Ako sa hľadajú filmoví protagonisti

Produkcia slovenských filmov rastie, z čoho sa tešia aj kastingové agentúry, no jedným dychom dodávajú, že filmov ešte nie je toľko, aby uživili celý trh. Agentúry, ktoré fungujú od rozpadu Koliby, majú výhodu dlhoročných kreatívnych kontaktov na prostredie, a tak, prirodzene, aj viac filmov vo svojom portfóliu. Iné, ktoré vznikli neskôr, pracujú aj v oblasti reklamy či televíznych komparzov. VoFilm.sksme sa pokúsili o zmapovanie kastingových agentúr, ich špecializácií a skúseností s tunajším audiovizuálnym prostredím.

Keď vojdem do Galaxy, najstaršej kastingovej agentúry u nás, na nástenke vidím prišpendlené fotografie hlavných postáv pripravoveného filmu Generálo Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Agentúra vznikla na začiatku 90. rokov a vedie ju bývalá režisérka Eva Štefankovičová. „Kedysi som ako režisérka natočila veľa dokumentov a päť celovečerných filmov. Potom prišiel odchod z Koliby a ja som rozmýšľala, čo ďalej. Robota v tom čase nebola, tak som založila hereckú agentúru,“uvádza ma Štefankovičová do obdobia svojich podnikateľských začiatkov. Pôvodne mala široký záber a plán, že zo zarobených peňazí bude môcť ďalej nakrúcať dokumenty, ktoré by predávala televízii. Priznáva však, že k tomu nakoniec nikdy nedošlo. „Najprv sme mali hereckú a komparznú agentúru a k tomu ešte aj modelingovú. Bolo nám to málo,“smeje sa Štefankovičová a dodáva, že s modelingom veľmi rýchlo skončili. „Vtedy sme mali veľké šťastie, že sem prišli prví Američania natáčať film Dračie srdce. Tí boli s nami takí spokojní, že vo filmovom časopise Varietypísali, aké máme na Slovensku úžasné tváre, služby a tak ďalej.“Vďaka odporúčaniu v rešpektovanom časopise i skutočnosti, že konkurencia vtedy ešte nebola taká ako dnes, dostala sa agentúra aj k ďalším ponukám na spoluprácu, a to nielen z USA, ale aj z Nemecka či Japonska. Galaxy sa podieľala na pätnástich hollywoodskych projektoch, medzi ktorými sú tituly The Peacemaker(r. M. Leder), Za nepriateľskou líniou(r. J. Moore), Frankenstein(r. K. Connor) alebo Posledná légia(r. D. Lefler). Eva Štefankovičová je na tieto projekty hrdá. „Napríklad na Poslednú légiu, ktorú sme nakrúcali na Spiši. Bolo to veľmi ťažké, pretože sme tam mali veľa bojových scén. Keď som voľakedy robila pomocnú režisérku na seriáli Štúrovci, robili sa tieto scény tak, že sme postavili amplióny, zakričalo sa ,Kone! Vojaci!‘ a všetko sa zrazu rozbehlo. Kým Američania desať dní dopredu cvičili každé ráno všelijaké bojové zostavy. Predstavte si 600 zarastených, dlhovlasých komparzistov z okolia.“Filmy, o ktorých hovorí, vznikli v 90. rokoch alebo začiatkom nového milénia. Uprising (r. J. Avnet) je z roku 2001. „Tam, kde teraz v Bratislave stojí Eurovea, bolo staré prístavisko. Z neho bol vytvorený koncentračný tábor. Vo Varietypísali, že práca na Slovensku bola skvelá, lebo v strede Európy možno nájsť ľudí všelijakého druhu. Myslím si, že to by mohlo byť pre zahraničie zaujímavé aj v súčasnosti. Dnes už skoro každý hovorí po anglicky, v tom čase to bolo pravdupovediac strašné. Každý si nahral text a foneticky sa ho učil naspamäť. Ale Slováci si, samozrejme, zahrali iba malé úlohy.“

