Úspech mali roadmovie

V dňoch 29. 6. až 7. 7. 2018 sa uskutočnil už 53. ročník MFF Karlove Vary. Z tohto nešpecializovaného festivalu kategórie A s troma súťažnými sekciami si dve ceny odniesol česko-slovinsko-poľsko-slovenský film Všetko bude (r. Olmo Omerzu).

Hoci pár mesiacov pred otvorením prišiel festival o generálneho partnera, ktorým bola šestnásť rokov energetická spoločnosť ČEZ, jeho usporiadateľovi Film Servis Festival Karlovy Vary, a. s., s prezidentom festivalu Jiřím Bartoškom a umeleckým riaditeľom Karlom Ochom sa podarilo pripraviť program dokonca ešte o niečo bohatší, než bol vlani. Divákom ponúkol 236 filmov, z toho 181 hraných (143 celovečerných a 38 krátkych) a 55 dokumentárnych (z toho 35 celovečerných a 20 krátkych). Z nich 35 sa na festivale predstavilo vo svetovej a 8 v medzinárodnej premiére. Až 182 projekcií uviedli delegácie tvorcov.

Dramaturgovia festivalu prichystali divákom výber noviniek i najzaujímavejších titulov aktuálnej sezóny zo súčasnej svetovej produkcie, filmy s nekonvenčným prístupom k narácii i štýlu, filmy klasické, kultové, raritné i neprávom zabúdané, polnočné filmy, filmy upozorňujúce na talentovaných študentov i reprezentatívny výber z českej tvorby z rokov 2017 a 2018. A záujem bol opäť veľký. Predalo sa rovnako ako vlani viac než 140 000 vstupeniek (presne 140 135).

Súťaž bez prekvapenia

Na rozdiel od minulého ročníka, keď prekvapujúco zvíťazilo česko-slovenské stredoveké roadmovie Václava Kadrnku Křižáček, tohto roku sa porota vzácne zhodla s väčšinou  filmových kritikov, ktorí hodnotili filmy Hlavnej súťaže vo Festivalom denníku. Veľkú cenu – Krištáľový glóbus získala novinka rumunského režiséra Radu Judeho Je mi jedno, že sa zapíšeme do dejín ako barbari. Dvaapolhodinová dráma sa vracia do obdobia druhej svetovej vojny a k zločinom rumunskej armády, ktorá bojovala tri roky po boku Nemecka a v skutočnosti napáchala ešte viac krutosti než jej spojenec. Zámenou mien a reálií sa príbeh môže stať aktuálnym i v ďalších európskych krajinách, dodnes čeliacich problému s vyrovnaním sa so svojou národnou minulosťou.

Zvláštnu cenu poroty a Cenu FIPRESCI získal argentínsko-brazílsko-francúzsky film uznávanej režisérky Any Katz Cesta do Florianópolisu a herečka z tohto filmu Mercedes Morán si odniesla cenu za ženský herecký výkon. Cenu za réžiu získal Olmo Omerzu za česko-slovinsko-poľsko-slovenské roadmovie Všetko bude a pridal k nej i Zvláštne uznanie ekumenickej poroty. Druhý slovenský zástupca v súťaži – česko-slovenský debut Adama Sedláka, minimalistická dráma Domestik – zostal bez ocenenia. Tie získali Moshe Folkenflik za mužský herecký výkon v izraelskej dráme Geula (r. Joseph Madmony, Boaz Yehonatan Yacov), ktorá si odniesla i Cenu ekumenickej poroty. Zvláštne uznanie získali Skokan (r. Ivan I. Tverdovskij) a Príbeh lásky (r. Sonja Prosenc).

