Pokračovanie obsahu:

Zviditelnila ju úloha, ktorú najprv nechcela

Na rozhovor prišla napriek tomu, že ju po slávnostnom udeľovaní Európskych filmových cien skolila choroba. Sadli sme si do tej istej budapeštianskej kaviarne, v ktorej jej režisérka Ildikó Enyedi povedala, že o nej uvažuje ako o hlavnej predstaviteľke svojho filmu O tele a duši. Vtedy ešte nemohla tušiť, že postavu utiahnutej kontrolórky kvality mäsa Márie dostane a že jej prevráti kariéru hore nohami. Stalo sa a pred slovenskou herečkou Alexandrou Borbély teraz stoja nové výzvy.

V Berlíne si pred necelým rokom uvádzala film O tele a duši, ktorý tam získal najvyššie ocenenie – Zlatého medveďa. Zdá sa, že toto mesto je pre teba osudové. Deviateho decembra si si tam na slávnostnom udeľovaní Európych filmových cien prebrala cenu pre najlepšiu herečku, hoci medzi nominovanými boli aj Juliette Binoche či Isabelle Huppert. Ako vnímaš tento úspech teraz, keď sa už emócie trochu usadili?
← Po návrate z Berlína do Budapešti som išla hneď do divadla Katona, kde som mala počas celého týždňa skúšky. Poprosila som svoju asistentku, aby každému hovorila, že voľnejšia budem až o týždeň. Najprv mi bolo niekoľkodní zle. V bruchu som cítila hrču a stres som pociťovala aj na odovzdávaní cien, už predtým, než povedali moje meno. Teraz mi je už lepšie. Aj môj partner sa ma pýtal, čo so mnou je, prečo sa neteším. Vtedy som bola katatonická, len som pozerala pred seba, nevedela, čo so mnou je. Bála som sa skôr toho, čo bude. Po udelení ceny ma volali na kastingy, dokonca som už aj dostala rolu. Takže viem, že teraz zase nebude pokoj a opäť musím niečo začínať. Popritom mám aj divadlo... Dúfam, že aspoň sviatky budú voľné (rozhovor vznikol 18. 12. – pozn. red.). Od februárového Berlinale som v jednom kolotoči. Vždy som bola maximalistka a išla naplno, kládla som na seba vysoké nároky, lebo som chcela byť dobrá a uspieť. Ocenenie, samozrejme, vnímam ako veľké šťastie, no je to pre mňa aj stres. Už som sa však trochu upokojila. Včera za mnou prišla rodina z Veľkého Cetína, tak sme to v Budapešti aj spoločne oslávili. To, čo som videla v očiach mamy a otca, som ešte nikdy nevidela.

Pri preberaní ceny si prežívala silné emócie, no poďakovala si Ildikó Enyedi za to, že ti dala túto príležitosť. Pôvodne ti však ponúkla úlohu psychologičky.
← Ildikó tú postavu psychologičky vlastne písala rovno pre mňa. Ale to mi povedala až neskôr.

Vy ste sa teda poznali už predtým?
← Práveže nie veľmi. Predtým som bola na jednom filmovom kurze, kde sme strávili dva týždne s filmármi. Ildikó viedla triedu filmovej réžie, ale na tom kurze s nami nerobila nič.

Čo sa stalo, že ti nakoniec vo filme O tele a duši zverila hlavnú postavu?
← V čase, keď to vyzeralo, že budem hrať psychologičku, som s ňou chodila na kastingy, na ktorých hľadala predstaviteľku Márie. Takže som robila scénu s asi piatimi herečkami, ktoré už boli v užšom výbere. Ildikó sa ma vždy pýtala, ktorá sa mi páči a ja som jej vždy hovorila svoj názor. Ale na to, že by som chcela postavu Márie, som vlastne nikdy nemyslela. Vtedy som síce o nej nevedela veľa, ale vedela som, že je to taká zvláštna, čudná žena. A hovorila som si, že ja to teda určite nie som. Naopak, postava psychologičky sa mi zdala skvelá. Až si ma raz Ildikó zavolala na kávu sem, kde práve sedíme. Nechápala som vtedy, čo môže chcieť. Zľakla som sa, či sa náhodou nechystá vziať mi rolu psychologičky. A ona mi namiesto toho povedala, že síce nevie prečo, ale mali by sme vyskúšať, ako by mi sedela úloha Márie. Bola som naozaj prekvapená, ale keď mi to povedala, pocítila som, že je to vlastne super nápad a že to musím dostať. Pretože som herečka a musím vedieť zahrať všetko.

