Čo robí film ,,medzinárodným“?

Ako môže film preklenút hranice svojej krajiny? O tejto otázke budeme uvažovať na príklade slovenského dokumentu Mečiar a  filmov Zabitie posvätného jeleňa a Suntan.

Odpoveď v podstate nie je zložitá ani vtedy, keď vylúčime oblasť propagácie, ktorá tlačí do pozornosti komerčný aspekt filmu, občas aj bez ohľadu na kvalitu diela. Tou odpoveďou je, že film musí obsahovať tému/námet s globálnym dosahom alebo, ešte lepšie, priamo na nej/ňom stáť. História, politika a ich sociálne kontexty, to všetko je príznačné pre film Mečiar (r. T. Nvotová) a rozhodne to patrí medzi témy s globálnym vyznením. Niekto by síce mohol namietať, že úspešnosť takéhoto dokumentu závisí od významu zobrazovaných udalostí na globálnej alebo aspoň na medzinárodnej úrovni. Lenže rozdelenie Česko-Slovenska je jednou z najvýznamnejších udalostí v Európe 90. rokov a vzhľadom na to si myslím, že tento dokument môže poľahky osloviť aj divákov mimo Slovenska, prinajmenšom európskych. Prirodzene, dokument nie je práve najpopulárnejší filmový druh, ale svoje publikum má a podľa mňa k nemu vedie cesta práve cez historické či sociálno-politické témy.

Do slovenskej kinodistribúcie sa nedávno dostal nový film gréckeho režiséra Jorgosa Lanthimosa Zabitie posvätného jeleňa. V tomto prípade sa ten globálny element ukrýva v prepojení gréckej tragédie (alebo mytológie), jedného z „najvývoznejších“ gréckych „artiklov“, s režisérovou pozíciou v rámci gréckej divnej vlny, ktorú Lanthimos spoluinicioval a patrí k jej najvýznamnejším predstaviteľom. Avšak pri tomto titule sa citeľne prejavuje to, že na ňom participovali zahraničné, negrécke produkčné spoločnosti, nevraviac o účinkovaní zahraničných hercov (Nicole Kidman, Colin Farrell), čo má na schopnosť filmu prekračovať grécke hranice ešte väčší vplyv než tie prvky, ktoré sme spomenuli ako prvé.

No ak by chcel niekto vidieť „ozajstnejší“ grécky film prekračujúci hranice krajiny, najlepšou voľbou by bol určite titul Suntan (r. A. Papadimitropoulos). V tomto prípade sa môže zdať, že témou sú slávne grécke ostrovy, no v skutočnosti je ňou samota a aktuálne životné podmienky v krajine, špeciálne život ľudí na ostrovoch. Tieto atribúty sú prezentované v duchu takmer dokumentaristického realizmu a podľa mňa tým snímka získava ďalšiu hodnotu, ktorá môže byť vnímaná na medzinárodnej úrovni – hodnotu vyplývajúcu zo skúmania človeka a spoločnosti.

Takže, ak súčasní slovenskí tvorcovia chcú, aby ich filmy mali medzinárodný úspech (ktorý zatiaľ nemajú, aspoň nie mimo festivalového okruhu), mali by sa zamerať na témy a námety považované za globálne, všeobecne platné, tak ako je to v prípade filmov Zabitie posvätného jeleňa či Suntan. Myslím si, že titul Mečiar je zreteľným krokom týmto smerom, treba však toto úsilie prehlbovať. Samozrejme, ďalšou cestou k úspechu môžu byť cielené koprodukcie so zahraničnými spoločnosťami, ale to je už na inú debatu.

text: Panos Kotzathanasis / grécky filmový kritik