cenu prezidenta festivalu za rozvoj filmového umenia v domácom i zahraničnom kontexte si odniesol Štefan Kvietik.

Cestu autora článku na košický Art Film Fest (cestovné) podporil Literárny fond. Ubytovanie bolo poskytnuté zo strany organizátorov festivalu.

Jaroslav Hochel (filmový publicista)
foto: Art Film Fest

Z Fest Anče sa odchádza s trvácnymi zážitkami 

Koniec júna už tradične patrí na slovenskej festivalovej mape animácii, jej tvorcom a divákom. Medzinárodný festival animácie Fest Anča priniesol v dňoch 27. až 30. 6. do Žiliny desiatky filmov, ktoré predviedli nielen výtvarnú, ale aj tematickú inovatívnosť.

Malé kozliatka s veľkými vyplašenými očami vzhliadajú k mame. Ich biela mäkká srsť je zlepená krvou. Odvážna mama, pripomínajúca nebojácneho samuraja, vyťahuje svoje deti z rozrezaného brucha vlka. Sú doma, sú v bezpečí. Je tomu však naozaj tak? Hororovo ladená variácia na známu ľudovú rozprávku v bábkovom japonskom filme Moje kozliatko (r. Tomoki Misato) ukazuje, že to najväčšie nebezpečenstvo pre deti môže číhať doma, v spoločnosti tých, ktorí by ich mali chrániť. Desaťminútový film sa celý čas nesie v atmosfére, v ktorej sa divák zmieta medzi fantáziou a realitou. Vystupňované emócie a trpký záver filmu rezonovali v publiku ešte dlho, čomu napomohlo aj to, že išlo o záverečnú projekciu posledného súťažného bloku. (Keď sme už pri tom, práve pri festivale ako Fest Anča sa ukazuje, akú silu a význam má dramaturgia blokov.) Spomínané animované dielo zaujalo aj medzinárodnú porotu, ktorá sa rozhodla Misatovi udeliť čestné uznanie v hlavnej súťaži krátkych filmov. „Ide o mimoriadne podmanivý príbeh a roztomilý dizajn postáv, ktoré skrývajú šokujúco zlovestný záver," zaznelo na záverečnom ceremoniáli. 

Sledovať za sebou krátkometrážne filmy, ktoré sa líšia animáciou i naráciou, nabáda k porovnávaniu, čo sa nemusí zdať úplne fér a v mysli sa tým aktivuje akýsi selektívny mechanizmus, vďaka ktorému si divák dlhodobo uchová tie najsilnejšie filmové zážitky. Pre medzinárodnú porotu zloženú z troch britských animátorov – Very Neubauer, Candy Guard a Tima Webba – to bola trojminútová, počítačom simulovaná rave párty na šedivom sídlisku vo východnom bloku Festnemeckého režiséra Nikitu Diakura. „Cítili sme, že je to niečo prekvapivé, čo sme doteraz nevideli,“ zdôvodnili porotcovia svoje rozhodnutie udeliť tomuto filmu Anča Award.

Nás spomedzi 27 diel, vybraných z viac ako 1 200 registrovaných titulov, zaujali snímky Bloeistraat 11 (r. Nienke Deutz) – citlivé a minimalistické vykreslenie toho, ako puberta dokáže rozdeliť kamarátske puto, Pán Mora (r. Luca Tóth) – vizuálne vťahujúci surrealistický pohľad na muža a jeho neopätovanú lásku, či Mačacie dni (r. Jon Frickey) – absurdný, no láskavý príbeh o chlapcovi, ktorý bol mačkou. V rámci medzinárodnej súťaže krátkych filmov ocenili aj najlepší študentský titul, ktorým sa stali Prázdniny českého animátora Filipa Blažeka. 

Fest Anča ocenil aj najlepší slovenský film – víťazstvo Martina Smatanu a jeho Šarkana nebolo prekvapením. Čestné uznanie získala Michaela Mihalyiová za film Rande. 

V kategórii hudobných videoklipov si ocenenie odniesol poľský animátor Michał Czyż za klip Odds and Evens, čestné uznanie udelili slovenskej dvojici Marián Vredík a Jana Vredík Hirnerová za klip Flush It Out. 

Detská porota ocenila snímku Leňoch nemeckej animátorky Julie Ocker.

Dvanásty ročník Fest Anče nadviazal na vlaňajšie tematické zameranie, ktorým bola propaganda, novou témou – identita. Kurátorka Eliška Děcká pri tej príležitosti zostavila šesť blokov, v ktorých sa zamerala na rôzne aspekty identity, napríklad na problematiku migrácie, pracovného života či na oblasť ľudských charakterov vyjadrených prostredníctvom zvierat. Konceptom, ktorý si zvolila, trafila klinec po hlavičke a vybrané filmy nielenže vhodne zapadli do určených mantinelov, ale priniesli aj rozličné pohľady na vytýčené témy. Navyše fokusová sekcia s ľahkosťou vniesla do kinosály humor a zábavu. Ak by sme mali vybrať jeden z desiatok filmov, ktoré sme v rámci tohto programu videli, bol by to určite Ranný kovboj (r. Elena a Fernando Pomaresovci). Španielsky film dokonale vykreslil, že každý jeden pokus žiť svoj život tak, ako by sme chceli a nie tak, ako sa od nás očakáva, stojí za to.

Tu sa však program Fest Anče nekončí. Publikum si mohlo pozrieť slovenskú tvorbu nielen v súťaži, ale aj v rozsiahlej panoráme. V ponuke boli takisto profily a masterclassy medzinárodných hostí, celovečerné snímky i menšie, alternatívne sekcie, ako bola napríklad Anička v krajine zázrakov či Anička v Mordore. Okrem toho sa uskutočnil napríklad aj krst DVD Maľovanky – Spievanky, ktoré nedávno vydal Slovenský filmový ústav. V porovnaní s predošlými ročníkmi festival tento rok posilnil aj industry program a poskytol priestor mladým talentom na prezentáciu svojej tvorby a pripravovaných projektov. Nabitý program festivalu však nastolil nevyhnutnosť voľby a pre aktívneho diváka sa tým, žiaľ, niektoré možnosti uzavreli.  

Fest Anča je dôležitým podujatím, lebo ako jediné na Slovensku dlhodobo a koncepčne hovorí o animácií. Mohlo by sa zdať, že 12. ročník už len nabehne do predkreslených šablón, no festival zastihlo počas posledných mesiacov viacero zmien. Personálne sa obmenili niektoré pozície v organizačnom tíme, festival disponoval s nižším rozpočtom ako vlani, odčlenilo sa herné podujatie Game Days a pre požiar na Stanici Záriečie spred niekoľkých týždňov sa muselo hlavné dejisko Fest Anče presunúť do okolia Novej synagógy. Na kvalite či množstve premietaných filmov sa tieto skutočnosti neodrazili, došlo však k preskupeniu atómov festivalovej atmosféry, ktorá je pri tomto podujatí naozaj viac než len doplnkom. Stanica Záriečie bola dlhodobo liahňou debát a stretnutí, spontánnych či dohodnutých, formálnych i neformálnych. Hoci sa tento rok odohrávala časť programu aj v týchto priestoroch, odrazu tam tá povestná ančovská atmosféra chýbala. 

Odhliadnuc od toho a od programovania, ktoré si niekedy od diváka naozaj vyžadovalo Sofiine voľby, sa organizátori vysporiadali s neľahkými výzvami dôstojne, čo naznačuje, že je dôvod tešiť sa na ďalší ročník Fest Anče.

Zuzana Sotáková
foto: Fest Anča