Ako si už naznačila, Mária je úplne iná, ako si ty v civilnom živote. Si emotívna, expresívna, plná života. Mária má síce hlboko v sebe skrytú túžbu po živote, ale navonok je odmeraná, rozvážna a precízna, drží si odstup od ľudí, nevie nadväzovať vzťahy. Ako si sa na úlohu pripravovala?
← Na prvom kastingu som ešte nevedela, čo mám robiť. Ildikó mi po ňom aj napísala, že to nie je dobré a nefunguje to. Že v mojich očiach sa zračí ženskosť a Mária nič také vo svojom živote nemá. Takže som toto skúšala v sebe zatvoriť. Bola som naštvaná a hovorila si, že tú rolu predsa chcem, tak s tým musím niečo urobiť. Keď som išla na druhý kasting, spravila som to tak, aby som bola... ako sa to povie...

Dievčenská? Nevinná?
← Nie, škaredá. Prišla som do divadla k maskérovi, aby mi v tomto duchu upravil vlasy. Zároveň som si obliekla veľkú blúzku, ktorá mi vôbec nesedela. Ildikó mi totiž hovorila aj to, že nechce vidieť moje ramená, lebo sú vraj sexi. No a pri druhom kastingu som už cítila, že vyšiel dobre. Ildikó mi síce zavolala až o dva mesiace, ale s tým, že podľa nej budem Máriou ja.

Mária vybočuje z priemeru rovnako ako hlavná mužská postava filmu Endre. Obaja majú hendikep, Mária skôr v správaní, Endré zase z fyzickej stránky. Aj ich vzťah je špecifi cký, začne sa odohrávať vo sne. Napriek tomu zosobňujú univerzálny príbeh lásky, dokážu divákov vtiahnuť a vyvolávať v nich emócie. Čím to podľa teba je?
← Tým, že sú veľmi osamelí. A spája ich to, že sa im o niečom spoločne sníva. Ildikó mi hovorila, že ten ich spoločný sen vymyslela, keď uvažovala nad tým, čo sa asi musí stať, aby Mária a Endre precitli a uvedomili si prítomnosť jeden druhého. Ja si myslím, že film má úspech preto, lebo je o láske a o ľuďoch, ktorí nie sú zlí a nehrajú žiadne hry. Sú prosto takí, akí sú, nie sú falošní a od začiatku ich máme radi.

Film O tele a duši v sebe nesie snovosť, romantiku i smútok. Ale oplýva aj humorom, ktorý je použitý v presne potrebnej dávke na tom správnom, hoci niekedy nečakanom mieste. Nestáva sa často, že by sa diváci pousmiali pri scéne, v ktorej si postava podrezáva žily. Ako ste hľadali tie správne polohy pre humor, aby zapadol do atmosféry filmu?
← Ildikó nechcela, aby to bolo gýčové. Ja som najprv nevedela, že je to vtip. Spočiatku som sa veľmi sústreďovala na postavu a neuvedomovala si, že vtip tkvie práve v tom, že Mária myslí všetko vážne. No keď som ten scenár čítala ako celok, veľa som sa smiala. Hovorila som si, aké je to vtipné, že Mária povie všetko na rovinu. Napríklad keď zahlási, že nemá telefón, a nechápe, prečo jej Endre neverí. Neskôr, keď som už bola v procese hrania, som to už tak nevnímala. No keď som film videla na plátne, opäť som sa smiala.

Bol to pre teba aj pre Ildikó Enyedi dôležitý film. Tebe dal zatiaľ najväčšiu filmovú rolu a zviditeľnil ťa aj v zahraničí. Pre Enyedi to bol zase film, ktorým sa ako režisérka vrátila po dlhoročnej pauze. Po tomto projekte ste na vzájomnú spoluprácu nadviazali maďarskou verziou seriálu Terapia. Ako sa ti s ňou spolupracuje?
← Ildikó je veľmi pokojná, na natáčaní bolo ticho a nevládol tam stres. To by ani nepripustila. Bolo to veľmi ľahké nakrúcanie, tak som ho vnímala. My sme sa s Ildikó navzájom cítili, fungovala medzi nami chémia. Prvý deň sme točili scénu, keď Mária nemôže spať, opiera sa o stenu v kuchyni a v mikrovlnke sa niečo robí. Po prvom pokuse režisérka chcela, aby som tú scénu skúsila zahrať trochu inak. Tak som zvolila iný prístup a obe sme vedeli, že to je tá správna poloha. Odvtedy sme to už medzi sebou cítili. Dobré bolo aj to, že som mohla improvizovať. Dokázala som sa vžiť do postavy Márie natoľko, že som vedela, ako by sa v daných situáciách správala.

