Dve tváre SNP podľa Paľa Bielika

V rubrike TV tip predstavujeme archívne slovenské filmy zaradené do aktuálneho televízneho vysielania. Tentoraz priblížime snímky režiséra Paľa Bielika Vlčie diery (1948) a Kapitán Dabač (1959), ktoré v auguste uvedie Dvojka RTVS.

Paľo Bielik si v kontexte našej domácej kinematografie vyslúžil špecifické miesto. Začínal ako herec na ochotníckej scéne, kde si ho všimol fotograf a filmár Karol Plicka a odporučil ho režisérovi Martinovi Fričovi do titulnej úlohy snímky Jánošík z roku 1935. Po získaní ďalších hereckých skúseností vo filme i divadle sa začal Bielik venovať písaniu scenárov a réžii. Spočiatku  sa angažoval v oblasti dokumentárnej tvorby, potomsa dostal k nakrúcaniu veľkých hraných filmov. Dva z nich tento mesiac uvedie RTVS, pričomVlčie dieryi Kapitán Dabač pracujú s témou Slovenského národného povstania.

Filmový príbeh Vlčích dier je zasadený do roku 1944 a odohráva sa v rodine Svrčinovcov. Dôraz sa kladie na boj proti fašizmu, ale historické udalosti nie sú prezentované čierno-bielo ako konflikt dvoch jednotvárnych skupín. Film má niekoľko dramatických uzlov a vrcholí v pamätnej scéne, keď sa Ondrej obetuje a zachráni svojho brata Matúša aj Anču (ktorá sa obom páči, čo je dôležitý motív). Hudobnú zložku k Vlčím dierammal na starosti Ján Cikker, za kamerou stál Karol Krška. Scenár napísal Paľo Bielik spolu s Waldemarom Sentom a spisovateľom i filmárom Leopoldom Laholom. 

Vlčie dieryvznikli v roku 1948 a v dobových materiáloch nájdeme výhrady Umeleckej filmovej komisie, podľa ktorej bolo potrebné zachytiť v snímke tisovskú zradu. Komisia odporúčala pridanie scén, konkrétne zapracovať do rozprávania autentický Tisov prejav z augusta 1942. Medzi ďalšie návrhy komisie patrilo vyváženie účasti sovietskych vojakov v povstaní aj na oslobodení. Vyváženie v tomto prípade znamenalo zvýraznenie úlohy Červenej armády (J. Paštéková, V. Macek: Dejiny slovenskej kinematografie).

V čase premiéry kritici vyzdvihovali najmä Bielikove režisérske kvality, s čím súviselo aj obsadenie filmu: „Hercov si Bielik vybral šťastne zo slovenských súborov, hlavne z bratislavského národného divadla,“ napísala Božena Wirthová do Lidových novin. Nie všetci však boli vo svojich reakciách blahosklonní. Napríklad Antonín Kachlík v Zemědělských novinách vyslovil kritiku smerom k postavám: „Voľba niektorých postáv bola nešťastná, dokonca zlá. Ide predovšetkým o Ondreja, ktorý celým filmom vyrastá na samovraha namiesto hrdinu, ako snáď autori pôvodne zamýšľali. “Film však zaznamenal mohutný divácky ohlas. Vlčie dierysi v kinách pozreli viac ako štyri milióny ľudí.

V auguste uvedie RTVS aj Bielikov titul Kapitán Dabačs Ladislavom Chudíkom v hlavnej úlohe. Autorom námetu (poviedky) bol Vladimír Mináč, scenár napísal Bielik, za kamerou stál opäť Karol Krška a strih mal na starosti Maximilián Remeň. Dej filmusa začína zobrazením bojov slovenskej armády na Ukrajine a pokračuje zachytením partizánskych bitiek na území Slovenska. Bielikovi sa podarilo mimoriadne pôsobivo spojiť atribúty vojnového filmu s komorným príbehom. A čo je azda najcennejšie, do popredia stavia existenciálne rozorvaného samotára, neprispôsobivého solitéra, ktorý nie je hrdinom bez chýb, no rozhodne ide o silnú osobnosť. Dabač si uvedomuje hrôzy fašizmu, ale súčasne pochybuje o zmysle partizánskej činnosti. Za jeho stvárnenie si Chudík vyslúžil oprávnené uznanie. „Ladislav Chudík, herec tlmeného, disciplinovaného, rýdzo filmového výrazu, dal Dabačovi celistvosť a povahovú vyhranenosť. Je to silný, odhodlaný charakter, ktorý má v sebe – vo svojej rovine – čosi čapajevovské,“napísal Pavel Branko do Filmu a divadlav roku 1959. „Chudík dokázal neobyčajne plasticky vystihnúť základné charakterové črty i veľké vnútorné výkyvy tejto postavy, naznačiť ich vierohodne uprostred pohnutých akcií, veď prudký spád deja a úsporný, niekde až kusý dialóg mu nedáva veľa príležitostí na zložité rozpitvávanie duševných stavov. Ale práve toto je zaťažkávajúca skúška typicky filmového herectva, v ktorej Chudík znova čestne obstál a ukázal, že slovenskí herci sú schopní vyhovieť aj požiadavkám kamery,“ uviedla zase Agneša Kalinová v článku, ktorý vyšiel v Kultúrnom živote v tom istom roku.

Film zaznamenal aj divácky úspech, keď ho videli dva milióny ľudí. A Kapitán Dabačje príťažlivý dodnes. Oba Bielikove tituly zachytávajú dôležitý moment tunajších dejín, ktorý si podľa prieskumov dnešní Slováci najviac vážia. Je však pozoruhodné, že každý z nich pracuje s témou v iných odtieňoch, hoci sa v oboch dajú nájsť prvky, ktoré sú pre ich tvorcu charakteristické. „Bielik je režisér zvláštneho naturelu. Jeho umelecký vývin nekolísal, neskúšal svoje sily v rozličných žánroch, kým našiel ten pravý. Bielik vo svojom raste šiel priamočiaro po dopredu vyznačenej ceste. Je to cesta mužného, robustného pohľadu na skutočnosť, cesta oslavy ľudskej sily, odvahy, hrdinstva,“napísal Miroslav Janek v časopise Mladá tvorbav roku 1959. Spomenul zároveň, že v Bielikovej tvorbe nachádzame odkazy na jánošíkovské motívy a týka sa to aj filmov Vlčie dierya Kapitán Dabač.Janek okrem toho konštatuje, že Kapitán Dabačpredstavuje umelecký vrchol v Bielikovej kariére. Nie je jediný, kto to tvrdí. A možno s tým len súhlasiť. 

Vlčie diery(r. Paľo Bielik, 1948)       Dvojka RTVS, 29. 8.
Kapitán Dabač(r. Paľo Bielik, 1959)Dvojka RTVS, 29. 8.

Barbora Gvozdjáková (filmová publicistka)
FOTO: Archív SFÚ/Leopold Bródy, Milan Kordoš