Bližšie k čitateľom, bližšie k svetu. Ale stále slovenský

V devätnástom roku svojho vychádzania dostal časopis Film.sk novú podobu. Je to už druhá zmena formátu, ktorú kedysi útly mesačník „do vrecka“ absolvuje. Jeho súčasná premena je výrazne viditeľná, týka sa formátu, layoutu i úprav na obsahovej úrovni. Z pohľadu do „zákulisia“ a z rozhovoru s členmi redakcie Danielom Bernátom a Zuzkou Sotákovou viem, že výsledkom bude graficky i obsahovo otvorenejší, flexibilnejší a modernejší Film.sk.

Čo bolo prvotným impulzom dať Film.sk novú podobu?
Daniel: O zmenách sme uvažovali dlhšie, ale rozhodujúci impulz prišiel na začiatku minulého roka, keď vysvitlo, že Film.sk by mal ísť do žiadosti o grant na Audiovizuálny fond. Pre nás to znamenalo ponúknuť niečo nové, projekt, ktorý bude v sebe niesť viditeľné inovácie. Svoje úvahy sme vtedy začali rozpracovávať do reálnej podoby, do zmeny formátu a layoutu, ale aj do úprav obsahovej časti Film.sk. Do toho sa priaznivo premietli okolnosti, ktoré súvisia so stavom slovenského audiovizuálneho prostredia. Produktivita kinematografie je vyššia a záujem divákov o domácu tvorbu rastie, čo pre nás znamená, že stojí za pokus prísť s novou podobou Film.sk.

Práve formát a vizuál predstavujú najvýraznejšiu zmenu. Inšpirovali ste sa nejakými konkrétnymi časopismi?
Zuzka: Každý z nás číta iné časopisy a ako čitateľ má obľúbené tie, o ktorých si myslí, že ich koncept funguje. Neinšpirovali sme sa teda jedným konkrétnym časopisom, ale skôr tým, ako fungujú mnohé časopisy v súčasnosti. Pritom sme vychádzali z toho, čo je Film.sk a akú má históriu.
Daniel: Pre mňa boli dôležité aj reakcie čitateľov. Viacerým sa v doterajšom formáte Film.sk ťažšie čítali texty pri type layoutu, ktorý sme doteraz používali, a pri množstve informácií, aké sme chceli dostať na jednu stranu. Bolo to príliš nahustené, ako v konzerve, a v kombinácii s obrázkami to vytváralo konfliktný vzťah textovej a obrazovej časti. Preto sa pre nás stalo dôležitým, aby bola grafika prehľadnejšie a čitateľnejšia.

Mal na rozhodnutie robiť zmeny v časopise vplyv aj vývoj mediálneho prostredia, v ktorom sa dnes čitateľ presúva od printovej podoby k online verzii?
Zuzka: Nebol to hlavný dôvod, pretože pre Film.sk je stále prioritou tlačená podoba. Jeho sila je v tom, že je to jediné tlačené filmové periodikum na Slovensku s kontinuitou počas dlhých rokov. Do budúcna by sme chceli online prostredie využiť v náš prospech, napríklad zmenou webovej stránky či posilnením komunikácie cez sociálne médiá. Ale myslím si, že naša cieľová skupina si Film.sk radšej kúpi a prečíta v printe.
Daniel: Je pravda, že mediálne výstupy sa posúvajú do online sféry, ale ja sa stotožňujem s názormi, že čoraz väčším presunom do online sféry sa iba posilňuje menej koncentrované čítanie textov cez ich elektronické verzie. Tlačený spôsob odovzdávania informácií si vyžaduje sústredenejšie čítanie aj písanie, koncentrovanie sa na samotný text. Myslím si, že v situácii, keď sa veľký dôraz kladie predovšetkým na online prezentáciu informácií, má väčší zmysel zachovať tlačené médium, navyše na Slovensku jediné takto špecializované, aby čitatelia mali aj možnosť iného prístupu k informáciám.
Zuzka: Pre mňa je veľa rubrík a textov vo Film.sk prémiových. Sú to autorské texty, recenzie, kritiky, veľké rozhovory, témy, reportáže, ktoré si tlačený priestor a koncentrovanejšie čítanie zaslúžia, keď už autor investuje vedomosti i čas a napíše komplexnejší text.
Daniel: Papier zároveň vnímam ako exkluzívny materiál. Pokiaľ sa s ním pracuje kreatívne, nielen z obsahovej, ale aj obrazovej stránky, môže vzniknúť zaujímavý estetický objekt, ktorý dá čitateľovi ďalšiu hodnotu. Zvlášť v prípade Film.sk, keďže píšeme o veciach, ktoré sa veľmi úzko dotýkajú obrazu.

Ako sa v procese menil formát a podoba vizuálu od prvej verzie, s ktorou prišiel Peter Juríček, dlhoročný grafický dizajnér Film.sk, hneď v úvode?
Daniel: S formátom to bolo jednoduché. Sadli sme si v knižnici SFÚ, zobrali sme si niekoľko relevantných časopisov do finálneho výberu a posudzovali sme, ktorý z nich by sa nám javil najzmysluplnejší. Aby ponúkal dobrý priestor na uplatnenie textu s obrazovým materiálom na jednej strane a vytváral priestor na kreatívnosť. Formát sme chceli zväčšiť aj z pragmatického dôvodu, aby časopis na seba viac upozornil už na pohľad a aby bol výraznejší, keď sa vyloží niekde v predajni. Je to identický rozmer, ako má časopis Cahiers du cinéma, ktorého formát považujeme za ideálny. A keď Peter prišiel s prvými návrhmi, tak sa nám páčili a bavili sme sa viac-menej už len o detailoch.

