Marcel Šedo

poslucháč audiovizuálnych štúdií FTF VŠMU

Hovoria, že budúcnosť žurnalistiky je na internete. Tlačené noviny sú vraj zastarané a smerujú na smetisko dejín. Na internete sa vraj nemusíme zaoberať rozsahom a môžeme písať dlhšie články. Dokonca môžeme do textov pridávať videá a gifká... Patrím do generácie tzv. mileniálov a informačné technológie ma sprevádzali po celý život. Aj napriek tomu dávam v prípade publicistiky prednosť tlačenému časopisu. To, čo mnohí považujú za žurnalistickú revolúciu, vnímam ako regres. Regres slova a regres žurnalistiky. Ako raz výstižne poznamenal Marshall McLuhan: „Médium je posolstvo.“ A internet takýmto posolstvom naozaj je. Tí nekritickí by povedali, že je posolstvom o rýchlom, bystrom a širokom lovení informácií. Zabudnú však dodať, že je aj posolstvom o povrchnom, nesústredenom a vo výsledku aj prázdnom „surfovaní po nete“, ktoré sa až príliš často podobá na bezduché prepínanie televíznych kanálov. V takomto mode vnímania si čitateľ len ťažko nájde čas na koncentrované a ničím nerušené dešifrovanie alebo interpretáciu slov a vytváranie vlastných názorov a asociácií s čítaným textom. O tom, že sa mu informácie vryjú do dlhodobej či dokonca pracovnej pamäti, môže len snívať. Najmä ak mu na obrazovke bliká nová správa na Facebooku, komentár na Twitteri a v texte ho rozptyľujú videá, gifká a hypertextové odkazy.

Internet má veľa výhod. Koncentrované čítanie však medzi ne nepatrí. Síce tam môžete písať dlhšie články, ale čitatelia aj tak strávia pri jednom texte v priemere 20 sekúnd. „Paradoxne“, s rozvojom internetu sú články v novinách čoraz kratšie. A ako sa postupne stále viac prispôsobujeme médiu, texty a čas, ktorý im čitateľ venuje, sa neustále skracujú. Súbežne s tým sa vytráca aj kritické myslenie, ktoré v takomto prostredí nedokáže prežiť. Je zábavné chcieť od používateľa internetu, ktorého permanentne bombardujú rôznorodé kusé informácie, aby si stihol vytvárať vlastné stanoviská a postoje.

Takéto informačné pel-mel a strohosť má nepriaznivý vplyv nielen na koncentráciu a kritické myslenie. Zabíja aj štýl a slovnú zásobu. Pokiaľ sa vydávate na čo najefektívnejší lov, len ťažko môžete doceniť krásu a inovatívnosť autorovho štýlu. Akékoľvek zdržanie vo forme redundancie, subjektívnych odbočiek, prirovnaní či prívlastkov je otravné. Proste len vystrčíte pušku z vlaku a strieľate do bizónov, až kým sa vám neminú náboje.

Nechcem internet démonizovať. Skúsme sa len zamyslieť, ako ho čo najlepšie využívať. Tlačené noviny a časopisy sú potrebné a mali by prežiť. Už len pre lásku k slovu, k „umeniu“ písať a pre možnosť ničím nerušeného vnárania sa do textu.