Od žánru k žánru s podporou Audiovizuálneho fondu

V aktuálnom Film.sk nájdete vloženú prílohu Podporené a nepodporené projekty v Audiovizuálnom fonde v roku 2018. Tento zoznam sa dá ďalej skúmať a komentovať na základe rôznych kritérií. Rozhodli sme sa teda pozrieť trochu bližšie na to, čo za žiadosti vlani získali podporu z fondu. Sústredili sme sa pritom na Program 1 – Tvorba a realizácia slovenských audiovizuálnych diel, respektíve na Podprogram 1.1 zameraný na slovenské hrané audiovizuálne diela.

V posledných rokoch sa hovorí o zvyšovaní žánrovej diverzity v slovenskej kinematografii, ktorú Audiovizuálny fond (AVF) zásadným spôsobom spoluformuje. Na základe jeho vlaňajšej podpornej činnosti si teda môžeme utvoriť aj obraz o „žánrovom profile“ hraných projektov s najvýraznejšou dotáciou. Než sa však k tomu dostaneme (a než zakotvíme výhradne v Programe 1), uveďme ešte zopár rámcových čísel. AVF minulý rok schválil dotácie a štipendiá v celkovej sume viac než 10,7 milióna eur pre 335 žiadostí. Z piatich programov fondu sa najvyššia suma viaže práve na ten prvý, kde sa schválilo 8 138 800 eur (takmer 76-percentný podiel na celkovej podpore) pre 133 žiadostí. Druhá najvyššia suma pripadá na Program 2 – Distribúcia a iné uvádzanie audiovizuálnych diel na verejnosti, kde sa odsúhlasilo 1 824 478 eur (podiel 17 %) pre 148 žiadostí.

Ak sa sústredíme na Program 1, zistíme, že najvyššiu časť z podpory si odkrojili hrané audiovizuálne diela, a to 5 410 500 eur, ktoré sa delia medzi 36 podporených žiadostí (v roku 2017 ich bolo 48). Trinásť z nich získalo podporu 100 000 eur a viac, pri piatich z nich sa pohybovala dotácia z fondu na úrovni pol milióna a viac. Najúspešnejšia bola žiadosť spoločnosti AZYL Production na výrobu filmu Amnestie v réžii Jonáša Karáska, ktorej AVF schválil dotáciu 800 000 eur. Projekt je žánrovo zadefinovaný ako politický triler. No kým v poslednom čase sme zaznamenali pokusy hovoriť o období mečiarizmu, Amnestie sa odohrávajú v turbulentnom období rokov 1989 a 1990. Snímka súvisí s porevolučnými amnestiami Václava Havla a s väzenskou vzburou v Leopoldove, ako však pre Film.sk povedal Karásek, snažili sa vytvoriť fresku doby cez príbehy konkrétnych ľudí ovplyvnené spoločenskými zmenami. „Film je primárne o chaose, ktorý tá doba priniesla, o tom, ako rýchlo sa museli riešiť mnohé nie veľmi príjemné situácie. Takou bolo napríklad prepustenie väzňov, keď Václav Havel jasne pomenoval situáciu, že je nevyhnutné dať ľuďom druhú šancu. My sme do scenára dostali myšlienku, ktorá je posunutím tej Havlovej – že tú druhú šancu mal po komunizme dostať každý, a ja si myslím, že ju aj dostal. To, či sa tej slobody ľudia vedeli patrične chopiť a udržať si ju, bolo už, samozrejme, individuálne,“uviedol scenárista i producent filmu Maroš Hečko. Výsledok by sme mali vidieť v kinách v októbri tohto roka. 

Spomenuli sme už éru mečiarizmu a práve tej sa venovala filmárka Mariana Čengel Solčanská vo svojom Únose (2017). V pripravovanom projekte Slúžka, na ktorý vlani fond odsúhlasil podporu 600 000 eur (žiadateľom bola spoločnosť Bright Sight Pictures), sa vracia do oveľa vzdialenejšej minulosti – do čias prvej svetovej vojny. A v opise projektu na AVF žiadateľ sám hovorí o prvenstvách chystaného titulu – konkrétne to má byť prvý slovenský film, ktorý tematizuje ženskú homosexualitu, a prvý film v ére slovenskej samostatnosti, ktorý má ambíciu konfrontovať sa s rozpadom monarchie. Hrdinkou príbehu je mladá chudobná sirota zo Štiavnice, ktorá prichádza slúžiť do panského domu vo Viedni, kde sa spoznáva s dcérou vysokého štátneho úradníka. V režisérskej explikácii Čengel Solčanská uvádza, že príbeh Slúžky je „nanajvýš aktuálny aj dnes, keď sa Európa stáva domovom nových občanov, domovom utečencov, z ktorých sú často ženy v rovnakom postavení, ako boli Európanky pred sto rokmi.“ Tento film má podľa režisérky „poukazovať na cykliaci sa problém slabšieho pohlavia, jeho ustavičnej služby, ustavičného ticha a očakávanej poslušnosti“. 