Na svoje začiatky si dobre spomína aj Ingrid Hodalová, ktorá pôvodne začínala v Galaxy, ale zakrátko si otvorila vlastnú kastingovú agentúru Level 1. Aj ona predtým pracovala na Kolibe ako pomocná režisérka a na vlastnej koži zažila rušenie klasických zamestnaneckých pomerov po roku 1989. „V období, keď som si založila agentúru, to bolo jednoduchšie ako teraz, hoci začiatky to boli kruté, lebo takéto niečo u nás nebolo zabehnuté. No tým, že som bola pomocou režisérkou, kastingy som už robievala. Zmenilo sa akurát to, že sa to prenieslo na súkromnú bázu,“približuje Hodalová. Po revolúcii spolupracovala na filme Dušana Trančíka Keď hviezdy boli červené (1990), na ktorom robila aj v Paríži. Pri filme Martina Ťapáka Montiho čardáš zase okúsila kasting v Rusku i v Budapešti. „Takže sa mi fungovalo ľahšie ako tým, ktorí zahraničné kastingy nikdy nevideli. Tesne po revolúcii bolo veľa práce, boli sme zaujímaví aj pre Rakúšanov, lebo naši ľudia boli lacní a oni si zase zarobili lepšie ako doma. Robili sa prvé medzinárodné koprodukcie s Nemcami, Kanaďanmi, išlo to cez nás alebo nás do toho vtiahli Česi,“ približuje Ingrid Hodalová. Po prvých dotykoch však záujem zahraničia ustal. „Nefungovala tu základňa, na Kolibe bol obrovský problém čokoľvek vybaviť, takže aj tí zahraniční filmári, ktorí mali o spoluprácu záujem, skončili radšej v Česku. A zakrátko v Budapešti.“Podľa Hodalovej u nás nefungovali ani služby, problémové bolo ubytovanie alebo strava v noci. „Napríklad tu nebol obuvník, ktorý by z noci do rána niečo opravil. Pritom stačilo prejsť slovensko-českú hranicu a na Morave boli súkromníci ochotní v noci čokoľvek urobiť. Kým sme sa tu na Slovensku pozviechali, prišli sme o kšefty.“

Ingrid Hodalová však zároveň poznamenáva, že robí radšej na slovenských projektoch. V nich je viac doma, ovláda tunajšiu mentalitu, s mnohými režisérmi sa pozná a vie si s nimi umelecky „sadnúť“. Takúto prácu má rada aj Eva Štefankovičová. Obe spomínajú na časy, keď u nás na desať rokov takmer zmizla domáca kinematografia a nastúpili reklamy, ktoré robili aj známi režiséri. „Napríklad Goran Marojevič či Juraj Johanides. Boli to naozaj dobré reklamy, také malé filmíky,“ hovorí Hodalová. Spoločnosti Level 1 aj Galaxy však potom od reklám upustili, jednak preto, že na Slovensku sa začalo znovu nakrúcať, a takisto preto, že začali vznikať nové agentúry a nastal cenový boj. Obe firmy zvýhodňovali kontakty na tvorcov, s ktorými spolupracujú dodnes. Zo slovenských a českých filmov robila Štefankovičová napríklad na tituloch Na krásnom modrom Dunaji(r. Š. Semjan),Kolja(r. J. Svěrák), Dubček(r. L. Halama), aktuálne je to spomenutý Generál(r. J. Cornuau). Ale v jej zábere je aj televízia a seriály z nedávneho obdobia, ako sú Tajné životy(r. J. Sebechlebský),Kolonáda(r. S. Párnický) alebo Inšpektor Max(r. J. Chlumský, P. Nikolaev). Galaxy má v databáze viac než 11 000 ľudí rôznych kategórií – od skúsených hercov cez menej vypracovaných až po komparz. Tých, ktorí majú záujem a potenciál, si školia v letnom hereckom kurze. A v ich databáze možno natrafiť aj na hercov z okolitých krajín.

Ingrid Hodalová sa viac drží filmových projektov a jej agentúra ich na Slovensku robí pravdepodobne najviac. Pracovala s režisérmi Miloslavom Lutherom, Martinom Šulíkom, Dušanom Trančíkom, Jurajom Nvotom, Jurajom Jakubiskom a ďalšími. „Práve robím kasting s Ivom Trajkovom na nádherný film Piargya pri ňom je radosť pracovať. Robila som aj tanečný film Backstage, čo bolo naozaj iné, lebo som musela ísť od nuly. Hip-hopoví tanečníci, to bolo pole neorané, ale mala som výhodu, že to so mnou robil tanečník Miňo Kereš.“ Z aktuálnych televíznych projektov spolupracovala s Ivanom Holubom na seriáli Delukseči s Jurajom Nvotomna titule Malí, velcí detektivové. Databázu má síce obsiahlu, ale ako sama hovorí, pri niektorých špecifických projektoch musí začínať nanovo a robiť si prieskum šitý na daný projekt. „Napríklad film CigánMartina Šulíka bol zážitkom a veľkou skúsenosťou zároveň. Práca trvala skoro trištvrte roka, chodili sme z osady do osady po celom Slovensku. Začínali sme s folklórnymi súbormi a potom sa to nabaľovalo. Kastingy vidím aj ako možnosť spoznávať iné prostredia, kultúry, myslenie,“uzatvára Ingrid Hodalová. 

