MARTIN KAZIMÍR

Vo Film.sk sme sa vrátili k staršej rubrike Ako ďalej, absolvent?, aby sme predstavili začínajúcich filmárov, zistili, aké skúsenosti získali počas štúdia a s akými predstavami a ambíciami vstupujú do profesionálneho života. Tentoraz prinášame vyjadrenia Martina Kazimíra. Absolvent Ateliéru filmovej a televíznej réžie FTF VŠMU natočil niekoľko krátkych filmov, ako Stela, Martini Shot, Bazén alebo Chronos. S posledne menovaným uspel pred dvomi rokmi na festivale The Philip K. Dick Science Fiction Film Festival v New Yorku. Desaťminútový film o vyčerpanom podnikateľovi, ktorý sa ocitne v hotelovej izbe, kde plynie čas naopak, získal prvú cenu v kategórii krátkych filmov.

Umenie sa podľa mňa nedá naučiť. Mimo teoretickej roviny. To je asi podobné na každej umeleckej škole. Keď má niekto pocit, že sa na škole naučil tvoriť filmy, ide podľa mňa skôr o efekt postupného objavovania svojho prejavu či filmovej reči. Ak  študenti majú predpoklady na tento proces explorácie svojich možností, prináša to určité výsledky a, naopak, niekto iný sa bude trápiť. Škola je na toto akoby pripravená. Vhodným spôsobom inšpiruje k objavovaniu vlastnej kreativity a zároveň nás vedie k pozorovaniu a analýze filmových diel. V každom prípade som si na prístupe našich vedúcich na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení vždy cenil istú voľnosť. Zadané cvičenia nie vždy dopadli podľa očakávaní, no ak vzniklo iným spôsobom zaujímavé dielo, bola táto snaha rešpektované. 

Cením si predovšetkým tlak a tempo, najmä v prvých ročníkoch. Vytvoriť deväť krátkych filmov za rok dá zabrať, no lepší spôsob, ako niekoho pripraviť na prácu režiséra, si neviem predstaviť. Študentov to musí baviť, musia tým žiť. Na škole sa vytvoril pomerne živý ekosystém a vznikli partnerstvá, ktoré pretrvávajú aj po skončení štúdia. Zároveň sme celkom efektívne objavovali svoje možnosti a limity. Spravili sme mnoho chýb, ale v prostredí, kde sme si to mohli dovoliť. To je z hľadiska prípravy na tento typ remesla neoceniteľné. Dôležité je však aj vedieť, ako sa z omylov poučiť, ale to už záleží len na nás.

Po škole mi ostalo mnoho námetov a nápadov, s ktorými by som rád pracoval. Ide predovšetkým o témy na celovečerné hrané filmy, čo bola vždy oblasť, ktorá ma priťahovala najviac. Momentálne však nič z toho nie je dostatočne rozpracované, pohybujem sa zatiaľ v štádiu istej nerozhodnosti. Na škole bolo výborné, že nás neustále tlačila stanovenými termínmi. Chýba mi to.

Mám pocit, že ak by som sa rozhodol nakrútiť film, vedel by som osloviť ľudí, s ktorými sa mi dobre pracovalo. Myslím, že aj oni by sa potešili, dokonca mám pocit, že na to čakajú (úsmev). Ak to môžem ešte trochu vyhrotiť: asi im to aj dlhujem! Sú to veľmi talentovaní ľudia, schopní podporiť dobré nápady a priniesť do kolektívneho diela mnoho ďalších podnetov. Chýba mi spolupráca s nimi a to je jedna z hlavných motivácií na niečom pracovať. 

spracovala Zuzana Sotáková