Žánrovo sú Slúžky zaradené na AVF k historickým drámam a podobne je to aj s projektom Správa, akurát sa presúvame od obdobia prvej svetovej vojny k druhej. Príbeh totiž rozpráva o Alfrédovi Wetzlerovi, ktorý utiekol so spoluväzňom Vrbom z osvienčimského tábora smrti a podal správu o obludnostiach, aké sa tam diali. Režisérom koprodukčného filmu, ktorý má na tunajšie pomery vysoký rozpočet a fond naň vlani schválil podporu pol milióna eur (žiadateľom bola spoločnosť D. N. A.), je Peter Bebjak. V režisérskej explikácii na stránke AVF uvádza: „Situácia na Slovensku priviedla extrémistické národnosocialistické sily až do parlamentu. Získavajú čoraz viac sympatizantov a, bohužiaľ, najviac ich je medzi mladými ľuďmi. A práve pre nich má zmysel vyrábať filmy, projekty, presvedčivo ich informovať o tom, aké idey vlastne podporujú, kam sa dostalo ľudstvo, keď sa raz nemo prizeralo, ako sa chopili moci psychopati, popierajúci inú rasu, náboženstvo, orientáciu. Mlčať k akémukoľvek potláčaniu ľudských práv znamená nemo s tým súhlasiť. Našou prioritou a povinnosťou je otvárať ľuďom oči, informovať a varovať.“ Ako dodáva na margo vizuálneho konceptu snímky, ich prístup má byť „založený na surovom až žurnalistickom dokumentovaní úteku z pekla, dramatickom, ale plnom nádeje“.

Legenda slovenskej kinematografie Juraj Jakubisko sa v posledných rokoch neraz ponosoval, že sa jeho projektom nedostáva na Slovensku patričnej podpory. Čo sa však týka pripravovaného pokračovania populárnej rozprávky Perinbaba, ktorá vznikla ešte v roku 1985, bola podpora fondu štedrá. Tá vlaňajšia činila pol milióna eur a nebola prvá (žiadateľom je spoločnosť J&J JAKUBISKO FILM EUROPE Production). Režisér v súvislosti so svojou novinkou viackrát zdôrazňoval využitie moderných trikových technológií, aj v súvislosti s oživením titulnej postavy či Zubatej, ktoré v pôvodnej snímke stvárnili dnes už nežijúce herečky Giulietta Masina a Valerie Kaplanová. Ako sa však uvádza v producentskej explikácii na stránke AVF, pomocou digitálnych technológií má vzniknúť klasická rozprávka, ktorá bude nadväzovať na tunajšie kultúrne tradície. „Hlavný hrdina Lukáš zdoláva prekážky nie pomocou čarov, ale svojou bystrosťou, šikovnosťou a vynaliezavosťou a ukazuje cestu, ktorá síce nie je jednoduchá, ale vo výsledku vedie k trvalým hodnotám.“ 

Z doteraz menovaných projektov môžeme vyčítať, že za nimi stoja režiséri, ktorí v posledných rokoch nakrútili divácky príťažlivé filmy. U Karáska to bol Kandidát (pre režiséra je to zatiaľ jediný celovečerný projekt), u Čengel Solčanskej spomenutý Únos, u Bebjaka Čiara a Jakubisko lámal rekordy návštevnosti s Bathory (2008). 