Na východ od Západu je medzinárodná súťaž debutov a druhých celovečerných filmov zo strednej a východnej Európy, Balkánu, Grécka, krajín bývalého Sovietskeho zväzu a Stredného východu uvádzaných výhradne vo svetovej, v medzinárodnej alebo európskej premiére. Veľkú cenu Na východ od Západu a Cenu FEDEORA, udeľovanú Federáciou kritikov z Európy a Stredomoria, získala Šalamúnova hora (r. Jelizaveta Stišova). Tento debut odohrávajúci sa v Kirgizsku s pozoruhodnou ľahkosťou kombinuje roadmovie s rodinnou drámou a prvkami svojráznej komédie. Zvláštnu cenu poroty Na východ od Západu si odnieslo maďarské roadmovie o mladých milencoch na úteku Rozkvitnuté údolie (r. László Csuja). V tejto súťažnej sekcii premietli i česko-slovenský rodinný film zo súčasnosti Chvilky, debut režisérky Beaty Parkanovej.

Po niekoľkých rokoch zostalo Slovensko bez zástupcu v Súťaži dokumentárnych filmov. Cenu za najlepší celovečerný dokumentárny film získali Svedkovia Putinovi (r. Vitalij Manskij) o udalostiach po nástupe Putina do funkcie prezidenta v roku 1999 a Zvláštnu cenu udelila porota snímke Walden Daniela Zimmermanna. Česko-slovenský film Michala Vargu Cirkus Rwanda sa premietal pod hlavičkou Zvláštne uvedenie.

Divácku cenu denníka Právo získal prekvapujúco tridsať rokov starý Rain Man Barryho Levinsona, ktorý si z Varov odniesol, rovnako ako herec Tim Robbins, Krištáľový glóbus – Cenu za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii. Cenu prezidenta MFF Karlove Vary získal herec Robert Pattinson a Cenu prezidenta MFF Karlove Vary za prínos českej kinematografii si prevzal herec Jaromír Hanzlík.

Na festivale boli uvedené i ďalšie slovenské filmy. V sekcii Návraty k prameňom mal medzinárodnú premiéru digitálne reštaurovaný celovečerný film Martina Hollého Signum laudis z roku 1980, ktorý je obžalobou krutosti a nezmyselnosti vojny. Hrejivá komédia o depresii, šialenstve a nesplnených snoch režiséra Michala Ďuriša bola uvedená v sekcii Prvé podanie, predstavujúcej filmy mladých talentovaných tvorcov.

A do sekcie České filmy 2017 – 2018 boli zaradené tituly Tlmočník Martina Šulíka a Hmyz  Jana Švankmajera. Sekcia Festival krátkych filmov Praha uviedol výber filmov vrátane snímky Atlantída, 2003 Michala Blaška. A na špeciálnej projekcii sa premietol Viditeľný svet režiséra Petra Krištúfka, ktorý tragicky zahynul v apríli tohto roka. Práve na karlovarskom festivale mala snímka z roku 2011 svetovú premiéru.

Pre profesionálov

Opäť bol bohatý i program pre 1 373 producentov, nákupcov, predajcov, distribútorov, dramaturgov filmových festivalov a ďalších filmových profesionálov. Zahŕňal aj obľúbené KVIFF Talk, kde sa hostia podelili o svoje pracovné a tvorivé skúsenosti. Uskutočnili sa semináre na témy ako Umelá inteligencia a analýza scenárov, Ako sa píše pôvodný scenár pre HBO Europe či Kedy, prečo a ako by mal dramaturg vstúpiť do procesu vývoja projektu? i panelová debata Nový program Kreatívna Európa po roku 2020 a mnoho ďalších. V rámci prezentácie pripravovaných hraných filmov Works in Progress, na ktorú tohto roku okrem producentov a režisérov z krajín strednej a východnej Európy, bývalého Sovietskeho zväzu a Balkánu po prvý raz pozvali i tvorcov projektov z Blízkeho východu, sa predstavil pripravovaný film Nech je svetlo režiséra a producenta Marka Škopa. Príbeh je o slovenskom gastarbeiterovi v Nemecku, ktorý zistí, že jeho syn v tínedžerskom veku sa doma zaplietol s nebezpečnou partiou. Prezentácia si získala nemalú pozornosť publika, no hlavnú cenu získala libanonsko-francúzsko-nemecká koprodukcia All This Victory (Všetko to víťazstvo) debutujúceho režiséra Ahmada Ghosseina, ktorej dej sa odohráva počas vojny v Libanone v roku 2006. Projekt zaujal najmä kreatívnym prístupom k veľmi dôležitej téme. Dúfajme, že ho budeme môcť vidieť na 54. MFF Karlove Vary, ktorý sa bude konať od 28. 6. do 6. 7. 2019.

