1968: január predznačil vývoj celého roku

Filmové týždenníky ako žáner spravodajského filmu sú už vzácnosťou. Na Slovensku sa o ne vo svojich zbierkach stará Slovenský filmový ústav (SFÚ), ktorý ich v spolupráci so spravodajskou televíziou TA3 uvádza v jej programe. V mesačníku Film.sk ich čitateľom približuje Milan Černák, ktorý pôsobil ako dramaturg a režisér Spravodajského filmu.

Na tomto mieste už pred časom bola o tom zmienka, ale opakovanie nezaškodí... Pravidelní čitatelia si to už nemusia pamätať a noví majú právo neprísť o túto informáciu. Po väčšinu rokov sa po druhej svetovej vojne premietali v Československu tri filmové týždenníky. Ich názvy sa mierne menili/upravovali, ale v ustálenej podobe išlo o Československý filmový týždenník/týdeník, ktorý bol distribuovaný celoštátne vo vybraných kinách, a potom tzv. národné týždenníky Týždeň vo filme/Týden ve filmu, ktoré premietali v ostatných kinách na Slovensku či v Čechách a na Morave. Ten celoštátny mal punc oficiálnosti a boli v ňom zaznamenávané všetky „musilky“. Nazývali sme tak snímky oficiálneho charakteru (zahraničné návštevy politikov, reportáže zo zasadnutí vlády, parlamentu, orgánov komunistickej strany a pod.), ktoré sa „museli“ objaviť vo vtedy jedinom audiovizuálnom informačnom prostriedku. Takýto stav z predtelevízneho obdobia sa zakonzervoval aj v prvých rokoch televízneho vysielania, keď filmový týždenník už prestával plniť svoju pôvodnú funkciu a začínali ju nahrádzať aktuálne a dynamické televízne noviny.

Tento dlhší úvod vysvetľuje, prečo štart slovenského žurnálu do roku 1968 v prvých vydaniach nereflektuje obraz, ktorý by sme dnes očakávali v dňoch, ktoré charakterizujú pojmy ako prelomový január či Pražská jar.

Režisér Štefan Orth sa v prvom novoročnom vydaní vracia na Kysuce (jeho prvá návšteva plná kritiky bola obsahom TvF č. 7/1967), tentoraz sa zameral na problémy pri využívaní dreva: toho je na Kysuciach veľa, aj sa veľa vyťaží, ale niet ho kde spracovať. A tak ho len zbytočne prevážajú. Je to drahšie – a Kysučania prichádzajú o prácu. Kritika neobišla ani Vysoké Tatry, kde mala finišovať príprava na blížiace sa Majstrovstvá sveta v klasických lyžiarskych disciplínach. Meškala rekonštrukcia ciest, modernizácia popradského letiska, výstavba hotelov – proste všetko. Prečo? Nedostatok pracovných síl.

O dva týždne (č. 3) je Orth opäť na Kysuciach s kritikou: nemocnicu v Čadci stavajú už šesť rokov a sú obavy, že ju ani tak skoro nedokončia. Havajská sopka Kilauea vybuchla v januári v plnej sile po šiestich rokoch. Horúca láva tryskala až do šesťdesiatkilometrovej výšky!

„Zima tohto roku vyvádza, ako už dávno nepamätáme,“ konštatuje komentátor v úvodnej snímke týždenníka č. 4. Snehová kalamita postihla celé západné Slovensko, medzi Bratislavou a Trnavou ostalo v závejoch 270 áut – a to ich v porovnaní s dneškom premávala desatina. Krátko na to prišiel odmäk, čo spôsobilo nové problémy. Skrátka, príroda si robila/robí, čo chce a človeka nachádza rovnako nepripraveného v 20. aj 21. storočí... Ináč je toto vydanie dosť „kulinárske“ a sledovať ho doma na obrazovke je vďačnejšie než vtedy v kinách, stačí, ak máte k nemu „obložený“ stôl. Najprv sú to zdravé jabĺčka, ktoré inovatívne začali skladovať v nevyužitom tuneli (v Magnezitovciach), potom nasleduje menej zdravá, ale o to chutnejšia husacia pečienka, ktorú vyvážame do Francúzska, bryndza z Ružomberka, ktorá sa dostane aj na domáci trh, a napokon ako prídavok ryby z Hamburgu, no nájdu sa aj kraby či langusty. Tak dobrú chuť!

