Sedemdesiaty druhý ročník MFF Cannes, ktorý sa bude konať od 14. do 25. 5., uvedie v súťažnej sekcii Cinéfondation aj študentský film z produkcie FTF VŠMU – Pura Vidav réžii Martina Gondu. A na prestížny festival sa chystajú i ďalší slovenskí tvorcovia.

Gondov krátky film sa dostal do výberu Cinéfondation spolu s ďalšími šestnástimi študentskými snímkami. Tú víťaznú vyberie päťčlenná porota s Claire Denisna čele. Pura Vida, kde sa väčšina dialógov odohráva v rusínčine, zachytáva napäté medziľudské vzťahy v malom meste zmietanom ekonomickou krízou. Hnev a agresivita sa prenášajú z rodičov na deti. Situácia sa podpisuje aj na správaní synov továrenského predáka, ktorého si obyvatelia vybrali ako terč na vybitie svojich frustrácií. 

Sekcia Cinéfondation je venovaná mladým tvorcom. Vznikla v roku 1998 a odvtedy v nej bolo šesť slovenských filmov. Prvým bol už v roku 1999 animovaný projekt Vladimíra Krála Keď nie, tak nie, ďalším v roku 2010 titul Ďakujem, dobre režiséra Mátyása Priklera a o rok neskôr Cagey Tigers (r. Aramisova). V roku 2013 získali animované Pandy Matúša Vizára 3. cenu Cinéfondation (ex aequo). A zatiaľ poslednou slovenskou snímkou, ktorú v sekcii uviedli predvlani, bola Atlantída, 2003 Michala Blaška.

Práve Blaško príde tento rok do Cannes odprezentovať svoj pripravovaný celovečerný hraný film Obeť. Doposiaľ je to len druhý zástupca slovenskej kinematografie (prvým bol v roku 2015 György Kristóf), ktorého vybrali na podujatie Cinéfondation – L’Atelier. To funguje v rámci festivalu od roku 2005 s ambíciou podporovať vývoj novej generácie tvorcov. V jeho aktuálnom ročníku (16. – 23. 5.) sa predstaví pätnásť vybraných projektov začínajúcich, ale aj známych filmárov. Za Obeť sa na ňom zúčastní okrem režiséra Blaška i producent Jakub Viktorín (nutprodukcia). „Účasť na tejto platforme je skvelá hlavne v tom, do akej spoločnosti filmárov a projektov nás vybrali. Dôvera zo strany Cannes je vzácna a pre nás mimoriadne povzbudzujúca vo fáze, v ktorej sa s filmom práve nachádzame, teda krátko pred jeho realizáciou,“ povedal Michal Blaško. „S projektom sú na festivale oboznámení v podstate od jeho začiatku a pravidelne sledujú naše kroky. Preto verím, že sa nám ho podarí dotiahnuť do šťastného konca a budúci rok budeme môcť Obeťpredstaviť divákom.“

Pripravovaný projekt zaznamenal úspech aj na medzinárodnom fóre When East Meets West v Terste, kde získal ocenenie FLOW Postproduction Award. Rozpráva príbeh matky syna, ktorého surovo napadli. On tvrdí, že útočníkmi boli Rómovia, čo vyvolá v okolí vlnu solidarity a požiadavky na spravodlivosť. Až kým jeho matka neobjaví v celej veci isté nezrovnalosti. Podľa tvorcov je film „anatómiou nevinnej lži, ktorá reflektuje nálady v dnešnej spoločnosti a ukazuje silu predsudkov“.

Na festivale sa ukončí aj workshop ScripTeast, niekoľkomesačný tréningový program zameraný na vývoj scenára, ale i na celkovú prezentáciu filmového projektu a jeho autorov,ktorý sa začal už vlani na jeseň a konal sa aj počas Berlinale. V aktuálnom ročníku ScripTeastu reprezentujú Slovensko Tereza Nvotová a Barbora Námerová s projektom Svetlonoc. V minulosti sa na ňom zúčastnili aj Zuzana Liová (Dom), Zuzana Belková (Polystyrén), Laura Siváková a Biba Bohinská (Mesto Otol), Michal Kollár a Anna Fifiková (Červený kapitán), Katarína Uhrová (Retro raj), Martin Repka a Agda Bavi Pain (Kerkár) i Michal Kollár s Terezou Oľhovou za projekt Samko Tále: Kniha o cintoríne.

V rámci trhových projekcií bude uvedený film Teodora Kuhna Ostrým nožom. Na prezentáciu tunajšieho audiovizuálneho prostredia a tvorby aj na pracovné stretnutia filmových profesionálov bude slúžiť česko-slovenský pavilón, ktorý v rámci Marché du Film zastrešuje Slovenský filmový ústav. K dispozícii bude katalóg Slovak Films 18 – 19, newsletter Whatʼs Slovak in Cannes? a správa Report on the Slovak Audiovisual Situation in 2018, ako aj anglické vydanie Film.sk.

Jaroslava Jelchová
FOTO: záber z filmu Pura Vida, zdroj FTF VŠMU

Politický extrémizmus je v Európe na vzostupe, Slovensko nevynímajúc. Príčiny tohto javu by iste vedeli pomenovať politológovia. Oživovanie extrémistických názorov nemožno ignorovať. Zároveň platí, že príkazy a zákazy môžu mať skôr opačný efekt; je potrebné argumentovať, vzdelávať, vychovávať. Hoci aj prostredníctvom filmu.

