Pripravované projekty vo fáze vývoja aj pred dokončením predstavili slovenskí filmári v úvode roka na industry fórach festivalov, ako sú francúzske FIPADOC Biarritz, Les Arcs Film Festival či taliansky Trieste Film Festival. Slovenský film sa prezentoval aj v Clermont-Ferrand a na fóre Cartoon Movie v Bordeaux. Filmárov sme sa preto pýtali, aké projekty sa tam dostanú, čo musia spĺňať, aby ich tvorcovia mohli vylaďovať na niektorom z tréningových programov, a čo tým môžu získať.

Mnoho väčších filmových festivalov má svoj trh a fórum, kde sa prezentujú filmy v rôznych fázach vývoja alebo výroby. „Všetky tieto podujatia sú veľmi selektívne a ich organizátori majú možnosť vyberať si z niekoľkých stoviek projektov. Preto je dôležité, aby sa v prihláške rešpektovali všetky pravidlá, ktoré stanovil organizátor, a aby projekt zároveň zapadal do zamerania toho-ktorého podujatia. Zorientujeme sa v tom jednoducho, keď si pozrieme výber projektov z minulých ročníkov. Keď hľadáme koproducenta z Balkánu, treba ísť do Sarajeva, keď z Pobaltia, tak do Tallinnu, keď zo Západu, treba ísť do Les Arcs alebo do Berlína,“ vysvetľuje Peter Badač zo spoločnosti BFILM. Jedným z jej pripravovaných filmov je Srdce Veže Petra Budinského. Tvorcovia ho v marci predstavili na prezentačnom fóre pre celovečerné animované filmy Cartoon Movie v Bordeaux vo Francúzsku (9. – 11. 3.). „Cartoon Movie je najväčšie a, dovolím si povedať, spolu s MIFA v Annecy aj najprestížnejšie fórum na prezentáciu animovaných filmov a skutočne všetci, ktorí pracujú v tejto oblasti, sú tam. So Srdcom Veže sme chceli získať najmä partnerov na predaj a distribúciu a absolvovali sme stretnutia s veľkými hráčmi, ako Beta Cinema, Level K alebo Wild Bunch, ale zároveň aj so spoločnosťami, ktoré sa špecializujú na distribúciu animovaných filmov, ako Sola Media alebo Luminescence Film. Získali sme aj bohatú spätnú väzbu na našu prezentáciu, čo nás v tomto neľahkom období povzbudilo. Zároveň išlo o prvú prezentáciu majoritne slovenského celovečerného filmu, tak pevne verím, že ďalšie tituly budú nasledovať,“ hovorí Badač. Zásadný rozdiel v prezentácii animovaných a hraných filmov nevidí, aj keď animované filmy majú drobnú výhodu. „Od začiatku pracujete s výtvarnými návrhmi, ktoré približujú finálny vizuál. Pri hraných filmoch je to komplikovanejšie.“

Trh krátkych filmov v Clermont-Ferrand vo Francúzsku patrí medzi najprestížnejšie akcie svojho druhu. Na koprodukčnom fóre Euro Connection sa tu vo februári predstavil aj pripravovaný animovaný film Turisti Márie Kralovič. Produkuje ho spoločnosť Novinski. „Toto fórum je vhodné, najmä ak hľadáte francúzskych partnerov, keďže je tam rozvinutý trh s krátkometrážnou tvorbou. Získali sme zaujímavé kontakty, ktoré sme síce nevyužili pri filme Joanny Kożuch Bolo raz jedno more..., ktorý sme tam prezentovali v roku 2019, ale určite sa nám zídu v budúcnosti,“ približuje Badač. Animovaný dokument Bolo raz jedno more... predstavil rok predtým na podujatí Cartoon 360 pre projekty s potenciálom mimofilmového presahu. „Dostali sme feedback na film a zároveň sme debatovali o možnostiach rozšírenia obsahu na iné platformy, ako web, TV, aplikácie, knihy a podobne,“ uzatvára Badač.

