Po premiére bol kultúrny život ukatkovaný

V rubrike TV tip predstavujeme archívne slovenské filmy z aktuálneho televízneho vysielania. Jednotka RTVS uvedie v apríli debut Jána Kadára Katka (1949).

Meno režiséra má publikum spojené s Obchodom na korze (1965), ktorý Kadár režíroval spolu s českým kolegom Elmarom Klosom. Oscarová dráma z obdobia slovenského štátu s Idou Kamińskou a Jozefom Kronerom v hlavných úlohách zarezonovala vo svete a potom aj na domácej scéne. Kadár tvoril s Klosom umelecký tandem. Spoločne natočili osem filmov, až kým Kadár v roku 1968 neodišiel do emigrácie do USA. 

Ján Kadár odštartoval kariéru v hranom filme snímkou Katka v roku 1949. Predtým sa podpísal pod niekoľko strihových dokumentov. Spolupracovať s Klosom začal až pri druhom celovečernom filme Únos v roku 1952. Katku nakrútil podľa námetu novinára Františka Petra. Projekt sa pôvodne volal Sedemdesiat sukieň mala, neskôr dostal názov názov Copatý kapitán. Do podoby scenára spracovali námet Maximilián Nitra a Ivan Bukovčan. Hlavnou postavou veselohry je mladé dievča Katka, ktoré sa po detstve a dospievaní na dedine rozhodne zmeniť život, a tak sa prihlási ako posila fabriky na výrobu pančúch v neďalekom meste.

Filmový kritik Pavel Branko v recenzii O nový filmový humor! o Kadárovej prvotine napísal, že „veseloherná forma má napomôcť náboru pracovných síl z poľnohospodárstva do priemyslu, popularizovať údernícke hnutie, uvedomelý postoj k práci, vôbec zachytiť tep nového života, ktorým dnes pulzuje náš národ“. Socialistickú agitku o zlepšovacích návrhoch a robotníckej triede však zjemňuje romantizujúca linka. Popri spoznávaní nových húževnatých kolegýň Katka (Božena Obrová) zahorí láskou k majstrovi Šimonovi (Július Pántik). Jelena Paštéková v Dejinách slovenskej kinematografie charakterizuje Katku ako „pilotný film budovateľskej prestavby spoločnosti“. Spoluautor Dejín, Václav Macek vo svojej monografii Ján Kadár z roku 2008 spomína, že interiér textilnej továrne sa nakrúcal na Barrandove, kde Ján Kadár od roku 1947 pôsobil ako scenárista, a tvorcovia museli kvôli tomu vybavovať demontáž a montáž pletacích strojov až vo Svite. 

V dobových recenziách snímku veľmi nechvália, dôraz kladú na jej vrelé prijatie divákmi. V periodiku Náš film píšu: „Katka vzbudila na Slovensku veľký rozruch. Dá sa povedať, že náš kultúrny život bol prvé dva týždne po premiére doslova ukatkovaný.“ Diváci prijali  Kadárov počin s nadšením a poctili ho húfnou návštevnosťou. V kinách ho videlo viac ako dva a pol milióna návštevníkov. V kritikách sa rozoberá najmä nie celkom pochopiteľná motivácia hlavnej hrdinky. V denníku Obrana ľudu recenzent uvádza, že nerozumie Katkinej túžbe vymeniť dedinský život za šichtu v továrni. Zobrazovanú problematiku považuje za skreslenú. Nelichotivo sa vyjadruje aj o hereckom výkone protagonistky.  

K téme zábavnosti snímky sa zase vyjadruje Irena Gajdáčová v bližšie nešpecifikovanom závodnom časopise. Podľa nej „život nie je taký povrchný a bez problémov, ako ukazuje tento film. Je krajší. Film neukazuje náš spoločenský život, na ktorý má vplyv – a veľký vplyv – naša práca.“ Dodáva, že život slovenského robotníka ani zďaleka nevyzerá tak, ako ho prezentuje Kadár, ktorý z osudov hlavných hrdinov umelo vytvára komédiu. V denníku Lidová demokracie z 15. apríla 1950, naopak, vyzdvihujú, „ako sa v citových scénach Katky a Šimona režisérovi podarilo vyhnúť akejkoľvek sentimentálnosti“. Českí recenzenti ocenili aj Obrovej herectvo. Podobne oslavne sa postavili k výkonu Júliusa Pántika, o ktorom píšu ako o mužnom, vkusne ironickom, chladne rozvážnom, ale aj citovo nežnom hercovi. 

Aj Pavel Branko nachádza vo filme isté pozitíva: snímka má spád, na príbehu sa dá pobaviť a nesie v sebe veľa „naivno-milého“. No hoci sa na hlavnú hrdinku dobre pozerá, ústredný konflikt dediny a mestského prostredia je zobrazený plocho a čiernobielo. A presne tak pôsobí aj výsledný produkt. Branko vyzýva ostatných recenzentov, aby pristupovali k domácej tvorbe zodpovednejšie a kriticky. Apeluje aj na laickú verejnosť. Požaduje, aby sa diváci nebáli vyjadriť názor na úroveň domácej kinematografie. Len tak bude možné zvyšovať kvalitu filmových diel. Na film Katka sa tak dnes môžeme pozerať nielen ako na príklad „náborovej veselohry“, ale aj ako na dôležitý impulz ku kritickému uvažovaniu o slovenskom filme.

Katka (r. Ján Kadár, 1949) Jednotka 25. 4.

Barbora Gvozdjáková – filmová publicistka
foto: archív SFÚ/Margita Skoumalová