East Doc Platform 2021

East Doc Platform 2021: Slovenské dokumenty v stredoeurópskom priestore

Najväčšia koprodukčná a distribučná platforma pre stredoeurópske a východoeurópske dokumentárne filmy East Doc Platform predstavila medzinárodným filmovým profesionálom niekoľko pripravovaných slovenských dokumentov. Za platformou stojí český Inštitút dokumentárneho filmu, ktorý tento rok oslavuje dvadsiate výročie založenia. East Doc Platform pozostáva z niekoľkých častí, ktorých dejiskom bol od 6. do 17. marca 2021 virtuálny priestor. 

Súčasťou pitchingového East Doc Fora boli aj tri pripravované slovenské koprodukčné projekty. Režisérka Diana Fabiánová predstavila slovensko-české Hranice nevery, v ktorých si kladie aj otázku, ako si udržať dlhodobý vzťah v prostredí plnom nevery. Režisérka skúma tému prostredníctvom vlastného vzťahu, ktorý sa rozhodla s partnerom otvoriť. Motívmi projektu, ktorý označila ako rodinný film a získala zaň ocenenie Zlatý trychtýř, sú tak otvorené manželstvo, polyamoria, ale aj hľadanie slobody či feminizmus. Producentka Silvia Panáková upresnila, že projekt v neskorom štádiu vývoja má premiéru plánovanú na november 2022. 

Dokumentarista Miro Remo, ktorý len nedávno dokončil film Láska pod kapotou (2020), predstavil na fóre svoj nový projekt Raději zešílet v divočině. Inšpiroval sa pri ňom knihou rozhovorov Aleša Palána so „šumavskými samotármi“. Režisér sleduje život dvoch pustovníkov, súrodencov Františka a Ondru Klišíkovcov, ktorí sa rozhodli žiť mimo spoločnosti. Podľa producentov Annety Furdeckej a Tomáša Hrubého z českej nutprodukce hľadá film odpoveď na otázku, čo znamená žiť mimo spoločnosti na samote uprostred prírody, a kladie na misky váh výhody a nevýhody tohto životného štýlu. Nepôjde vraj o klasický observačný, ale o hybridný dokument s prvkami magického realizmu, ktorý tým prispôsobuje filmový jazyk životu výstredných protagonistov. Snímka Raději zešílet v divočině je už vo výrobe, Remo zatiaľ absolvoval šesť natáčacích dní. 

Jakub Viktorín zo slovenskej nutprodukcie koprodukuje film českej režisérky Kláry Tasovskej Ještě nejsem, kým chci být. Snímka je biografiou fotografky Libuše Jarcovjákovej, ktorej sa dostalo medzinárodného uznania za umeleckú prácu až vo vyššom veku a po turbulentnom živote. Jarcovjáková fotografovala od 70. rokov, keď trávila normalizáciu v pololegálnych pražských gej baroch. Utiekla do Berlína, kde sa živila ako upratovačka, neskôr sa za posledné peniaze dostala do Tokia, kde už pracovala ako profesionálna fotografka. Až výstava jej fotografií Evokativ v roku 2019 jej však priniesla zaslúžené medzinárodné uznanie. Snímka Ještě nejsem, kým chci být mapuje 53 rokov života umelkyne prostredníctvom jej obsiahleho fotografického archívu, ktorý je zároveň aj cestou k emancipácii a akceptovaniu vlastnej identity a sexuality. Tasovská navyše nachádza v životnom príbehu Jarcovjákovej témy ako normy krásy, ženský pohľad (female gaze), starnutie, sebaprijatie aj pohŕdanie sebou samým. Film, ktorý pripravuje výlučne ženský kreatívny tím, prejde už čoskoro z fázy vývoja do fázy realizácie. Projekt získal cenu DOK Co-Pro Market.