Miro Ulman
foto: KVIFF official

Letná filmová škola – sprievodca filmovou džungľou

Na prelome letných prázdnin (27. júl – 5. august) sa už tradične v metropole Slovácka, malebnom Uherskom Hradišti, konala jedna z najpopulárnejších filmových prehliadok v Českej republike – Letná filmová škola (LFŠ). Známa je aj hravým vizuálnym štýlom: jej 44. ročník priniesol farby, motívy a chvíľami i počasie príznačné pre tropický prales. V tom filmovom sa však netreba báť, o bezpečnú prehliadku sa postarali organizátori z Asociácie českých filmových klubov (AČFK), ktorí ju obohatili o sprievodný program, zahrňujúci divadelné predstavenia, koncerty, výstavy, masterclassy, panelové diskusie či prednášky.

V Uherskom Hradišti sa pripomínalo 100 rokov od vzniku Československej republiky, narodenia Ingmara Bergmana, 130. výročie narodenia F. W. Murnaua a 120. výročie českého filmu. Oslávencom bol aj jeden z laureátov Výročnej ceny AČFK scenárista a pedagóg Meir Lubor Dohnal. Pri tejto príležitosti sa premietali digitálne reštaurované filmy Kristove roky a Slávnosť v botanickej záhrade, na ktorých sa podieľal ako scenárista.

Možno menej známe, no rozhodne nevšedné snímky patrili do sekcie Greek Weird Wave. Prehliadka tzv. divných filmov režisérov ako Jorgos Lanthimos, Athina Rachel Tsangari, Panos Koutras či Alexandros Avranas bola lákadlom pre mnohých návštevníkov napriek tomu, že neprinášala veľmi pohodlné sledovanie. Nepríjemné demaskovanie (nielen) gréckej patriarchálnej spoločnosti zrkadlili filmy s pomalým tempom rozprávania, s tragikomickými scénami zo života „normálnej“ rodiny a s dusivou atmosférou, pripomínajúcou tvorbu Michaela Hanekeho.

Pri letných horúčavách a uvoľnenej nálade sa rýchlo zabúda, že v Uherskom Hradišti prebieha vyučovanie. Filmová škola sľubuje návštevníkom nové poznatky o kinematografii prostredníctvom prednášok a úvodov filmových odborníkov pred premietaním. Obsah a informatívnosť úvodov však môže byť rovnako ako samotný film objektom analýzy. Síce platí pravidlo „sto ľudí, sto chutí“, no bližšia pozornosť neuškodí, veď zostavovatelia sekcií si na ich príprave dávajú očividne záležať, možno až príliš. Nadmerné odhaľovanie príbehu, občasná nadinterpretácia a silený humor boli veľakrát na hranici nepodareného stand-upu. Aj v týchto prípadoch vie LFŠ poskytnúť alternatívu. Pre klaustrofobikov, ktorí už nedokázali obsedieť vo večne preplnených kinosálach, boli k dispozícii stany Českej televízie či Respektu v príjemnom prostredí Smetanových sadov, kde prebiehali besedy a diskusie.

