Chvilky

Mozaika momentov zo siete vzťahov  

V máji prichádza do slovenských kín hraný debut českej režisérky a scenáristky Beaty Parkanovej Chvilky. Herečka Jenovéfa Boková získala za stvárnenie hlavnej postavy v tejto snímke Českého leva i Cenu českej filmovej kritiky. Chvilky vznikli v česko-slovenskej koprodukcii.

Celovečerná prvotina Beaty Parkanovej vychádza z rovnomennej krátkej snímky, ktorú natočila ešte v roku 2013 na FAMU. „Natočením krátkeho filmu som si overila, či mi funguje zameranie na intenzitu. A potom som dlho a detailne pracovala na scenári s dramaturgmi Luborom Dohnalom a Vítkom Poláčkom. S hotovým scenárom som oslovila producenta Viktora Tauša a ten sa ho ujal,“ vysvetľuje Parkanová. Jej film tvoria epizódy zo života mladej Anežky, ktorá chce mať dobré vzťahy so svojimi blízkymi, s rodinou, s partnerom, a to aj za cenu postupného strácania samej seba. Ustupuje, len aby sa vyhla nedorozumeniam a konfliktom. Je pre ňu ťažké nastaviť si hranice, ale aj prejaviť svoje emócie, potreby a túžby. „Chvilky sú do istej miery autobiografickým filmom, nie až tak v konkrétnych situáciách, ako skôr v pocitoch a nastavení hlavnej hrdinky Anežky, ktorému rozumiem, ktoré veľmi dobre poznám. Aj ja som dlho dávala prednosť potrebám ľudí okolo mňa pred svojimi,“ prezrádza režisérka.

Interpretovať a sprostredkovať publiku svet postavy, ktorá sa prejavuje navonok len veľmi zriedkavo a v náznakoch, je pre herca náročná výzva. V tomto prípade sa o to pokúsila Jenovéfa Boková. „Jenovéfa je v osobnom priestore skôr opakom Anežky, je prudká, neskrýva emócie, má temperament, ale práve to som potrebovala, pretože som vedela, že keď jej uberiem z možnosti vyjadriť sa, pretaví to do vnútornej tenzie, do vnútorného náboja,“hovorí Parkanová. Boková vo filme zužitkovala aj svoju znalosť hry na husliach, ktorú študovala na hudobnom gymnáziu i na konzervatóriu – pôsobí v zoskupeniach Comenius Quartet a Wunder Bar Band. „Po konzultácii s hudobným skladateľom Petrom Ostrouchovom sme sa rozhodli filmovú hudbu nezložiť, hoci by to k tomuto kroku mohlo zvádzať, keďže hlavná hrdinka hrá na husliach. O to viac, myslím, vyniknú momenty, keď je Anežka sama s husľami a hrá. Výber hudby bol na Jenovéfe“ ozrejmuje Parkanová. 

Samotnému natáčaniu predchádzali dôkladné prípravy a hľadanie spôsobu, ako uchopiť charakter hlavnej hrdinky a vykresliť jej vzťahy s najbližšími. „Necítila som, že by som sa pri rozprávaní zachytávajúcom intenzitu vzťahov, emócií, pocitov, ktoré sa dajú tak ťažko opísať slovami a napriek tomu ich všetci zažívame, chcela dopúšťať nejakej scenáristickej racionálnej lineárnej kauzality, jednoducho povedané, vysvetľovať, prečo sú postavy také, aké sú, alebo prečo majú vzťahy, aké majú. Snažila som sa vždy zachytiť nuansy a detaily danej situácie s vierou, že keď sa mi to podarí, povedie to k zovšeobecneniu, teda akémusi archetypu, podobenstvu,“ hovorí režisérka. „Na pľaci sme veľmi neimprovizovali, to sa u mňa spravidla nedeje, namiesto toho sme veľa skúšali pred natáčaním.“

Film sa nakrúcal v priebehu celého roka (aj na Slovensku), pretože v rozprávaní sa využíva atmosféra rôznych ročných období. Jednu z úloh stvárňuje slovenský herec Marek Geišberg.

Chvilky (r. Beata Parkanová, Česko/Slovensko 2018)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 300 407 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 35 000 eur)
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP, MP4

Jaroslava Jelchová
FOTO: ASFK 

Mohyla

Z Bradla na Tahiti

Milan Rastislav Štefánik zomrel pred sto rokmi a vzhľadom na toto výročie teraz ožíva v niekoľkých projektoch. Jedným z nich je film a zároveň televízna miniséria Mohyla v réžii Andreja Kolenčíka, ktorý Štefánika približuje najmä cez jeho dobrodružstvá a cesty, čím cieli predovšetkým na mladé publikum. Film mal premiéru na MFFK Febiofest a v apríli vstúpil do kinodistribúcie. 

