Pavlína Morháčová

dizajnérka a grafička

Asi by som to nemala hovoriť takto „nahlas“, ale pred pár rokmi sa ku mne dostal kamarátov harddisk s priečinkom „filmy“. Obsahoval množstvo ďalších priečinkov s filmami so známymi názvami, ktoré som však nikdy predtým nevidela. Boxer a smrť, Slnko v sieti, Výlet po Dunaji a Kým sa skončí táto noc. Ten posledný ma v priebehu niekoľkých minút dostal a dodnes nerozumiem, prečo nie je kultovým. Film vás zatiahne do podzemného baru tatranského hotela, kde sa naraz, na jednu noc, akoby zmení svet. České turistky, ktoré si cez rok nasporili na rekreáciu sa v ňom premieňajú na neodolateľné osudové ženy, dostávajú sa do víru tanca omámené šumivým vínom a dekadentnou hudbou živej kapely. Páni – pracovníci nejakého závodu sa po vstupe do podzemia stávajú trošku neohrabanými bonvivánmi, snažia sa očariť turistky a vyhodiť si z kopýtka. Mladý Pántik kotví na bare a objednáva jedného Napoleóna za druhým, chce aspoň raz zakúsiť, aké je to mať peniaze, hostiť známych a byť obklopený luxusom. Jedna noc, akoby sen, ktorý so svitaním končí a vyplavuje realitu, bežné ľudské problémy, nedokonalosti a nesplnené sny. Neuveriteľne uvoľnené a vtipné dialógy a herecké výkony z toho robia pre mňa hviezdny moment slovenskej kinematografie, ktorý doposiaľ nebol prekonaný. Udivuje ma, ako sa dal takýto prirodzene výnimočný film natočiť pred 53 rokmi a aké je ťažké dosiahnuť prirodzenosť tohto kalibru dnes.