V tunajšom audiovizuálnom prostredí sú známe aj ďalšie agentúry, ktoré sú o niečo mladšie. Na prelome tisícročí vznikla bratislavská pobočka etablovanej českej agentúry Cine-Jessy. „Našou výhodou je, že môžeme načrieť aj do českej databázy. Venujeme sa obsadzovaniu hercov a nehercov do reklamy a filmu. Televízne projekty robíme len sporadicky,“ hovorípomocný režisér Richard Kay. „Väčšina našej práce na filmoch predstavovala servis pre zahraničného producenta, ktorý nakrúcal priamo na Slovensku alebo v okolí a hľadal lokálnych hercov. Z dávnejších skúseností to bola spolupráca s bratmi Tavianiovcami na filmoch Resurrezionea Luisa Sanfelice, kde nám hralo okolo 700 hercov z Česka a Slovenska a viac než 3 000 komparzistov a epizódkarov. Z nedávnej skúsenosti to bol hollywoodsky film Červená volavka, kde sme obsadzovali drobnejšie postavy a komparz.“Kay uvádza aj to, že vďaka dobrej spolupráci preferovali zahraničné filmy. V minulosti mali pri slovenských projektoch problémy, no dnes už sa vraj situácia mení a aj slovenský producent vie byť garantom solventnosti a dôveryhodnosti. Asi najviac filmov, na ktorých spolupracovali, sa radí medzi historické. V databáze majú pritom približne 30 000 ľudí. Ak v nich nenájdu to, čo potrebujú, púšťajú sa do hľadania v lokálnych divadlách, školách, robia kastingy a nábory v regiónoch, kde sa plánuje nakrúcanie.  

Jednu dekádu funguje agentúra Facebox, ktorá sa zameriava hlavne na komerčný kasting, ale občas sa venuje aj filmu. „Najznámejším je určite Čiara, kde sme boli oslovení až v neskoršej fáze výroby a ušli sa nám kastingy na vedľajšie a epizódne postavy. Bola to zaujímavá, ale aj náročná spolupráca, nakoľko režisér Peter Bebjak vyžadoval aj ukrajinsky hovoriacich hercov. Tu sme zabezpečovali aj komparz,“ozrejmuje kastingová manažérka Martina Štepková Pellerová. Dodáva, že pri filme zažívajú zaujímavejší kasting ako pri reklame, keďže filmári si vyžadujú charakterovo rôznorodých ľudí. Ako poznamenáva, v zahraničí funguje model, že kastingový režisér, ktorý je naladený na vkus režiséra, robí úzke predvýbery hercov a aj oslovuje kastingové agentúry, ktoré mu ponúknu svojich ľudí, kým u nás to podľa nej všetko robí agentúra. Facebox má v databáze niekoľko tisíc ľudí a okrem toho oslovuje ďalších cez sociálne siete, prípadne robí streetcasting. 

Ďalšou nami oslovenou agentúrou je Zoomcasting, ktorá pracovala napríklad na Kriminálke Staré mesto 2(r. J. Sebechlebský). Dnes sa však už kastingu nevenuje, transformovala sa na agentskú službu hercom. 

Kastingové agentúry na Slovensku sa prispôsobujú jednotlivým produkciám – niektoré majú záujem o kompletné obsadenie, iné ich oslovujú na komparz alebo obsadenie epizódnych úloh. Niekedy si režisér vyberie z bohatej ponuky agentúry, inokedy je nutné vyraziť do terénu a hľadať vhodných kandidátov tvárou v tvár. Niektorí režiséri chcú mať aj kasting pevne v rukách a sedia pri ňom po celý čas, inokedy požiadajú kastingové agentúry, aby im vytvorili videovizitky. Sú však aj režiséri, ktorí sa rozhodnú, že si kompletný kasting zabezpečia sami, bez využitia agentúry.

Zistiť, koľko kastinových agentúr na Slovensku v súčasnosti pôsobí, je mravčia práca. Niektoré fungujú naozaj len krátko. A pokiaľ vyfiltrujeme tie, čo sa zameriavajú na film, je to iba zlomok z nich. Viac svetla do tunajšej ponuky kastingových agentúr by mohla vniesť novovzniknutá Slovenská filmová agentúra, ktorá v súčasnosti začína pripravovať tzv. production guide, kde by mali byť zhromaždené kontakty na rôznych zástupcov audiovizuálneho prostredia a profesionálov so záujmom o spoluprácu na zahraničných produkciách. Takýto sprievodca bude určite pomôckou aj pre domácich tvorcov. Podľa manažérky Slovenskej filmovej agentúry Zuzany Bielikovej by mohol byť hotový v horizonte najbližšieho pol roka. 

Zuzana Sotáková

Z pohľadu hercov

Ako vnímajú kastingové agentúry tí, ktorí stoja pred objektívom fotoaparátu či kamery? Opýtali sme sa slovenských hercov na ich skúsenosti.