V samostatnej sekcii českých dokumentov Czech Docs... Coming Soon sa objavil slovensko-český projekt Roberta Kirchhoffa Všetci ľudia budú bratia. Netradičný portrét Alexandra Dubčeka má priniesť aj doposiaľ nezverejnené zábery. Českým producentom filmu je Jiří Konečný, ktorý koprodukoval aj tohtoročného víťaza Berlinale. Snímka Všetci ľudia budú bratia potrebuje podľa neho ešte 10 dní nakrúcania, ktoré prerušila pandémia. Kirchhoff tvrdí, že sa vyhýbal klasickému portrétnemu alebo historickému žánru a metódou „iniciácií a situačnej poézie“ smeroval k „historickej groteske“. Kirchhoff je okrem toho slovenským koproducentom mestského prírodopisného filmu Planeta Praha v réžii Jana Hoška, ktorý predstavili v rovnakej sekcii. „Ide o univerzálny rodinný film bez ohľadu na národnosť a hranice. Má silný žánrový presah a jeho hereckí predstavitelia sú medzinárodné hviezdy. Zaujíma ma ako diváka aj ako producenta,“povedal Kirchhoff pre Film.sk. Natáčanie, pri ktorom sa počíta až so 400 natáčacími dňami, sa ukončí v júni, premiéra je plánovaná na marec 2022.

Filmový trh East Doc Market ponúkol mimo uvedených sekcií aj ďalšie dva slovenské projekty. Režisér a producent medzinárodne úspešného dokumentu Dobrá smrť Tomáš Krupa sa v novom filme Musíme prežiť zameria prostredníctvom štyroch príbehov na klimatické zmeny a adaptáciu obyvateľov prostredí, ktoré už teraz poznačili tieto zmeny v Grónsku, Louisiane, Južnej Austrálii a Číne. Nakrúcať by sa malo v rozmedzí dvoch rokov, od decembra 2021 do decembra 2023. Plán premiéry počíta s februárom 2024. 

Režisér a producent Peter Kerekes sa už v minulosti podieľal na medzinárodných projektoch a aktuálne koprodukuje ukrajinský film Fragile Memory mladého režiséra Ihora Ivanka. Ten sa v snímke vydáva po stopách svojho deda, slávneho sovietskeho kameramana Leonida Burlaka. „Film rozpráva čarovný a veľmi osobný príbeh o vzťahu vnuka a jeho dedka. Zároveň je obrazom bolestného procesu postupného strácania pamäti, neúprosnej povahy času a sily rodinnej útechy,“ uviedol Kerekes v producentskej explikácii k filmu, ktorý by mal byť dokončený v júli tohto roku.

Martin Kudláč, filmový publicista

71. Berlinale

71. ročník Berlinale: Kinematografia na konci s dychom zatiaľ nie je

Po zhoršení pandemickej situácie sa musel berlínsky festival presunúť do virtuálneho priestoru, čo však nemalo negatívne dôsledky, pokiaľ išlo o kvalitu súťaže. Aj druhý ročník pod novým vedením si napriek bezprecedentnej situácii udržal vysoký umelecký štandard. Online verzia Berlinale, určená filmovým profesionálom, sa konala od 1. do 5. marca 2021, program určený bežným divákom naplánovali organizátori na leto. 

Filmovému festivalu v Benátkach sa minulý rok podarilo vďaka prechodnému zlepšeniu pandemickej situácie pripraviť fyzickú verziu programu, 71. ročník filmového festivalu v Berlíne sa musel, naopak, transformovať do virtuálnej podoby. Hoci organizátori počítali s tradičnou verziou, podarilo sa im za relatívne krátky čas technicky a programovo zabezpečiť ročník, ktorý napriek nepriazni okolností pandemickej situácie neklesol pod svoj štandard. Organizačné manévre, váhajúci producenti, chýbajúca atmosféra na Potsdamer Platzi a oklieštený program nakoniec reputácii Berlinale neuškodili. Práve naopak, precíznejšia kuratela menšieho počtu festivalových titulov vyústila do kvalitatívne silného ročníka. 

Hlavnú cenu si z Berlína odniesol rumunský režisér Radu Jude za formálne invenčnú sociálno-politickú satiru a filmovú esej s provokatívnym názvom Babardeală cu bucluc sau porno balamuc, ktorá vznikla aj v českej koprodukcii (Smolný pich aneb Pitomý porno). Jude sa minulý rok objavil na festivale v dvoch okrajových sekciách, kde uviedol takmer trojhodinovú koláž fotografií trinástich tisícok obetí rumunského holokaustu a filmovú adaptáciu politického divadla, v ktorej rekonštruoval skutočný prípad protikomunistického grafitu a vyšetrovania tajnou službou. Smolný pich má priznane trojaktovú štruktúru (podtitul snímky je Náčrt diváckeho filmu). V prvej časti sledujeme hlavnú protagonistku Emi, ako blúdi covidovou Bukurešťou, druhá predstavuje v rýchlej koláži historických záberov a ironických scénok slovník slov kľúčových pre poslednú, tretiu časť. Tá sa vracia k ústrednému konfliktu, ktorý vznikol po úniku domáceho sexuálneho videa učiteľky Emi. Emi čelí hnevu rodičov svojich žiakov a snaží sa s ním vyrovnať otvorene a konštruktívne. Jude pranieruje kolektívne pokrytectvo siahajúce do minulosti, ale aj inštitucionalizovaný sexizmus. 