Už výber je uznaním kvality

„Niektorí ľudia tvrdia, že stačí, aby bol film dobrý, a potom si nájde svoju cestu k partnerom či divákom. V dnešnej dobe je to však už utópia. Vďaka dlhoročným skúsenostiam z trhov vidím, že projektu dokážu priniesť benefity na viacerých úrovniach. Už samotný výber na prestížne fórum je uznaním kvality pripravovaného projektu, a keď tam zarezonuje alebo vyhrá cenu, je to niečo ako ,štempeľ‘, ktorý mu udelia a ktorý vie zavážiť, keď sa rozhoduje o jeho ďalšej podpore,“ hovoríKatarína Krnáčová zo spoločnosti Silverart, minoritná koproducentka snímky Správa o záchrane mŕtveho Václava Kadrnku, ktorú nedávno ocenili na Hong Kong – Asia Film Financing Forum (15. – 17. 3.). Cena HAF Goes to Cannes znamená pre film účasť na jednom z najprestížnejších filmových trhov v Cannes (6. – 15. 7.).

Kadrnkov projekt ocenili na ázijskom fóre aj v roku 2018, keď bol vo fáze vývoja. Získal tam hlavnú cenu HAF Award pre najlepší medzinárodný projekt, spojenú s finančnou prémiou v prepočte približne 16-tisíc eur. Podľa Krnáčovej prémia veľmi pomohla projektu vo vývoji, a to nielen finančne. „Každá selekcia, každý grant alebo finančná cena vyjadrujú dôveru v projekt a zvyšujú jeho potenciál na úspešnú výrobu,“ hovorí Krnáčová a ozrejmuje, kto z tvorcov zvyčajne prezentuje pripravované dielo v zahraničí. „Pri každom filme je to trochu inak a tiež závisí od typu podujatia. Zvyčajne je to dvojica producent a režisér, ale konkrétne pri tomto projekte si Václav Kadrnka veľa vecí rieši sám, keďže je zároveň režisérom, scenáristom a aj hlavným producentom,“ hovorí Krnáčová. „Pri tomto filme je taktiež obsahovo dôležité, aby ho prezentoval Václav. Príbeh je do veľkej miery autobiografický. To dáva silu aj samotnej prezentácii. Keď som ju prvýkrát videla, mala som zimomriavky,“ približuje producentka, ktorá sa s Kadrnkovým projektom prvýkrát stretla takisto na jednom z filmových trhov.

Krnáčová pracuje aj na celovečernom debute Martina Gondu Potopa, ktorý je čerstvým víťazom Works In Progress na MFF Febiofest Bratislava. „Na rozdiel od Kadrnku, ostrieľaného v medzinárodnom prostredí, tu ide o mladý tím tvorcov. Iba nedávno skončili školu, producent Tomáš Gič ju dokonca ešte len teraz končí. Vidím, ako sa vďaka medzinárodnému workshopu a fóram postupne zoznamujú so zahraničným prostredím, ktoré už teraz pomáha projektu aj im samotným. Musia však byť otvorení diskusii, mnohým pripomienkam a tvrdej práci na projekte, “ vysvetľuje Krnáčová.

Peter Badač upozorňuje, že nie všetky projekty sú vhodné na koprodukciu, nie všetky majú čas na vývoj v rámci workshopu a pred prihlásením sa na podobné fóra je dôležité mať jasno v niekoľkých otázkach. „Pre každý projekt nemusí zahraničná prezentácia a konzultácia znamenať pridanú hodnotu. Je dobré definovať si potreby: Chceme, aby bol projekt medzinárodnou koprodukciou? Chceme získať nových partnerov (koproducentov, distribútorov, sales agentov) alebo len zviditeľniť projekt v očiach medzinárodnej odbornej verejnosti, prípadne získať nejakú ,známku kvality‘ od nezávislých subjektov? Všetky tieto potreby sú legitímne, ale musíme si ich vopred definovať,“ozrejmuje Badač. 

Umenie prezentácie ako základ

Existujú aj tréningové programy a workshopy, ktoré pomáhajú definovať potreby projektu a sú zamerané na intenzívnu prácu na niektorom z jeho aspektov. Scenáristka Barbora Námerová sa spolu s režisérkou Terezou Nvotovou v roku 2019 zúčastnila na programe ScripTeast. Pracovali tam na scenári k filmu Svetlonoc. Program je určený pre scenáristov zo strednej a z východnej Európy a zameriava sa na vývoj scenára, prezentáciu filmového projektu a jeho autorov na Berlinale a v Cannes.

