Záhrada plná divov

V rubrike TV tip predstavujeme archívne slovenské filmy zaradené do aktuálneho televízneho vysielania. Tentoraz priblížime snímku režiséra Martina Šulíka Záhrada (1995), ktorú v septembri uvedie Jednotka RTVS.

„Motiv zahrady je v narativních druzích umění poměrně častý, zvláště pak v literatuře a filmu. Šulíkova Záhrada se tak včleňuje do dlouhé řady děl, která již od středověku využívají, prezentují a exploatují topos uzavřené zahrady, často v modalitě ,rajské zahrady‘, tedy s obsahem religiozních či mystických momentů, které rovněž nalezneme v sledovaném filmu,“ napísal český estetik Vlastimil Zuska v texte Topos zahrady v „Záhrade“ a jeho časo-znakové implikace, ktorý vyšiel v publikácii Svet v pohyblivých obrazoch Martina Šulíka (SFÚ, 2000).

Zrod myšlienky tretieho celovečerného filmu režiséra Martina Šulíka možno datovať do roku 1993, keď sa francúzsky producent Joël Farges (spoločnosť Artcam International) po tom, čo videl Všetko čo mám rád, stretol so Šulíkom aj s producentom Rudolfom Biermannom (CHARLIEʼS) a navrhol im spoluprácu. Scenárista snímky Marek Leščák si v rozhovore pre denník Sme z roku 2012 spomína na začiatky Záhrady takto: „Dlho sme uvažovali, o čom má byť náš film. Nakoniec vznikol nápad prerozprávať náš pocit z doby do formy úteku alebo vyhnanstva mimo spoločnosti a cez hlavného hrdinu rozprávať o pocitoch a myšlienkach človeka na konci tisícročia, ktorý si nanovo definuje hodnoty a vzťahy.“

Záhrada je rozprávaním tridsiatnika Jakuba (Roman Luknár), ktorý je nespokojný so svojím životom. Nerozumie si s otcom (Marián Labuda), nenapĺňa ho učiteľské povolanie ani milostný vzťah s vydatou Terezou (Jana Švandová). Na otcov podnet sa rozhodne odísť na spustnutú chalupu po dedovi, ku ktorej patrí záhrada. Má ju zveľadiť, následne predať a z utŕžených peňazí si kúpiť byt, aby sa mohol konečne odsťahovať od otca.

Film je rozdelený do štrnástich kapitol. O uzavretý priestor záhrady sa Jakub stará sám, ale z času na čas k nemu prichádzajú hostia – jeden zvláštnejší než druhý. Narúšajú jeho zabehané spôsoby fungovania, avšak súčasne prinášajú nové podnety. Na základe stretnutí a rozhovorov začína Jakub postupne zisťovať, kam patrí a kto vlastne je.

Ako prvá navštívi záhradu záhadná dievčina Helena (Zuzana Šulajová). Čaruje so sliepkou, hovorí s mravcami, dokáže liečiť rany... Vo filme ju volajú panna zázračnica a s hlavnou postavou novely Dominika Tatarku ju spája nepoškvrnenosť a lyrickosť. Symbolických odkazov je však v Šulíkovom filme viac. Napríklad Jean-Jacques Rousseau žiada Jakuba, aby mu opravil auto, ktoré považuje ako výdobytok modernej doby za zbytočné, a zahŕňa ho filozofickými poznámkami, ktoré Jakub prostoducho glosuje. Ideový odkaz sa skrýva aj v mene kocúra, ktorého Jakub pomenoval po holandskom filozofovi Baruchovi Spinozovi. Ten tvrdil, že „človek je spočiatku spútavaný strachom z neznámeho. Postupne, ako poznáva skutočnosť, zbavuje sa strachu a získava slobodu.“

Film Záhrada získal viacero prestížnych ocenení, napríklad na Festivale mladého východoeurópskeho filmu Cottbus, MFF Mannheim-Heidelberg, Prix Italia v Bologni, MFF Karlove Vary... Udelili mu aj päť Českých levov – za najlepší film, réžiu, scenár, herca vo vedľajšej úlohe a výtvarný počin. Martin Šulík má rád stabilný tím spolupracovníkov, medzi ktorých patria kameraman Martin Štrba, architekt František Lipták, hudobný skladateľ Vladimír Godár či majster zvuku Peter Mojžiš.

Záhrada patrí z vizuálnej aj výpovednej stránky k mimoriadne pôsobivým dielam, ktoré majú čo povedať aj dnešnému divákovi. Šulíkov film vracia človeka ku koreňom, k podstate žitia a bytia. Jakub sa učí piecť chlieb, štepiť stromy, ale aj mať naozaj rád. A pri záverečnej Heleninej levitácii napokon konštatuje: „Všetko je, ako má byť.“

Záhrada (r. Martin Šulík, 1995)
Jednotka RTVS   23. 9. 2018

Barbora Gvozdjáková (filmová publicistka)
foto: Charlie's/Martin Kollár