Bruno Solařík (ed.): 
Jan Švankmajer 
(Cpress, Brno, 2018, viaz., 304 strán)

Ubehlo päť rokov, odkedy sa životné cesty, imaginácia, obsesie, postoje a vplyv chýrneho českého výtvarníka a filmára Jana Švankmajera (*1934) rozprestreli do obrazovej biografickej štúdie prerývanej interpretačnými esejami Jan Švankmajer – Možnosti dialogu / Mezi filmem a volnou tvorbou. A je tu ďalšie opulentné listovanie Švankmajerovým svetom, ktoré tentoraz pripravil jeho kolega surrealista Bruno Solařík (*1968) ako výber z majstrových textov, rozhovorov a kníh. Predchádzajúcu publikáciu rozširuje o diela, ktoré vznikli po dokončení Švankmajerovho filmu Hmyz (2018), o hľadanie súvislostí v kolážovitom prístupe a tiež o dosiaľ nepublikované reprodukcie výtvarníkových fetišov. Vyhranené časti sú venované hravosti a detsky očarenému pohľadu na svet (Gaudia), magickému oživeniu hmoty (Horribilia), predmetom tajomným (Mystica) či smútočným a rituálnym (Funeralia) a vybraným erotickým prvkom z jeho diel (Mirabilia). Kniha z roku 2013 má samostatnú anglickú mutáciu, táto zasa anglický preklad na časti každej strany.

Pavel Kosatík: 
Sběrná kniha: Helena Třeštíková v rozhovoru s Pavlem Kosatíkem 
(Paseka, Praha, 2017, viaz., 340 strán)

Húževnatá a rešpektovaná česká filmárka Helena Třeštíková charakterizuje svoje tvorivé impulzy aj ako potrebu vyrvať neúprosnému času niekoľko autentických momentov či ako umožnenie uvedomiť si pri spätnom pozeraní svoju existenciu v rôznych etapách. Pavel Kosatík (*1962) sa v doterajších knižných monografiách venoval osobnostiam z rozmedzia českej histórie a kultúry. Záujem o Třeštíkovej (*1949) časozberné dokumenty ho viedol k dialógu s filmárkou, nadväzovanému štyri roky, pričom jeho knižnú podobu sprevádzajú archívne fotografie. Súkromný svet dokumentaristky sa v rozhovore na povrch príliš nederie, osvetľujúco zabŕdne do jej oľutovaného krátkodobého ministerského zaangažovania, ale ústredné slovo patrí tvorbe, jej štýlovému vývoju a premenám postáv a vzťahov v čase a dobových pomeroch. Venuje sa tiež vplyvu spoločenského systému na utváranie a dysfunkčnosť manželského zväzku, aj ťaživým etickým dilemám, ktoré sú súčasťou tohto typu filmovej dokumentaristiky a ktoré Kosatík vyťahuje niekedy až zádrapčivo kriticky, a preto čitateľsky pútavo.

Anna Křivánková, Antonín Tesař, Karel Veselý: 
Planeta Nippon 
(Crew, Praha, 2017, brož., 312 strán)

Populárne komiksové vydavateľstvo tentoraz prichádza s pestro ilustrovanou náučnou publikáciou o komiksami a filmami projektovaných spoločenských a kultúrnych fenoménoch Japonska a uplatnení príslušných vizuálnych prvkov v prostredí západnej popkultúry. V takmer päťdesiatich kapitolkách v jedenástich oddieloch približuje situovanie tamojších rozprávkových bytostí, samurajských tradícií, moderných technológií a ďalších podnetov v animovaných aj hraných filmoch, počítačových hrách alebo komiksoch manga, kde často vystupujú v nezvyčajných kontextoch a kombináciách. Vysvetľuje pojmy, predstavuje tvorcov a orientuje v tamojšom význame špecifických javov, trendov či inklinácií. Približuje napríklad k fiktívnym svetom upätú fanúšikovskú komunitu otaku, fenomén rozkošnosti kawaii, vzťah Japoncov k prírode, robotom, nacionalizmu, infantilizmu, erotike a pornografii. Spoluautorská trojica stála aj za príbuzným knižným esejistickým súborom z roku 2014 Made in Japan: Eseje o současné japonské popkultuře.

Peter Ulman