„Scenáristická časť workshopu sa odohrávala najmä v jeho prvej časti, keď sme spolu s ostatnými účastníkmi boli týždeň v Poľsku. Zahraniční lektori, tzv. script doktori a story editori z Európy, ale aj zo sveta s nami mali každý deň dramaturgické konzultácie, každý mal na nás vyhradené dve hodiny. Program bol teda veľmi náročný, pracovalo sa od rána do večera. Pomedzi to sme mali rôzne prednášky s hosťami z viacerých oblastí filmu,“ hovorí Námerová. Jeden deň v programe bol zameraný na tréning, ako projekt prezentovať – tzv. pitching. „Umenie dobre ,pitchnúť‘ svoj film je dnes takmer esenciálne, hlavne pre začínajúcich tvorcov. Konkurencia je silná. Niekto má na to prirodzený talent, ale väčšina ľudí sa to musí naučiť a čo najviac túto zručnosť trénovať. Na väčšine workshopov, ako je ScripTeast, sa tomu venuje zvláštna pozornosť, pretože na filmových školách sa prezentácia stále trochu podceňuje,“ ozrejmuje scenáristka.

V programe si mohla overiť aj to, či má príbeh filmu Svetlonoc potenciál fungovať i v zahraničnom kontexte. „Je tu však riziko, že ak sa k scenáru alebo neskôr k filmu vyjadruje veľa rôznych ľudí, môže to niekedy príliš spochybňovať základný autorský zámer, s ktorým účastníci prišli, alebo odvádzať pozornosť od tohto zámeru. Organizátori ScripTeastu si to uvedomujú, a tak nám kládli na srdce, aby sme priamo počas týždňa intenzívnych konzultácií hlavne nič neprepisovali, nemenili. Odporučili nám dať si ďalší týždeň pauzu, nechať si všetky pripomienky uležať v hlave a až potom sa vrhnúť do novej verzie,“ približuje scenáristka. Aj podľa nej je účasť na etablovaných programoch pre pripravované projekty spojená s istou prestížou. „ScripTeast aj MIDPOINT si rokmi pôsobenia vybudovali určité meno, keďže mnohé z filmov, ktoré nimi prešli, mali úspech na zahraničných festivaloch alebo na domácej pôde. Ak do žiadosti na rôzne filmové fondy napíšete, že vás vybrali na takýto workshop alebo ste ním prešli, je to určitá záruka kvality,“ uzatvára Námerová.

V produkcii Jakuba Viktorína zo spoločnosti nutprodukcia vzniká film Karavan českej režisérky a scenáristky Zuzany Kirchnerovej, ktorý koncom minulého roka ocenili v programe Torino Film Lab. Ten sa zameriava na debuty a druhé filmy. Zúčastňujú sa na ňom projekty z celého sveta a má viacero podprogramov, rozdelených podľa štádia vývoja alebo produkcie filmu. Kirchnerovú ocenili za projekt v pokročilom štádiu vývoja. V roku 2018 sa s ním zúčastnila podprogramu ScriptLab, v ktorom vyvíjala scenár. Program sa skladá z workshopov a záverečnej prezentácie. „Do projektu som sa zapojil v priebehu pomerne dlhého a komplexného vývoja, na ktorom spolupracovala kreatívna producentka Pavla Janoušková Kubečková. Môj záujem upútalo predovšetkým to, ako Zuzana Kirchnerová uchopila mnohokrát skloňovanú tému materstva. Na jednej strane bude búrať isté spoločenské tabu, ale zároveň nesie veľmi silnú osobnú skúsenosť, ktorá na dlhé roky ovplyvnila jej život, nielen súkromný, ale aj pracovný. Z univerzálneho problému, ktorý postihuje celú našu spoločnosť, sa tak pre Zuzanu stáva niečo osobné, s čím sa rozhodla vyrovnať prostredníctvom filmu,“približuje Viktorín. 

V tomto období Viktorín produkuje aj film Michala Blaška Obeť. Ten takisto prešiel intenzívnym vývojom. Zúčastnil sa napríklad na fóre Connecting Cottbus v Nemecku alebo When East Meets West v Terste, kde získal dve ocenenia – FLOW Postproduction Award a štipendium pre producenta na workshop EAVE alebo Cannes LʼAtelier. „Príbeh ukrajinskej imigrantky žijúcej v Českej republike v prostredí rómskej komunity, natočený slovenským režisérom, ukazuje jasný medzinárodný charakter filmu. Dosah Obete ide za hranice strednej a východnej Európy a je zameraný na krajiny so silnou prítomnosťou národnostných menšín a so zvýšenou aktivitou extrémistov a predsudkov spoločnosti,“hovorí producent. Zdôrazňuje, že ak hľadáte zahraničného koproducenta alebo sales agenta, projekt by mal mať distribučný potenciál aj inde než doma. „To je základ, a ak ho projekt má, ďalší úspech závisí od kvality samotného príbehu, scenára či kreatívneho štábu,“ ozrejmuje Viktorín. „Účasť na zahraničných fórach môže, samozrejme, zvýšiť kredit projektu aj medzinárodné povedomie o ňom. Zároveň sú to miesta, kde je veľká šanca, že sa vám podarí nájsť koprodukčných partnerov či sales agentov a môžete získať veľmi cennú spätnú väzbu, či môže príbeh fungovať aj mimo lokálneho publika,“ dodáva.