Do hlavnej súťaže sa podarilo dostať aj dvom maďarským titulom. Strieborného medveďa za najlepšiu réžiu si odniesol debutant Dénes Nagy za voľnú adaptáciu románu Pála Závadu Prirodzené svetlo, ktorý práve vychádza aj v slovenčine. Nagy sa zameral na tri dni, počas ktorých je hlavný hrdina konfrontovaný s nepriamymi následkami druhej svetovej vojny. Režisér kombinuje takmer dokumentárny postup snímania protagonistu, introspektívny prístup k minimalistickému deju a meditatívne tempo, poňatím hlavnej postavy narúša konvenciu vojnových drám. 

Najlepšou herečkou vo vedľajšej úlohe sa v Berlíne vďaka antológii Rengeteg – mindenhol látlak (Les – vidím ťa všade) stala Lilla Kizlinger. Film maďarského režiséra Benceho Fliegaufa je duchovným sequelom jeho celovečerného debutu Les (Rengeteg, 2003). Pokračovanie vykazuje znaky „karanténneho“ filmu: ide o komorné etudy postavené na dialógoch a kamere, ktorá detailne sníma postavy pri explicitne alebo implicitne dramatických konverzáciách. Snímka Les – vidím ťa všade je zbierkou malých, ale o to intenzívnejších ľudských tragédií a absurdností života.

Okrem toho sa v hlavnej súťaži objavili aj iné inšpiratívne filmy. Iránska snímka Ghasideyeh gave sefid (Balada o bielej krave) scenáristicko-režisérskeho tandemu Maryam Moqadam (zároveň predstaviteľka hlavnej postavy) a Behtash Sanaeeha čiastočne nadväzuje na minuloročného víťaza, takisto iránsky filmu Niet zla medzi nami (2020), avšak tentoraz mení optiku. Neprávosti zo strany štátu zakúša čerstvá vdova, ktorú chyba v justičnom systéme pripravila o manžela a ktorá neustále naráža na prekážky až ortodoxne patriarchálnej spoločnosti. Francúzska režisérka Céline Sciamma, ktorá sa dostala do intenzívnej medzinárodnej pozornosti historickou queer drámou Portrét ženy v plameňoch (2019), predstavila vlastný „karanténny“ film Petite maman. Minimalistická dráma s retro-nostalgickým vizuálom sa odvíja na pomedzí rozprávky pre dospelých a svojského uchopenia žánru o cestovaní v čase. Hlavná postava, osemročná Nelly, si nájde rovnako starú a rovnako vyzerajúcu kamarátku Marion naďaleko domu, kde vyrástla Nellina mama Marion. Sciamma sa ženskou optikou pozerá na vzťahy detí a rodičov, ale aj na pamäť a nostalgiu. 

Virtuálna verzia 71. ročníka Berlinale bola prístupná výhradne filmovým profesionálom a zároveň bola spojená s Európskym filmovým trhom, kde sa predstavila aj slovenská koprodukčná historická dráma Bohdana Slámu Krajina ve stínu. Aj ďalšie aktivity, ako napríklad platforma podporujúca filmových profesionálov na začiatku kariéry Berlinale Talents, kde Slovensko zastupovala dvaja režiséri, Barbora Berezňáková a Matúš Krajňák, boli prístupné iba odbornej verejnosti. Tím Berlinale sa podobne ako organizátori festivalu v Rotterdame rozhodol rozdeliť festival na dve časti; druhá časť sa plánuje už v tradičnej podobe pre širokú verejnosť od 9. do 20. júna pod názvom Berlinale Summer Special. Zachovanie festivalovej a v konečnom dôsledku filmovej skúsenosti vo fyzickom priestore je gestom, že ešte nenastáva koniec kinematografie ako ju poznáme, ale aj potvrdením potreby a nenahraditeľnosti analógového kultúrneho priestoru.

Martin Kudláč, filmový publicista