Pri ďalšom projekte, na ktorý vlani AVF odsúhlasil polmiliónovú dotáciu, figuruje meno režiséra, ktorý v oblasti celovečernej tvorby debutoval pred dvomi rokmi a nepritiahol masy divákov. Lenže s tou svojou prvotinou sa dokázal dostať do súťažnej sekcie Un Certain Regard v Cannes. Išlo o film Out a jeho režisér György Kristóf teraz pripravuje novinku Bunker (žiadateľom je spoločnosť Silverart). V tomto prípade ide o kombináciu žánrov, aká je nevídaná nielen v tunajšom prostredí – dystopický tanečný sci-fi triler. Kristóf chce tentoraz rozprávať bez slov, s využitím tanečného a filmového jazyka. V režisérskej explikácii, ktorú poskytol fondu, uvádza, že „Bunker je alegóriou dnešných dní v mnohých bývalých socialistických krajinách. Odkrýva problematiku, ,ako ďalej‘ a čo s režimom, ktorý sme prežili a ktorý podaktorí pomáhali aj budovať. Ukazuje stavy mysle a to, ako fungujeme po roku 1989. Ukazuje vodcov, ktorí sa z tohto obdobia a myslenia zrodili, ich vzťah k moci – a náš vzťah k nim.“ Tvorcovia veria, že radikálne diela dokážu osloviť medzinárodnú artfilmovú scénu, čomu má v ich prípade dopomôcť aj neverbálny prejav protagonistov.

Ak ešte zostaneme v skupine projektov, ktorým AVF vlani schválila podporu 100 000 eur a viac, a budeme sledovať ich žánrové zaradenie, sú tam dve tragikomédie (Muž so zajačími ušami, Posledný vlak), dve drámy (Kryštof, Anestéza), televízna rozprávka (Vianočné želanie, ktoré už bolo uvedené), road movie/dramedy (Stand Up – nízkorozpočtový projekt sa uchádzal o podporu v rámci iniciatívy Minimal), jeden detektívny (Inšpektor Max – už bol vo vysielaní) a jeden rodinný seriál prioritne zameraný na detského diváka (Malí veľkí detektívi). V tejto skupine žiadostí sa dva razy objavili rovnaké žánre, no ak sa pozrieme napríklad na dvojicu tragikomédií, je zrejmé, že Muž so zajačími ušami ako príbeh zo súčasnosti v réžii Martina Šulíka je čosi úplne iné ako Posledný vlak, ktorým sa režisér Matej Mináč zase raz vracia k téme Nicholasa Wintona. 

Pri pohľade na podporené žiadosti, ktoré v rámci Podprogramu 1.1 získali sumy nižšie ako 100 000 eur, zistíme, že veľká časť projektov sa viazala na štádium ich vývoja. A okrem (psychologických) drám je medzi nimi napríklad aj akčný triler Lóve 2 režiséra Jakuba Kronera, ktorý chce nepriamo nadviazať na svoj titul Lóve spred ôsmich rokov a venovať sa aj témam organizovaného zločinu a politickej korupcie, triler s prvkami absurdnej komédie Mäso – vtedy na Východe na motívy knihy Arpáda Soltésza (režisérom má byť Michal Kollár), romantická gangsterka autora Rasťa Boroša Čierne na bielom koni, „v ktorej sa nestrieľa, aby sa zločinci stihli započúvať do svedomia“, ale i komédie zo súčasnosti Šípkari či (S)ex-manželia. Do minulosti sa vracia projekt Silvestra Lavríka Nedeľné šachy s Tisom alebo vojnová dráma s prvkami akčného filmu Žingor. V zostave je aj niekoľko projektov pre televíziu, pri jednom z nich sa dokonca v žiadosti spomína kategória kvalitných televíznych obsahov, ktorá charakterizuje časť súčasnej zahraničnej produkcie. Ide o cyklus Slepé miesta – „poviedkovú antológiu v žánri špekulatívnej fikcie“, ktorá má však prenesene vypovedať o svete, v akom žijeme. Vzniknúť by malo šesť filmov, každý z nich v réžii iného tvorcu.

Venovali sme sa iba projektom, ktoré sa vo fonde uchádzali o podporu ako hrané diela s väčšinovým tvorivým aj producentským podielom Slovenska. Pripomeňme len, že AVF vlani schválil aj dotáciu pre 16 žiadostí v Podprograme 1.5 – Produkcia koprodukčných audiovizuálnych diel s menšinovým tvorivým a producentským podielom slovenského koproducenta (ide o kinematografické diela a animované diela primárne určené pre televízne vysielanie). Najvyššiu sumu získal celovečerný animovanýfilm Moje slnko Maad. Celkovo schválil fond v tomto podprograme podporu vo výške 1 058 000 eur. A čo sa týka ďalších kategórií v Programe 1, pre projekty školských a vzdelávacích audiovizuálnych diel AVF odsúhlasil 43 400 eur (podporil 15 žiadostí), pre animované diela 877 700 eur (19 žiadostí) a pre dokumentárne 749 200 eur (47 žiadostí). 

Daniel Bernát