Judit Bárdos a Marián Mitaš sa pred rokmi stretli pri nakrúcaní filmu DomZuzany Liovej. Pre oboch to bol jeden z prvých filmov, odvtedy už každý z nich nazbieral množstvo skúseností. Judit Bárdos stvárnila napríklad titulnú úlohu v dráme Fair Play(r. A. Sedláčková), zahrala si v rozprávke Láska na vlásku(r. M. Čengel Solčanská), v road movie Out(r. Gy. Kristóf) či v tanečnom filme Backstage(r. A. Sedláčková). Tento rok budú mať premiéru jej ďalšie filmy – česká rozprávka Čertovské peroMareka Najbrta a maďarská dráma SunsetLászlóa Nemesa. Zo seriálov spomeňme aspoň Tajné životy(r. J. Sebechlebský) a Bohému(r. R. Sedláček). Bárdos získala takmer všetky svoje prvé filmové úlohy vďaka konkurzom. „Na kastingy na Slovensku, ale aj v iných krajinách, mám veľmi príjemné spomienky. Zatiaľ sa mi nikde nestalo, že by odo mňa chceli nemožné. Vždy dopredu povedia, ako približne bude kasting prebiehať. Buď skúšame pred kamerou dialógy daného projektu, ktoré dostanem pár dní vopred. Alebo iba improvizujeme a nemusím sa nič dopredu učiť. Niekedy je to len rozhovor s režisérom. Je to individuálne. Občas ma vyberú hneď po prvom, respektíve druhom kole, niekedy je to dlhší proces a na kamerové skúšky musím ísť štyri- až päťkrát. V poslednej dobe mi oznámia aj to, keď ma do daného filmu nevybrali. To je dobré,“približuje herečka pre Film.sk. 

V podstate všetky filmy okrem študentských robil cez kastingové agentúry aj Marián Mitaš. „Sú veľké kastingy na menšie postavy, na ktorých režisér nemusí byť prítomný, aspoň nie v prvých kolách. A sú malé kastingy na väčšie postavy, ktorým sa hovorí kamerové skúšky. Na nich je prítomný aj režisér a skúša sa viac a väčšie ukážky z textov. Mám skúsenosti s obomi. Veľké kastingy som absolvoval skôr v minulosti, dnes sa im vyhýbam. Často si na ne agentúry volajú hercov hromadne a tí potom čakajú aj viac hodín. Dnes už chodím skôr na kamerové skúšky. Ale ani tie nemám rád. Väčšinou sa dejú v sterilnom prostredí kancelárie, kde sa ťažko sústreďuje,“opisuje Mitaš svoje skúsenosti pre Film.sk. Zahral si vo filmoch Milada(r. D. Mrnka) či Úkryt v zoo(r. N. Caro), obsadili ho aj do pripravovaných snímok Ostrým nožom(r. T. Kuhn) a Toman(r. O. Trojan). Často účinkuje i v televíznych projektoch, medzi ktorými sú seriályMesto tieňov(r. R. Šveda, P. Bebjak, G. Dezorz), Tajné životy, Milenky(r. J. Kroner) alebo Inšpektor Max(r. J. Chlumský, P. Nikolaev).  

Na otázku, s akými kastingovými agentúrami na Slovensku spolupracovali, dávajú obaja herci rovnakú odpoveď. „Začínal som s agentúrou Level 1 a jej majiteľkou Ingrid Hodalovou. Na ten kasting mám najlepšie spomienky, lebo bol prvý po mojom nástupe na VŠMU. Vždy som bol veľmi vzrušený, keď som tam išiel. Na stenách mali fotky známych aj neznámych hercov. Neskôr som medzi nimi bol aj ja a bol som na to patrične hrdý. Tam som dostal svoju prvú rolu v reklame aj vo filme. Vynikajúca atmosféra je vždy v spoločnosti Charlie Brown alebo Absolute People,“menuje Mitaš. S agentúrou Level 1 začínala aj Judit Bárdos, no pozná aj prácu Galaxy, Cine-Jessy, Zoom či Absolute People. 

Keďže obaja herci majú skúsenosti aj s českým, prípadne maďarským prostredím, môžu porovnávať. „Skúsenosti sú skoro rovnaké. V slovenských agentúrach väčšinou vedia, v ktorých projektoch som hrala v Česku, naopak to tak nie je. V Maďarsku o mne nevedia takmer nič,“hovorí Judit Bárdos. A Marián Mitaš uzatvára: „V prístupe na Slovensku a v Česku nie sú rozdiely. Možno v Česku je viac ponúk na cudzojazyčné produkcie, keďže v Prahe funguje aj medzinárodný trh.“

zs