Priniesli ti posledné mesiace či dni nejaké zaujímavé filmové príležitosti alebo vyhliadky do budúcnosti?
← Áno, teraz už mám slovenskú agentku, naplánované kastingy a jednu úlohu som už aj dostala. Nechcem však a zatiaľ ani nemôžem o tom bližšie hovoriť.

Spýtam sa len, či je to rola v maďarskom fi lme.
← Dostala som hlavnú úlohu vo fi lme v Maďarsku, ale príležitosť prišla aj zo Slovenska.

Keby si teraz začala dostávať ponuky zo západnej Európy, dajme tomu z Nemecka, z Francúzska či zo Spojeného kráľovstva, lákalo by ťa to? Alebo si chceš radšej upevniť pozíciu tu v Maďarsku, prípadne v strednej Európe?
← Nikdy by som si nepomyslela, že sa so mnou niečo také stane. Pre mňa bolo podstatné, aby ma zobrali do Budapešti na školu a aby som tu dokázala, že budem herečkou. Moje sny siahali k tejto méte. O takomto úspechu v zahraničí som ani nesnívala. Teraz si však myslím, že keď mám možnosť niekam ísť, mala by som to vyskúšať. Že nemôžem zostať len tu, akoby v bezpečí. Život mi ukazuje iným smerom – že musím ísť, učiť sa, všetko zlepšovať, napríklad aj zdokonaľovať svoju angličtinu.

Keď ti udelili Európsku filmovú cenu, slovenské médiá obleteli správy s titulkami v takom duchu, že najlepšia európska herečka je zo Slovenska. Pravda to síce je, veď stále máš slovenské občianstvo, ale herecké vzdelanie a príležitosti si dostala v Maďarsku. Ako to vnímaš?
← Veľmi sa z toho teším, lebo mojím domovom je Slovensko. Chodila som do slovenskej škôlky, mám slovenských príbuzných aj priateľov, takže mi to lichotí. Keď prídem domov, mamina ma vezme do kina a pozrieme si niečo slovenské alebo české. Ona mi vlastne už od malička ukazovala fi lmy. A tie slovenské a české mám, mimochodom, veľmi rada. Bola by som šťastná, keby sa mi podarilo nakrúcať na Slovensku. Cítim sa však zvláštne v tej súvislosti, že nemám maďarské občianstvo, a preto som tu napríklad ani nedostala cenu Junior Prima Award. Hoci som tu chodila do školy, platím tu dane a pôsobím v najlepšom divadle v Maďarsku. Z toho mi nie je dobre. Tu som niekedy Slovenka, na Slovensku som niekedy bola Maďarka. Je to ťažké, neviem, čo s tou identitou robiť.

Maďarské občianstvo by si nechcela prijať?
← Nie, lebo by som stratila to slovenské.

Na Slovensku pôsobí veľa hercov v kolotoči divadlo– televízia – film. Svoju úlohu v tom zohráva aj to, že v divadle veľa nezarobia.
← Tu je to rovnaké.

Dá sa to zvládať? Alebo máš pocit, že si budeš musieť vybrať medzi divadlom a filmom?
← Pred takouto voľbou už stojím. Ak by som totiž nakrúcala na Slovensku alebo v Česku, čo vidím ako reálnu možnosť, musela by som tu v divadle povedať, že na niektorých projektoch, do ktorých som už teraz zapísaná, sa nemôžem zúčastniť. Cítim, že teraz musím ísť za tým, čo sa viaže na tú cenu, ktorú v Maďarsku ešte nikto nezískal. Musím filmovať, nemôžem povedať: Nie, ďakujem, radšej zostanem iba tu v divadle. Veľmi dobrý maďarský režisér Kornél Mundruczó má šikovnú producentku, ktorá sa v tejto oblasti vyzná, takže sa s ňou plánujem poradiť, čo a ako robiť.

text: Zuzana Sotáková
foto: Film Europe Media Company, Pál Nánási