Aj pedagogičky z Katedry audiovizuálnych štúdií FTF VŠMU znepokojili výsledky volieb v roku 2016, keď sa do parlamentu dostala extrémistická Ľudová strana Naše Slovensko. A iniciovali ich k aktivite. „Rozhodli sme sa podniknúť niečo užitočné, zacielené na stredné školy,“hovorí iniciátorka projektu Obrazy (proti) extrémizmu Eva Filová, ktorá ho formovala spolu s Monikou Mikušovou, Katarínou Mišíkovou a Zuzanou Mojžišovou. „Keďže sa zaoberáme filmovou teóriou a históriou, pripravili sme pre školy DVD. Stredoškoláci sú naša cieľová skupina, z hľadiska formovania názorov sú v kritickom veku.“ Zuzana Mojžišová dodáva: „Prieskumy ukazovali, že veľa mladých ľudí vo veku 15 až 18 rokov by volilo Kotlebovu stranu. My sme sa už aj predtým zaoberali filmovou výchovou a pri tomto projekte ide aj o pokus ,vyviesťʻ filmy z uzavretého priestoru školy a urobiť ich užitočnými aj pri vzdelávaní iných študentov než filmológov.“

Autorky projektu si určili kľúčové témy, ku ktorým vyberali krátke filmy: vždy jeden profesionálny spred roku 1989 a jeden novší študentský, čím vzniká aj medzigeneračný dialóg. „V roku 1989 sa zmenila ideológia a práve tá hrá pri extrémizme veľkú rolu,“ hovorí Zuzana Mojžišová. „Ak ju učiteľ dokáže vo filmoch odhaliť, môže viesť dialóg so študentmi aj z tohto uhla pohľadu. Navyše študentské filmy nakrútili takmer rovesníci stredoškolákov, čo je voči nim ústretové.“Témami sú mediálna manipulácia, rasová a etnická neznášanlivosť, nacionalizmus v nás, holokaust, genocída a zločiny proti ľudskosti, totalita, diktatúra, politická moc, strach zo sexuality a z inakosti, náboženská intolerancia, život v exile, čiže spolu ide o 8 tém a 16 filmov. Najstaršie sú z roku 1946 (Kubalova agitka Aby sme v pokoji žili a dvojica filmov Jána Kadára Sú osobne zodpovední...), najnovší je animovaný film Michala Toporcera Stolár (2015).

Proces prípravy 2-DVD nebol jednoduchý. Filmy vyrobené do roku 1989 spadajú copyrightovo pod Slovenský filmový ústav, kde sa autorky projektu stretli s ústretovým prístupom. „S výnimkou filmu Intolerancia, ktorý už boldigitalizovaný a reštaurovaný, existovali tieto filmy len na 35 mm nosičoch,“ hovorí riaditeľ Národného filmového archívu SFÚ Marián Hausner. „Dva z filmov neprešli v tom čase dokonca ani filmovou obnovou, ktorá je nevyhnutnou podmienkou digitalizácie. Ostatné tituly bolo treba ,lenʻ zdigitalizovať a reštaurovať. Na digitalizačnom pracovisku SFÚ sa však plánuje dlhodobejšie, a tak sme museli trochu zmeniť plány. Z nášho hľadiska je dôležité, že popri príprave filmov na 2-DVD sme zároveň vyrobili DCP nosiče, takže príslušné filmy môžeme teraz uvádzať na festivaloch a v digitalizovaných kinách.“

Dôležitou súčasťou 2-DVD je booklet, obsahujúci úvodné slovo, texty k jednotlivým témam, ktoré sú zároveň aj metodickým návodom pre pedagógov, ako s filmami pracovať, témy na diskusiu, odporúčanú literatúru i tipy na ďalšie filmy. Autorky svoj projekt priebežne predstavovali na viacerých festivaloch a podujatiach. Po uvedení filmov Maličká ríša a Toto nie je hra na Art Film Feste 2017 v Košiciach pre stredoškolské publikum nebola reakcia mladých divákov taká, akú Eva Filová očakávala. Po premietaní nasledovalo zaryté mlčanie, ktoré prerušila provokatívna otázka jedného z divákov: „A prečo by som mal tomu, čo sa v tom filme hovorí, veriť?“ Študenti však zjavne nemali veľkú chuť diskutovať. Nehrozí takýto prístup vo všeobecnosti? „Podľa mňa sa toto stredoškolskému pedagógovi nestane, lebo študenti ho poznajú, on pozná ich a skôr vie predvídať reakcie a cielene s nimi pracovať,“ myslí si Eva Filová. Zuzana Mojžišová má na vec iný názor: „Ja si myslím, že to hrozí. Môže to vyplaviť agresivitu, dokonca sa môže nájsť učiteľ s neonacistickými názormi, ktorý tému zneužije. Sú to veľmi krehké záležitosti, ktoré sa týkajú každého z nás, ale aj keby vznikla polemika, je to vždy lepšie ako ticho.“

Vydanie 2-DVD podporil Audiovizuálny fond a pred autorkami projektu stojí teraz neľahká úloha distribuovať ho na stredné školy tak, aby splnilo svoju úlohu a neminulo sa účinkom.

Jaroslav Hochel (filmový publicista)