Medzi povrazmi

V rubrike TV tip predstavujeme slovenské filmy zo zbierok Národného filmového archívu SFÚ zaradené do aktuálneho televízneho vysielania. Tentoraz priblížime film Petra Solana Boxer a smrť (1962), ktorý v máji uvedie Dvojka RTVS.

Šesťdesiate roky priniesli československej kinematografii svetový úspech. Špeciálne rok 1962 možno považovat za zlomový. Vtedy vznikla trojica dôležitých filmov, ktoré formovali tunajšiu kinematografiu: Havrania cesta režiséra Martina Hollého, Uhrovo Slnko v sieti Boxer a smrť Petra Solana. Film z prostredia koncentračného tábora má v princípe jednoduchý základ. Nemecký veliteľ tábora Walter Kraft (Manfred Krug), ktorý sa v civile živil ako profesionálny boxer, si vyberie spomedzi väzňov jedného na tréning, aby mohol po skončení vojny nadviazať na svoju športovú kariéru. Jeho voľba padne na niekdajšieho amatérskeho boxera Komínka (Štefan Kvietik). 

Scenár snímky vychádza z poviedkovej predlohy Józefa Hena. Poľský autor však vychádzal zo spomienok Tadeusza Borowského, ktorý podobné duely v ringu absolvoval v Osvienčime. Spomína to vo svojich denníkoch z tých čias, ktoré sa zachovali. 

Dobová kritika Boxera a smrťvychválila. Agneša Kalinová v texte pre Film a divadlo vyzdvihla scenár, ktorý „rozohráva s dôslednou precíznosťou, s dôvtipom a s inteligenciou všetky čiastkové situačné zápletky, pričom neupadá do zbytočnej drobnokresby a neoslabuje hlavnú niť a zámer“. Solan sa podľa Kalinovej začína týmto filmom konkrétnejšie vyhraňovať, vytvárať si svoj špecifický režijný rukopis. Ani ďalší recenzenti nešetrili chválou, poukazovali najmä na premyslenosť a triezvosť diela i na pôsobivé a autentické herecké výkony oboch protagonistov. Václav Vondra v roku 1963 v denníku Práce píše: „Jasná a zrozumiteľná filmová reč, vzrušenie a ľudský cit, odpor k akejkoľvek konvencii a šablóne – to sú nemalé vklady, ktoré uložil Solan do svojho diela, za ktorého realizáciu sa s mladou húževnatosťou tak dlho bil.“

Film získal pozitívne ohlasy aj v zahraničí a referovali o ňom i články v americkom denníku The New York Times. V recenziách sa opakovane vyzdvihovalnielen čiernobiely vizuál, ale aj komplexnosť vzťahu ústredných postáv, ktoré nie sú stereotypne redukované a jednostrunné.

Nie všetci kritici však bezvýhradne oslavovali kvality tejto snímky. Jozef Bobok v článku Film o športe v koncentráku, ktorý vyšiel v decembri 1963 v denníku Pravda, uviedol: „Scenár na škodu hlbšie nerozpracoval zaujímavé momenty, keď sa ostatní väzni dištancujú od ,obľúbenca‘, ktorý má rôzne výhody, nesleduje túto zaujímavú a dôležitú myšlienku odcudzenia jednotlivca od kolektívu, sústredil sa viac na osobu veliteľa Krafta, na počestné boxerské zápasy a na otázku, či možno od fašistu očakávať zmysel pre fair-play. Tým, že ide iba o stretnutie dvoch jednotlivcov, stráca film veľa na ideovej nosnosti, najmä v porovnaní s inými dielami s takýmto námetom. Tým skôr, že záverečná myšlienka sebaobetovania, keď sa boxer zo slobody nedostatočne motivovane a ťažko uveriteľne vracia do koncentráku, je zbytočná a za vlasy pritiahnutá.“ Bobok zároveň tvrdí, že tvorcovia príbeh príliš romantizujú, že dej je do značnej miery predvídateľný a filmu chýba napätie a dynamika. 

Lenže po viac ako päťdesiatich piatich rokoch môžeme konštatovať, že Boxer a smrť dokáže osloviť aj súčasného diváka. Solan umne spracoval silnú tému na pôdoryse podivnej hry so životom a smrťou, zostavil si výborný tím hercov s veľkou mierou civilizmu v prejave, kameraman Tibor Biath efektívne ladí rozprávanie obrazovými prostriedami... Komínek napokon svojho väzniteľa po desiatich kolách knokautuje, hoci si je vedomý, že ho to môže stáť život. Už na úrovni tejto situácie sa ukrýva napätie. No vnútorné napätie je príznačné pre celé nastavenie príbehu.

Boxer a smrť (r. Peter Solan, 1962)   Dvojka RTVS, 11. 5. 2019

Barbora Gvozdjáková (filmová publicistka)
FOTO: archív SFÚ