Bude stáť Film.sk odteraz viac na obraze?
Daniel: Nový priestor nám ponúka väčšiu variabilitu. Neznamená to, že chceme dostať do časopisu oveľa viac textu, naopak, chceme dať vyniknúť fotografiám, ale i samotnej voľnej ploche. Zároveň nechceme text posúvať do nejakej druhotnej kategórie a určite ho nebude menej ako doteraz. Už pri príprave prvého čísla sa ukázalo, že priestor dáva rôzne možnosti a zmeny nie sú na úkor prehľadnosti.
Zuzka: Na novom koncepte Film.sk sa mi veľmi páči práve to, že napriek tomu, že máme predstavy o rozsahoch jednotlivých textov a rubrík, získame väčší priestor na variácie a prispôsobovanie sa tomu, čo si daný text alebo rubrika pýta.

Z hľadiska zmien v obsahovej stránke by ma zaujímalo, či pôvodný zámer Film.sk informovať o filmovom dianí na Slovensku a o slovenskom filme zostane zachovaný. A či je dnes pri bohatosti našej kinematografie na rozdiel od obdobia, keď Film.sk pred takmer dvadsiatimi rokmi vznikal, vôbec možné všetko podchytiť.
Daniel: Zámer časopisu sa jednoznačne zachová. Budeme sa venovať slovenskému prostrediu, slovenským tvorcom a filmom a zároveň posilníme prieniky so zahraničím v tom zmysle, že každá nová rubrika, ktorá sa viaže na medzinárodné prostredie, sa dotýka aj toho slovenského. Napríklad rubrika Zažili sme, ktorá sa týka zahraničných tréningových programov, workshopov či festivalov, bude z pohľadu slovenského tvorcu alebo slovenského autora. Pohľad zvonka je síce rubrika určená zahraničným autorom, no ponúkne predovšetkým reflexiu nášho prostredia cez ich skúsenosti. Práve to by mohlo byť zvlášť zaujímavé, otvoriť sa pohľadom zo zahraničia, aby sme neboli izolovaní v našom okruhu názorov.
Zuzka: Z môjho pohľadu by časopis Film.sk mal ísť dvomi smermi. Na jednej strane informovať čitateľov, čo sa deje na Slovensku v oblasti kinematografie, a na druhej strane by bolo skvelé, keby sa stal súčasťou filmového priemyslu a poskytoval aj takéto informácie. Ak niekto ide do zahraničia a napíše, ako tam fungujú festivaly alebo podporné programy, pomôže to prostrediu u nás. Slovenské prostredie sa výrazne napája na to zahraničné, vznikajú koprodukcie, naši tvorcovia fungujú na rôznych medzinárodných platformách. Samotná slovenská kinematografia už nie je uzavretá. A Film.sk by mal reflektovať vývoj nášho prostredia v širšom zahraničnom kontexte.

Servisné rubriky sa zredukujú, resp. presunú na internet. Čo nové, naopak, pribudne?
Daniel: Rubrika Zásadné filmy bude mať čiastočne súvis s rubrikou Moje obľúbené slovenské filmy. Chceme v nej oslovovať osobnosti z okruhu slovenských filmových tvorcov, aby nám prezradili, ktoré zo slovenských alebo zahraničných filmov mali na nich zásadný vplyv v rozhodovaní sa pre ich profesiu a v ich tvorivom formovaní. Filmy inak je rubrika, ktorá bude upozorňovať na rôzne fenomény súvisiace s výrobou filmu, jeho prezentáciou a vnímaním. Chceme sa v nej venovať napríklad slovenskej experimentálnej scéne, amatérskej tvorbe, predstaviť netradičné druhy prehliadok a prezentácií filmov v rôznych priestoroch, zážitkové podujatia, lektorované prehliadky, podujatia pre zrakovo postihnutých a iné. Ale chceli by sme trochu rozšíriť priestor aj na informovanie o archívnych filmoch. Na to bude slúžiť rubrika TV tip s upozorňovaním na archívne filmy v slovenských televíziách s dôrazom na to, ako vznikali a kto stál v ich pozadí.

Ukázalo sa niečo pri profilovaní novej podoby časopisu ako náročné?
Daniel: Pre mňa úplne každý bod, mal som dilemu pri každom rozhodnutí.
Zuzka: Mali sme rôzne debaty, ale nemali sme žiadny zásadný rozpor. Mám pocit, že sme úplne hladko prešli do nejakého konsenzu.

Ako celkovo vnímate celý proces zmeny? Čo vám v ňom robilo radosť?
Daniel: U mňa sú to veľmi zmiešané pocity. Na jednej strane je motivujúce, že sa púšťame do niečoho nového, lebo môžeme vlastnými silami urobiť čosi, čo môže byť zaujímavé. Zároveň je to obrovská obava z toho, že predstavíme niečo nové – a čo teraz...? Som zvedavý, aké budú reakcie a či sa nám to podarí ustáť už v prvých číslach, alebo sa to bude vyvíjať dlhodobo.
Zuzka: Najväčšiu radosť budem mať z toho, keď dôjde prvé nové číslo z tlače a bude v poriadku. Vyrábali sme ho v predvianočnom období pri skrátenej uzávierke, ale verím, že úspešne dokorčuľujeme do cieľa. Povedala by som, že sú to pre nás vzrušujúce časy.

text: Simona Nôtová
foto: Miro Nôta