Štefan Orth nebol jediný, kto cielene využíval politický odmäk na otvorenú kritiku spoločenských či ekonomických problémov. Bola to redakčná tendencia a prispievali k nej všetci tvorcovia. Štefan Kamenický nakrútil v roku 1966 veľmi kritický dokumentárny film Zakliata dolinao odvrátenej strane života v uličsko-ublianskej doline. Film však v kinách nepremietali (dostal sa do distribúcie až v lete 1968 spolu s ďalším odvážnym filmom kolektívu dokumentaristov Čas, ktorý žijeme), a tak sa Kamenický vybral do doliny opäť, tentoraz so spravodajskou kamerou (č. 6): aj tá videla biedu miestnych obyvateľov a vypočula si sťažnosti na základné problémy v zásobovaní či nútený odchod mužov za prácou do Čiech.

V č. 7 sa dozvieme o viacerých technických novinkách v doprave i zdravotníctve, v nasledujúcom vydaní zaujmú sekundy zo športu. Medzitým sa oslavovalo okrúhle výročie Februára (1948) a v týždenníku č. 9 bola opäť príležitosť to „rozbaliť“: začala sa diskusia o Alwegu, čo bol pojem pre horúci dlhotrvajúci spoločenský dialóg. Hoci šlo o technický projekt (prepravu visutou lanovkou), súvislosť s blížiacimi sa MS v lyžovaní (prvýkrát na Slovensku!) z neho vytvorila problém národnostný (Slováci verzus federálna vláda), politický i generačný (pokrokári verzus konzervatívci). Robert Harenčár, predstaviteľ slovenských mládežníkov, takto burcoval v priamej výpovedi: „Hovorilo sa..., že sme voľáka zamrznutá generácia. Nie sme zamrznutí, boli sme zmrazovaní. Ale mladé sa zmraziť nedá. Niet takého ľadu!“

Ako obvykle, týždenník k 8. marcu bol venovaný jedinej téme – ženám, tentoraz aj s ironickým podtextom, ako si muži vysvetľujú slogan „aby ženám dobre bolo“ verziou „abyže nám dobre bolo“.

Slovenská národná rada sa otvorene prihlasuje k plneniu Akčného programu komunistickej strany (č. 12) v intenciách januára. A v nasledujúcom vydaní (č. 13) to jednoznačne artikulujú na pôde Mestskej konferencie strany v Bratislave nielen G. Husák, J. Zrak, ba aj V. Biľak!

Atmosférou Pražskej jari je preniknutá aj beseda s vysokoškolákmi (č. 14), na ktorej vystupujú Edo Friš, Eugen Lőbl, Zora Jesenská, Anton Hykisch a Ladislav Holdoš. Komentár to charakterizuje takto: „Bol to večer, v ktorom sa otvorene diskutovalo o najvážnejších otázkach týchto dní.“ V druhej časti žurnálu je dlhý úryvok z filmu, ktorý čakal na svoje uvedenie v kinách štyri roky – a tiež to spôsobila až „jarná“ atmosféra, že sa dočkal premiéry: PsychodrámaJozefa Zachara.

V ďalšom pokračovaní už nebolo týždňa, ktorý by nemal svoju ťažiskovú tému súvisiacu s premenou spoločnosti: v č. 15 to boli odmietavé reakcie na vznik nového okresu v Zamagurí (Stará Ľubovňa), v č. 16 anketa z fabrík v celej republike o (ne)plnení Akčného programu, nazvaná príznačne Otvorené slová. Kam táto naša otvorenosť viedla, sme spoznali 21. augusta...

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – JÚL A AUGUST 2018
7. 7. – 14.30 hod. – Týždeň vo filme 1/1968 a 2/1968 (repríza 8. 7. o 16.30 hod.)
14. 7. – 14.30 hod. – Týždeň vo filme 3/1968 a 4/1968 (repríza 15. 7. o 16.30 hod.)
21. 7. – 14.30 hod. – Týždeň vo filme 5/1968 a 6/1968 (repríza 22. 7. o 16.30 hod.)
28. 7. – 14.30 hod. – Týždeň vo filme 7/1968 a 8/1968 (repríza 29. 7. o 16.30 hod.)
4. 8. – 14.30 hod. – Týždeň vo filme 9/1968 a 10/1968 (repríza 5. 8. o 16.30 hod.)
11. 8. – 14.30 hod. – Týždeň vo filme 11/1968 a 12/1968 (repríza 12. 8. o 16.30 hod.)
18. 8. – 14.30 hod. – Týždeň vo filme 13/1968 a 14/1968 (repríza 19. 8. o 16.30 hod.)
25. 8. – 14.30 hod. – Týždeň vo filme 15/1968 a 16/1968 (repríza 26. 8. o 16.30 hod.)

Milan Černák