Svoje dobré meno si LFŠ nepochybne stráži aj starostlivým výberom hostí. Tak ako po minulé roky aj tentoraz pritiahol organizačný tím zvučné mená domácej i zahraničnej filmovej scény. K významným hosťom 44. ročníka patrili režiséri Bahman Ghobadi, Roland Klick, Alejandro Fernández Almendras či strihač a spolupracovník Larsa von Triera Anders Refn. Viacerí z pozvaných zostali na festivale niekoľko dní a diváci ich mohli stretnúť aj bezprostredne v uličkách mesta. Jedným z najočakávanejších hostí bol nepochybne držiteľ Zlatej palmy z Cannes, Zlatého leva z Benátok, anglický režisér a kronikár bežného života Mike Leigh. K mimoriadnym zážitkom patrila diskusia po premietaní viac ako 25-ročného filmu Nahý, ktorá zjavne zaujala aj samotného režiséra. Irelevantné otázky niektorých divákov odľahčil anglickým humorom s príchuťou sarkazmu, iným navrhol detailnejšie skúmanie v doktorandských prácach. Po takmer týždni strávenom v Uherskom Hradišti sa vyjadril, že LFŠ bola pre neho veľmi produktívnym a stimulujúcim zážitkom.

V úzadí nezostala ani slovenská kinematografia. Diváci si mohli pozrieť slovenské a koprodukčné filmy z posledných dvanástich mesiacov, ako aj snímky mladej generácie talentovaných slovenských tvorcov Atlantída, 2003 (r. Michal Blaško), Magic moments a Idiot v réžii Martiny Buchelovej. V poobedňajšej horúčave Slovenského dňa sa v stane Respekt konala diskusia nazvaná Inventúra slovenského filmu. Slovenskí filmoví profesionáli diskutovali pod taktovkou Mira Ulmana na témy financovania slovenskej filmovej tvorby, návštevnosti či nastupujúcej generácie filmárov.

Letná filmová škola je výnimočne priateľský festival v príjemnom prostredí a s pestrou ponukou. Pohodu mierne narúša pretrvávajúci problém napĺňania kinosál. Absentuje rezervačný systém, ktorý je na iných podujatiach už dávno zaužívaným a fungujúcim spôsobom obsadzovania miest. Na LFŠ sa využíva model „kto prv príde, ten prv melie“ a pre veľký záujem musia diváci čakať na mieste niekedy až v hodinovom predstihu. Ak majú pred sebou vyše dvojhodinový opus, celkom rýchlo sa môže dostaviť spomínaný klaustrofobický efekt. Bez ohľadu na menšie zaváhania je však Letná filmová škola podujatím s hromadným nárastom filmovej gramotnosti, ktoré aj v domácom prostredí zostáva stále veľmi žiaducim.

Ján Pagáč, Lea Pagáčová

Šťastné konce, nové začiatky

K letným filmovým festivalom už dvadsať rokov neodmysliteľne patrí filmový seminár 4 živly. Aj tento rok jeho organizátori ponúkli kvalitný kurátorský výber filmov rôznych žánrov. Témou ročníka bol Happy end a v duchu šťastných i menej šťastných koncov sa nieslo päť dní (8. – 12. august) v Banskej Štiavnici. Vďaka výstave plagátov renomovaných slovenských grafikov a grafičiek sa mohli návštevníci obzrieť za minulými ročníkmi i hlasovať o najkrajší vizuál. Práve rozmanitosť robí zo 4 živlov príťažlivé podujatie. Každý rok ho sprevádza nová identita a téma. Pretrváva však neformálna priateľská atmosféra a komornosť dotvárajúca tento malý veľký festival.

Letné 4 živly si už nevieme predstaviť bez večerných projekcií v štiavnickom amfiteátri. V rámci osláv ich 20. výročia a príznačne k téme sa otváracím filmom festivalu stala odzadu vyrozprávaná komédia Happy end režiséra Oldřicha Lipského, ktorú mohli pravidelní návštevníci vidieť už v roku 2015 pri zimnej verzii festivalu s podtémou Nezmysly.

