Petr Kopal a kol.:
Film a dějiny 7 – Propaganda 
(Casablanca/Ústav pro studium totalitních režimů, Praha, 2018, 450 strán)

Propagandistickú rolu filmu osvetlili v posledných rokoch viaceré české a slovenské publikácie – o hranom filme za Protektorátu, plánovanej kinematografii, vidieku v českom filme 1945 – 1969, ideológii a propagande v slovenskom filme 1939 – 1989, sovietskej a nacistickej filmovej propagande... Snaha neduplikovať to, čo už bolo poodkryté, sa premietla do tematicky príbuzného zborníka, ktorým zvyčajný editor a stabilný vydavateľský tandem rozširujú rad kolektívnych monografií o podobách prepojenia filmu a dejín už o siedmy zväzok (predchádzajúce operovali témami ako stalinizmus, normalizácia, perestrojka, filmové obrazy zla či postkomunistické podoby žánru historického filmu). Dvadsiatka prípadových štúdií je rozvrstvená do štyroch oddielov a skúma sa v nej ústredná téma vzťahu filmu a propagandy v rámci jednotlivých období (1918 – 1945, povojnové a normalizačné roky, studená vojna) a so zameraním na televízne vysielanie. Slovenským príspevkom je štúdia o sovietskych filmoch v SNP od Petry Hanákovej.


Jan Bernard (ed.):
Václav Havel a film. Scénáře, analýzy a úvahy z let 1957–1989 
(Knihovna Václava Havla a Národní filmový archiv, Praha 2018, 426 strán)

Prieniky Václava Havla s filmom sú širšie ako jeho nakrútené vstupy do dokumentov (amatérskych, disidentských či oficiálnych, ako napríklad Občan Havel), herecké mihnutie sa v Juráčkovom filme Každý mladý muž alebo naplnenie chuti režírovať hraný film (Odcházení). Táto kniha ich objavuje a sumarizuje: Havlove analýzy filmov pri neúspešných prijímačkách na FAMU, filmové články a kritiky z mladého veku, dramatikovu spoluprácu s filmármi československej novej vlny, nerealizované scenáre (kafkovský film s Milošom Formanom, adaptácia vlastnej drámy s Ivom Novákom, politická komédia s Janom Němcom...), s filmom súvisiace rozhovory a príspevky do kultúrnych časopisov. Súbor textov, ktorý uvádza Bernardova rozsiahla štúdia, pláta medzery v inak už riadne košatej bibliografii k personáliám a dielu Václava Havla, keď ho približuje v pozícii pomyselného jablka v blízkosti stromu stelesneného jeho strýkom, filmovým magnátom. Miloša Havla pred šiestimi rokmi pútavo priblížila autorka precíznej monografie z rovnakého vydavateľstva.


Thomas Elsaesser: 
Film History as Media Archaeology. Tracking Digital Cinema
(Amsterdam University Press, Amsterdam 2016, 407 strán) 

Thomas Elsaesser, jedna z najvýznamnejších osobností novej filmovej histórie a archeológie médií, skúma vo svojej knihe vzájomný vzťah týchto kategórií a súčasne prezentuje film v digitálnej dobe, keď je záujem oň zároveň retrospektívny aj perspektívny. Je to epistemologický objekt záujmu filozofov a umelcov, ale aj archivárov a cinefilov a v neposlednom rade samotných filmových tvorcov. Elsaessera zaujíma i prítomnosť filmu v múzeách, galériách a umeleckých priestoroch. Aj preto si nekladie iba otázky „Čo je film?“ alebo „Čo bol film?“, ale i „Kde je film?“, „Kedy je film?“ a „Prečo a načo je film?“, aby čitateľovi umožnil lepšie pochopiť postavenie, ktoré kinematografia zastáva v kontexte západnej modernity a postmodernity. Thomas Elsaesser zavítal pred dvomi rokmi aj do Bratislavy v rámci prehliadky Nemecká jeseň, keď na VŠMU prednášal o filmovej tvorbe Alexandra Klugeho.

Peter Ulman, Monika Mikušová