„Naším zámerom bolo v prvom rade Štefánika poľudštiť,“ začína svoje rozprávanie Kolenčík, ktorý je spolu so Zuzanou Dzurindovou a s Annou Fifikovou aj autorom scenára Mohyly. „Všetci ho totiž máme zafixovaného ako generála v uniforme z učebnice, respektíve z portrétu, ktorý visí niekde na úrade. Ale on bol v prvom rade zaujímavý človek. Pre nás bolo dôležité ukázať jeho civilnú, ľudskú stránku a podnietiť záujem divákov skôr týmto smerom. Chceli sme mu vzdať hold hravým spôsobom, ktorý však nie je patetický.“ V dobrodružnom príbehu sa so Štefánikom stretáva trojica školákov. Počas výletu k mohyle na Bradle sa Tablet, Anika a Dany ocitajú v jeho spomienkach a objavujú fascinujúci svet. Dostávajú sa k Janssenovmu observatóriu na Mont Blancu, zaviatemu snehom, do Paríža, na Tahiti, ale aj do diania prvej svetovej vojny. „Štefánik vo filme vystupuje ako sprievodca po svojom živote a spája sa s našimi detskými hrdinami, ktorí sa strácajú v jeho spomienkach,“ pokračuje Andrej Kolenčík, pre ktorého je Mohyla celovečerným debutom. Predtým sa venoval tvorbe krátkych a stredometrážnych filmov, tak hraných, ako aj dokumentárnych a animovaných. A tento široký záber sa odráža aj v Mohyle. „Film nazývame dobrodružno-poučným, respektíve ,dobrodružným dejepisomʻ. Je to taký hybrid hraného a dokumentárneho filmu s množstvom trikových záberov a animácií, ktorých je dokopy okolo 150.“

Pôvodne mali natočiť dokumentárny film pre deti, ale pri písaní scenára rýchlo zistili, že pri tomto projekte nechcú zvoliť klasický prístup. „Detský divák je totiž najprísnejší. Myslím to tak, že je najťažšie zaujať a udržať jeho pozornosť. Preto má náš príbeh hranú líniu, v ktorej sa diváci môžu stotožniť s detskými hrdinami. Nádejam sa, že sa nám podarilo prepašovať do filmu aj atmosféru detských filmov a seriálov, na ktorých naša generácia vyrastala, no, samozrejme, už za pomoci modernej štylizácie,“ myslí si Kolenčík. Vo filme pracovali aj s materiálmi národných archívov v Bratislave a Martine, niečo pochádzalo i z Prahy. Diváci tak môžu vidieť dobové fotografie, ktoré urobil sám Štefánik alebo na nich figuruje v nejakej akcii a tvorcovia filmu ich kolorovali a animovali. Kreatívna hra s historickým materiálom zvyšuje atraktivitu výsledného diela pre cieľové publikum. „Film je primárne určený deťom približne od 7 do 13 rokov, ktoré sa takto môžu hravou formou oboznámiť s našimi dejinami, ale myslím si, že veľa informácií zo Štefánikovho života môže byť objavných a nových aj pre dospelého diváka,“ hovorí režisér. V jeho snímke sa okrem známeho herca Mateja Landla objaví trojica neznámych tvárí v hlavných úlohách – Tereza Heftyová, Andy Kummer a Benjamín Lacko.

Tvorcovia Mohylymuseli byť vynachádzaví nielen vo vzťahu k divákovi, ale aj k rozpočtu. „Keďže sme nemali veľkorysý rozpočet, museli sme sa nejako vynájsť. Znamenalo to nájsť všetky lokácie v okolí Bratislavy a v kombinácii reálne natočených prostredí s prostrediami dorobenými trikovo či s green screenom vytvoriť jednotlivé lokality. Celý film pracuje s nadsádzkou a dúfam, že to tak budú vnímať aj diváci. Nerobili sme blockbuster, skôr komorný príbeh stavajúci na atmosfére,“ vysvetľuje Andrej Kolenčík. Celý proces príprav a vzniku Mohyly im trval tri roky, samotné nakrúcanie prebehlo počas dvoch týždňov. „Na celovečerný projekt je to dosť málo, ale limitoval nás rozpočet. Na pľaci sa išlo nonstop a prakticky každý deň sme mali naplánovaný a podrobne rozkreslený. Snažili sme sa z minimálnych podmienok vyťažiť maximum. Každý člen štábu do toho dal nesmiernu energiu.“ Triková postprodukcia im zabrala asi osem mesiacov. 

Diváci si tento dobrodružný príbeh môžu pozrieť nielen na plátnach kín – kam ho nevysiela klasická distribučná spoločnosť, ale samotní producenti –, uvádza ho aj RTVS v podobe trojdielnej minisérie. „Mohyla tak vlastne bola pôvodne plánovaná a napísaná. Nápad spojiť tri diely do celovečernej verzie prišiel aj preto, aby mohlo film vidieť ešte viac detských divákov, a to v kine, kde momentálne pôvodná tvorba pre deti absentuje. Strihovo sa tieto dve verzie od seba v zásade nelíšia, sú tam iba kozmetické úpravy,“ uzatvára Andrej Kolenčík.

Mohyla (r. Andrej Kolenčík, Slovensko, 2019)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 212 837 eur (podpora RTVS:136 087 eur bez DPH vrátane vecného plnenia, podpora z Audiovizuálneho fondu: 67 000 eur) 
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP, blu-ray

Zuzana Sotáková
FOTO: Cinetype