Dušan Hanák

režisér

Mali by sme hovoriť o imaginatívnych filmoch Bergmana, Felliniho, Buñuela či Viscontiho, ktoré majú v sebe hlbokú znalosť človeka a okolností, ktoré ho utvárajú (napríklad Večer kaukliarov, Mlčanie, Cesta, Amarcord, Skrytý pôvab buržoázie, Súmrak bohov), a zároveň sú syntézou tvorivého ducha, európskej vzdelanosti a kultúry. Ale je viacero ciest, ktoré vedú k dobrému a pravdivému filmu, a nielen mňa lákalo čerpať z možností prepájania a vzájomného ovplyvňovania dvoch hlavných filmových druhov. Kombinácia reportáže s „hranou“ rekonštrukciou a réžiou je zreteľná už v základnom Flahertyho dokumente Nanuk, človek primitívny. Funkčne začlenené inscenované (autenticky pôsobivé) motívy – v dobe realizácie filmu už nepoužívaný lov harpúnou a mladšia (fotogenickejšia, aktívnejšia) predstaviteľka ženy protagonistu – umožnili režisérovi vytvoriť pravdivejší umelecký obraz (nie kópiu) zobrazovanej reality. Ide o prvý autorský dokument svojho druhu, ktorý patrí aj do rodiny artefaktov dramatického umenia.

Na druhej strane je inšpiratívna sila dokumentu spolu s fikciou prítomná v klasických dielach talianskeho neorealizmu, ako sú Zlodeji bicyklov, Umberto D (Zavattini, De Sica), Rím o jedenástej hodine (De Santis), Cesta nádeje (Germi) atď. Veľkou inšpiráciou boli pre mnohých newyorské nezávislé filmy s motívmi z reálneho života, ktoré nakrúcali Shirley Clarke – Spojka (1960) či John Cassavetes – Tiene (1961). Vznikali v reálnych prostrediach, s ľahkou kamerou, s nehercami.

Mladý Godard napísal, že každý (dobrý) film je aj dokumentom. Svedčia o tom i najlepšie fi lmy 60. rokov z Francúzska, Anglicka, Československa, Juhoslávie aj iných krajín. A, samozrejme, ďalšie diela, ktoré vydržali alebo vydržia skúšku času. Napríklad filmy Woodyho Allena (Manhattan, Hana a jej sestry), Pedra Almodóvara (Všetko o mojej matke) alebo Ulricha Seidla, ktorý pracuje s prvkami dokumentárneho i hraného filmu (Zvieracia láska).

Mám rád aj viaceré filmy svojich bývalých študentov a ich priateľov. V posledných týždňoch ma potešil dokument Mareka Šulíka Ťažká duša a kratšia filmová verzia príbehov z provinčného mesta Hotel Úsvit v réžii Márie Rumanovej.