Animovaný rok na dedine

Slovenský filmový ústav vydáva na DVD kolekciu digitálne reštaurovaných krátkych animovaných filmov z cyklu Maľovanky – Spievanky Heleny Slavíkovej-Rabarovej. Výber z ľudového zvykoslovia predstaví detským divákom (a nielen im) aj autentické ľudovoumelecké výrobky, ktoré projekt žánrovo približujú k animovanému dokumentu.

Jar (1983), Leto (1987), Jeseň (1989), Zima (1990) – štyri snímky a každá je venovaná obradovému folklóru daného ročného obdobia i ďalším činnostiam, ktoré v minulosti sprevádzali život na dedine. Filmy prezentujú zvyky, detské hry, piesne, riekanky, príslovia a sprítomňujú rôzne úžitkové, obradové a dekoratívne predmety.

Jar charakterizuje reliéfna animácia postavičiek, ostatné tri časti série sú realizované prostredníctvom bábok. Jednotiacim prvkom je hudba Svetozára Stračinu, výtvarné návrhy bábok Hany Cigánovej a návrhy scény Petra Cigána. Filmy sa líšia použitými materiálmi a reáliami, na základe čoho vznikajú špecifické významy aj atmosféra.

Jari dominuje lúčenie so zimným obdobím v podobe vynášania Moreny, veľkonočné zdobenie kraslíc, pletenie korbáča, ale aj výroba píšťal. Leto sa začína zasadením semienka a je venované úrode – žatve a dožinkám. Z materiálového hľadiska sú použité tekvicové semienka, kukurica, rôzne strukoviny, ale predovšetkým slama, šúpolie, obilné klasy a štiepané drevo, z čoho sa rodia ornamenty evokujúce dozrievanie plodov a neskôr sa symbolicky menia na úrodu alebo sa objavujú v nových formách, ako sú stohy na kopcoch či dožinkový veniec. Jeseň primárne odkazuje na zvyky spojené s valašskou kultúrou a na koniec pastierskej sezóny, ktorý sprevádzalo tzv. mitrovanie. Film narába s motívmi súvisiacimi so spracovaním ovčieho mlieka a vlny (pradenie a tkanie). Môžeme vidieť pastiersky bič, črpáky, spoznať drevené formy na oštiepky a syry rozmanitých tvarov. Za zmienku stoja aj tradičné drevené hračky, ktoré majú podobu domácich zvierat. Zimu spúšťajú chumáče vlny, ktoré padajú, až kým z dediny nevidieť iba strechy. Tematicky sa táto časť venuje vianočnému zvykosloviu a priestor dostávajú koledníci z betlehemskej hry. Končí sa fašiangovým obdobím, keď sa postavičky prezlečú do tradičných masiek (Slameník, Turoň, Koza a Mladucha). Z ľudových výrobkov sa v tejto časti objavia rôzne zvonce a rolničky, vianočné ozdoby, medovníky aj vzácny banícky betlehem zo Spišskej Belej z prelomu 19. storočia. „Na pôde animovaného filmu je výber materiálu neobyčajne dôležitý, ale v spätosti s témou, musí zohľadňovať, čo si vyžaduje téma. Lebo ak materiál nie je zdôvodnený, opodstatnený, tak potom je zbytočný, je to proste násilné, samoúčelné. A k tomu práve by som chcela dopovedať, že trafiť do čierneho, teda zvoliť správne spojenie témy a materiálu, nie je vecou nejakej neobmedzenej fantázie, ale prísnej logiky,“ vysvetľuje svoj tvorivý prístup Helena Slavíková-Rabarová (Online lexikón slovenských filmových tvorcov, dostupné na: https://ftf.vsmu.sk/projekty2/oral-history, str. 17).

Pre túto autorku nie je nezvyčajná objektová animácia ľudovoumeleckých výrobkov, medzi ktorými sú aj originálne kúsky požičané z múzeí. Používa ich hlavne vo svojich filmoch s etnografickou a národopisnou tematikou. Napríklad pri výrobe Drotárskej púte (1992) využila predmety z Múzea drotárstva v Žiline. Absolvovala aj terénny výskum v „drotárskych“ dedinách.

Dôkladnú analýzu témy prezrádzajú i Maľovanky – Spievanky, pri ktorých figuruje Slavíková-Rabarová ako režisérka aj autorka námetu a scenára. Zaujímavý je kontext vzniku jednotlivých filmov série. V časti Jar, ale aj v Zime sa zvykoslovie dotýka vo väčšej miere kresťanskej tradície (slávenie Kristovho narodenia a zmŕtvychvstania). Film Jar mal dokonca v čase svojho vzniku problém so schvaľovacou komisiou, no za podstatne menší „prehrešok“ – začínal sa totiž riekankou Daj, Bože, slnka do nového hrnka, čo bolo podľa režisérky označené za ideologicky nevhodné a výroba cyklu ostala na niekoľko rokov zastavená (cit. dielo,str. 25).

Jaroslava Jelchová
FOTO: archív SFÚ / Zuzana Jojártová