Kto sa po zotmení rozhodol vydať strmým kopcom do amfiteátra, uvidel pod padajúcimi hviezdami aj americký nezávislý film Šťastie Todda Solondza, austrálsku snímku Autokino skazy, Rogožkinovu Kukušku a na záver slovenskú klasiku Jána Lacka Skalní v ofsajde z roku 1960. Zo slovenských filmov mal na festivale predpremiéru koprodukčný, česko-lotyšsko-slovenský dokumentárny experiment ukrajinskej režisérky Anny Kryvenko Môj neznámy vojak. Režisérka uviedla film, v ktorom sleduje dosah okupácie Československa na svoju ukrajinskú rodinu, spoločne s producentom Michalom Kráčmerom a kameramankou Radkou Šišulákovou. Pod názvom Šťastné konce v nešťastnej dobe sa skrývalo pásmo krátkometrážnych filmov Slovenského filmového ústavu vo výbere filmovej historičky Evy Filovej. Prostredníctvom starších filmov Martina Šulíka (Hurá, 1989), Otakara Krivánka (Smutný starček, 1963), Vlada Kubenka (Anna Ličková – Návraty za šťastím, 1969), Jána Piroha (Volanie v tiesni, 1984) a Deža Ursinyho (Vôňa života, 1986) mohli diváci hľadať odpoveď na otázku, akú podobu malo šťastie v ére socializmu.

Vo vynovenej sále kina Akademik zaujala neonoirová snímka švédskeho režiséra s egyptskými koreňmi Tarika Saleha Incident v hoteli Nile Hilton a pobavila netradičná švédska komédia Smetiarska helikoptéra, naplnená surreálnym humorom. Mnohí diváci sa tešili možnosti uvidieť dystopickú muzikálovú drámu taiwanského režiséra Tsai Ming-lianga Diera na plátne. Ostrieľaných filmových fanúšikov, ktorí si mysleli, že poznajú tvorbu Martina Scorseseho, prekvapila komédia Po úradných hodinách, prekypujúca nekonečnými absurdnými situáciami.

Slovo „seminár“ nie je v názve podujatia len tak. Jeho ambíciou je neformálne vzdelávanie v oblasti filmu a médií, čo sa darí nielen prostredníctvom lektorských úvodov pred jednotlivými filmami, ale aj vďaka špecializovaným prednáškam. Téme „web series“, teda seriálov určených na internetovú distribúciu, sa venovala prednáška scenáristky a producentky Michaely Sabo.

Nemecký režisér Phillipp Eichholtz spolu s producentom Oliverom Jerkem prišli uviesť svoju snímku Úlet, ktoré sčasti nakrúcali v Banskej Štiavnici. Netradičné bolo sledovanie interaktívneho dokumentárneho filmu Povstania v Maribore (2017). Tvorcovia v ňom nechávajú publikum aktívne zasahovať do deja a konfrontujú ho s dilemami, s ktorými bojovali účastníci slovinských protestov v rokoch 2012 a 2013.

Festival pripravil bohatý program aj pre detské publikum. Detské 4 živly ponúkli okrem sledovania filmov aj zábavu v tvorivých dielňach. Nielen deti, ale i dospelých prilákal srbsko-macedónsky film Hrdina a čarodejnica, ktorý sme sledovali v originálnom znení so simultánnym tlmočením slovenských hercov Jakuba Ružičku a jeho manželky Júlie Horváthovej Ružičkovej. Úctyhodný výkon dabérov ocenili diváci veľkým potleskom.

Popri množstve celovečerných a krátkometrážnych filmov dopĺňal program filmový kvíz, výstavy, interaktívna svetelná inštalácia či večerné párty. Nechýbala ani projekcia nemého filmu so živým hudobným sprievodom na Starom zámku. Tento rok padla voľba na Hříchy lásky Karla Lamača s hudbou Johany Švarcovej, Jana Kratochvíla a Martina Ožvolda.

Letný filmový seminár 4 živly nám opäť dokázal, že na konci s dychom zďaleka nie je. Jeho jubilejný, 20. ročník bol len zastávkou s dobrým dôvodom na oslavu pred ďalšími filmovými dobrodružstvami.

Nina Šilanová, filmová publicistka