Peter Mojžiš

zvukový majster

Spomínam si na filmy Seriožka (G. Danelija, I. Talankin) a Jerguš Lapin (J. Medveď), ktoré som videl ako jedenásťročný. Obidva boli poeticky ladené a hlboko zasiahli moju detskú dušu. Táto fascinácia filmom pretrváva dodnes. V istom období som dokonca chodieval na dva filmy v jeden deň. Takmer všetky kiná boli v centre Bratislavy, takže to nebol až taký problém.

V roku 1970 som sa zamestnal ako asistent zvuku v Československej televízii. Zrazu som stál za kamerou a spoznával tvorivé pozadie filmového procesu. Ako bonus tu navyše boli filmové projekcie pre zamestnancov, ktoré organizoval Vladimír Dubecký, vtedy vedúci produkcie v publicistickej redakcii. Vďaka nim sme mali možnosť vidieť filmy mimo oficiálnej distribúcie, ale napríklad aj Tisícročnú včelu J. Jakubiska s úžasnou hudbou P. Hapku.

Vrátim sa ešte k dvom filmom z obdobia československej novej vlny, Spalovač mrtvol (J. Herz) a O slavnosti a hostech (J. Němec). Prvý ma fascinoval bizarnou atmosférou, ktorú ešte podporila skvelá kamera S. Milotu a hudba Z. Lišku. Mám naň úplne osobnú spomienku, pretože som sa preň takmer rozišiel s priateľkou: mne sa film veľmi páčil a jej nie. Druhý som videl v roku 1967 na festivale amatérskeho filmu v Bratislave v bývalom Dome československo-sovietskeho priateľstva (Esterházyho palác). A potom ešte raz v nočnom vysielaní Československej televízie 20. augusta 1968!

V 70. rokoch som videl Zväčšeninu (M. Antonioni), ktorá ma fascinovala najmä zvukovosťou v scénach v parku. Keby som mal vtedy o pár rokov viac, mohol by som skonštatovať, že to bol okamih, ktorý rozhodol o mojej profesii.

V tomto období sme zaregistrovali nástup priestorového zvuku, ktorý časom úplne nahradil monofónny zvuk. Tvorcovia mali k dispozícii viac zvukových kanálov a tým aj širší arzenál výrazových prostriedkov. Prelomová je v tejto oblasti Apokalypsa (F. F. Coppola) z roku 1973. Zvukový dizajn realizoval W. Murch.

Z novších filmov ma doteraz fascinujú dva, Zachráňte vojaka Ryana (S. Spielberg) a Gladiátor (R. Scott). Obidva sa začínajú veľkou bojovou scénou, preplnenou množstvom rôznorodých zvukov, ktoré sa na vás valia zo všetkých strán.

Dobrých filmov je každým rokom viac. Divoké historky (D. Szifron), Ida (P. Pawlikowski), Muž menom Ove (H. Holm), Mladosť (P. Sorrentino), O tele a duši (I. Enyedi) patria medzi „všetko čo mám rád” v „záhrade” mojich obľúbených filmov.

foto: Nataša Mojžišová