Maroš Schmidt

riaditeľ Slovenského centra dizajnu

Milujem slovenský film a jeho široký záber, ktorý sa tiahne od naivného amaterizmu cez zažitý surrealizmus až po vyšperkovaný trhák s hlavným hrdinom z populárneho nízkorozpočtového seriálu. Vždy je tam prítomný správny slovenský „smrad“, ktorý sa nedá vyvetrať, a práve to je na ňom úžasné a cenné. Pre mňa je to vôňa môjho detstva, chuť mladosti a liečivá istota pomalého a úzkostného starnutia. Slovenský film je vďaka tomu vždy jedinečný, dobre stráviteľný a pestrý zároveň. Nemá agresívne prímesi nemeckej „Freude am Fahren“ ako česká kinematografia ani nás nedostane na okraj výškovej budovy a nekričí: Skoč! ako poľské filmy. Slovenský film je vyvážená zmes bylín, ktorých sa nikdy neprejete, pretože sa nimi vždy príjemne opijete.

Ak vynechám Jakubiska, Havettu, Solana, Herza, Luthera, Hanáka či Balca alebo filmy Bebjaka a Lehotského, napadnú mi moje srdcovky – filmy, ktoré vždy prežívam spolu s hercami, ako Na krásnom modrom Dunaji, Baščovanský a zať (oba 1994), Veľký rešpekt (2008) a komédia Utekajme, už ide! (1986) Dušana Rapoša, kde spravili kus práce scenáristi Jozef Slovák a Jozef Heriban. Je to intímna sonda do života človeka v Petržalke, na sídlisku, ktoré nemá vo svete páru. Mám tento film rád aj preto, že v ňom hrá moja kamarátka Slávka Šabová, ešte ako dieťa, no najmä Marián Zednikovič zahral svoju postavu majstrovsky. Vo filme je dokonalá kamera, dramaturgia a hudba. Tragikomédia Dávajte si pozor! (1990) je voľným pokračovaním Utekajme už ide!. Réžie sa ujala dvojica Slovák – Heriban a podľa mňa v tejto snímke ukázali svoju genialitu. Oba filmy však môžem pozerať len sám, pretože mám silné nutkanie prezrádzať repliky.