Ján Vasilko,

výtvarník

Uvedomil som si, že nemám najobľúbenejší slovenský film, a tak budem písať o tých, ktoré mi ostali v pamäti a mám ich rád. Film Záhradaod Martina Šulíka pre príbeh odchodu z mesta na vidiek, kde hrdina objaví poklad – zmysel vlastnej existencie. Nádherné prostredie dedinskej záhrady je plné skvelých scén. Sladký čas Kalimagdory je prapodivnou metaforou ľudského života spojenou s ročnými obdobiami. Jonáš je v podstate rastlinou, ktorá sa na jar rodí a v neskorej jeseni „umiera“. Záverečná scéna filmu je fenomenálna a vlastne až vtedy sa celý príbeh odkrýva. Snímka Na krásnom modrom Dunaji v sebe konečne nesie aj výtvarné umenie toho najvyššieho rangu, no Warholov obraz pre mňa nie je dôležitý. Najviac ma dostal komediálny výkon Adyho Hajdua, ktorý veľmi vtipne stvárňuje bežného Slováka s asi jediným pohľadom na výtvarné umenie – zaujíma ho len, koľko dielo stojí. Ak hovorím o obraze, musím ešte spomenúť film Dôverný nepriateľ. Možno nie je mojím najobľúbenejším, ale v závere je scéna z galérie, kde mám obrazy, ktoré som vtedy vystavoval v pražskej Chemistry Gallery. Bolo to tam celé vmiešané. Páči sa mi téma filmu, ktorá je súčasná, a ak sa mám priznať, sám snívam o dome v horách, kde nie sú žiadni ľudia a človek tam môže v pokoji tvoriť. Vlčie diery sú pre mňa obrazom celonárodného odporu proti domácemu a nemeckému fašizmu. S druhou svetovou vojnou sa spája aj Jakubiskov film Sedím na konári a je mi dobre, no v ňom prevláda život, snaha postaviť nový svet a zabudnúť na minulosť. Komický Bolek Polívka ako Pepe a záhadná Ester dodávajú tomu celému poetiku a erotickú krásu života. A nemôžem nespomenúť Rysavú jalovicu s geniálnym Jozefom Kronerom, výstižný portrét slovenskej spoločnosti nielen na vidieku a nielen v minulosti, ktorý vtipne vykresľuje vzťahy a život v reáliách nádhernej slovenskej dediny vo vtedy ešte panenskej prírode.