Festival Black Night Tallinn / Workshop Nisi Masa

Black Nights Tallinn získali pred niekoľkými rokmi punc áčkového festivalu a zaradili sa tak do elitnej svetovej pätnástky. Najväčšie filmové podujatie v severnej Európe zastrešuje okrem hlavnej časti aj menšie akcie, ako je festival filmov pre deti a mládež Just Film alebo medzinárodný festival krátkeho filmu a animácie PÖFF Shorts. Zahŕňa aj program pre profesionálov Industry@Tallinn & Baltic Event. Festival Black Nights trvá viac ako dva týždne (!) a svetovú či medzinárodnú premiéru na ňom absolvujú desiatky snímok. Aké sú „temné filmové noci“ z pohľadu novinára?

Do Tallinnu som sa vybrala na 21. ročník festivalu (17. 11 – 3. 12. 2017) ako účastníčka tamojšieho workshopu pre filmových kritikov, ktorý organizuje európska sieť združení mladého filmu Nisi Masa. Čakal ma týždenný program s festivalovým preukazom kategórie press a písanie pre online časopis Nisimazine. Čo deň, to recenzia alebo rozhovor. Skoro ráno porada, cez deň filmová projekcia, potom písanie až do večera, a keď múza kopla, tak aj večerný networking na festivalovej párty. Typický novinársky kolotoč. Výhodou bol „súkromný“ mentor – estónsky filmový kritik Tristan Priimägi (magazín Sirp), o ktorého som sa delila s ďalšími štyrmi účastníkmi workshopu. U každého brúsil, čo bolo treba – vetnú skladbu, slovnú zásobu, vyslovenie a obhájenie názoru, formulovanie point, hľadanie vlastného rukopisu, prístup k respondentom, premýšľanie o texte ako celku... Samozrejme, všetko v anglickom jazyku. Keď sa však do toho človek dostal, kvalita jeho textov stúpala a Tristanových žiadostí o úpravu ubúdalo.

Len keby času bolo viac... Na jednej strane by som si priala vidieť viac filmov, aj preto, že väčšina z nich sa do slovenskej kinodistribúcie nedostane. Na druhej strane som mohla s filmami, ktoré som videla, pobudnúť o niečo dlhšie prostredníctvom písania. A niektoré dokázali osloviť. Ako napríklad film fl ámskej režisérky Fien Troch Home o generačnej priepasti medzi tínedžermi a ich rodičmi, o veľmi tenkej hranici medzi chybou a fatálnym zlyhaním. Alebo moderná kvázi rozprávka s prvkami magického realizmu Our Little Secret amerického režiséra a scenáristu Yuriho Zeltsera – päťdesiatnika, ktorému sa podarilo ponoriť do detskej fantázie v rozprávaní o pute dvoch sestier. Z iného, experimentálneho súdka bol vizuálne pôsobivý nemecký film A Thought of Ecstasy režiséra a herca R. P. Kahla.

Videla som však aj filmy nižšej kvality. Pritrafilo sa to zväčša v súťaži debutantov – First Feature Competition. Bol to napríklad prípad nemeckej drámy Different Kinds of Rain, ktorej od začiatku do konca chýbala hĺbka a zmysel. Nedokázala to vysvetliť a obhájiť si film ani samotná režisérka Isabela Prahl v rozhovore a v diskusiách. Bolo o to šokujúcejšie, že titul nakoniec získal cenu ako najlepší film tejto súťaže! S festivalom som sa rozlúčila otravným filmovým egotripom jedného režiséra, ktorý by sa dal nahradiť prostým konštatovaním, že po rozpade dlhoročného vzťahu ľuďom niekedy úplne preskočí. Americký film Newly Single v réžii Adama Christiana Clarka to však dotiahol až do hlavnej súťaže. Bol to jeden z viacerých prípadov, keď by sa hodilo opýtať programových dramaturgov festivalu, prečo daný film vybrali.

Prečo, takáto otázka by sa hodila aj pre tlačové oddelenie, ktoré vám jeden deň dokázalo poslať prehľadný rozpis podujatí a na druhý deň na vás celkom zabudlo. Opýtať by sme sa mohli aj to, prečo sa nedali klásť otázky na tlačových konferenciách (na ktorých sme, mimochodom, boli často len my – účastníci workshopu Nisi Masa). Festivalu, ktorý kope prvú ligu, by sa také prešľapy nemali stávať.

Workshop na festivale Black Nights je však skvelou príležitosťou na zdokonalenie autorských schopností aj na konfrontáciu so zahraničným prostredím a s tamojším prístupom k filmovej kritike. To isté platí aj o workshope, ktorý som pod hlavičkou FIPRESCI absolvovala vlani na MFF Varšava. Mladí filmoví publicisti tak majú viacero atraktívnych možností, ako cibriť svoje schopnosti a naberať nové skúsenosti.

text: Zuzana Sotáková