Povzbudenie v čase pochybností

Pripravovaný dokumentárny film Hranice nevery Diany Fabiánovej a producentky Silvie Panákovej zo spoločnosti Arina sa zúčastnil programu Ex Oriente Film, určeného dokumentom zo strednej a z východnej Európy, kde získal cenu Zlatý trychtýř za najväčší progres. Program sa skladal z workshopov a zo záverečnej prezentácie projektu na East Doc Forum (6. – 17. 3.) v rámcikoprodukčného trhu East Doc Platform, ktorý organizuje Institut dokumentárního filmu. „Cenu sme získali ako projekt, ktorý v rámci programu urobil najväčší progres, čo bola veľká zásluha režisérky, ktorá na základe pripomienok tútorov a lektorov upravila a zúžila koncept filmu. Namiesto plánovaných príbehov viacerých ľudí sa zamerala na svoj osobný príbeh. Tútori ocenili aj to, že sa rozhodla ísť s kožou na trh,“ približuje Panáková. Cena bola spojená s finančnou odmenou. „Tisíc eur nie je na projekt veľa, ale keďže doteraz sme nedostali žiadnu podporu z verejných zdrojov, vnímam to aj ako gesto dôvery zo strany podujatia,“ hovorí producentka. Povzbudenie prišlo v čase, keď zvažovali, či má zmysel v projekte pokračovať. „Prešiel niekoľkými fázami, čo sa týka vývoja aj producentského zázemia. Dostali sme sa k nemu, až keď ho už štvrtýkrát odmietli na Audiovizuálnom fonde. Snažili sme sa ho vyladiť, ale ani piatykrát podporu na vývoj nezískal a zamietli ho aj v RTVS,“vysvetľuje Panáková. Po prezentácii projektu sa jej ozvali viacerí potenciálni partneri vrátane televízie HBO. „Všetci, ktorí sa s nami stretli, chcú vidieť viac. Máme spísaný zoznam, kto má o čo záujem a kedy to treba poslať. Potom môžeme prejsť do ďalšieho štádia rokovaní. Keďže protagonistka filmu je zároveň jeho režisérkou, nič nám nebráni nakrúcať aj počas pandémie,“ hovorí Panáková a pripúšťa, že projekt možno čakajú ďalšie úpravy. „Ak by doň ako producent s nemalým vkladom vstúpilo HBO, zrejme by chcelo do projektu aj zasahovať úmerne k výške vkladu, ale nepredbiehajme,“ dodáva producentka.

Ísť s kožou na trh aj s nedokonalým projektom

Režisér a producent Tomáš Krupa zo spoločnosti Hailstone potvrdzuje, že vysielatelia nie sú len „financmajstrami“ projektov. „Chcú sa aj kreatívne podieľať na výrobe filmu a mať možnosť ho ovplyvniť, kým sa vyvíja alebo natáča. Na druhej strane je veľmi ťažké presvedčiť ich, aby vstúpili do projektu vo vývoji, keď hľadajú film do aktuálnych slotov. Pri projekte s vidinou, že ho dostanú o niekoľko rokov, sa neponáhľajú, ale sú ochotní ho sledovať a vstúpiť doň, keď budú cítiť väčšie istoty,“hovorí Krupa. Jeho pripravovaný dokument Musíme prežiť mal prvú oficiálnu prezentáciu v januári napitchingovom fóre FIPADOC Biarritz vo Francúzsku, kde získal cenu WEMW-FIPADOC Window. Pre projekt bola koncom januára vstupenkou na koprodukčné fórum When East Meets West v Terste. „V marci sme projekt predstavili už na treťom koprodukčnom trhu East Doc Platform. U ,decision makerov‘ na podujatiach mal pomerne veľký ohlas, aj vďaka tomu, že sa zaoberá dôsledkami klimatických zmien na život človeka v už zasiahnutých oblastiach a vôľou ľudí prežiť vďaka schopnosti adaptovať sa na tvrdé podmienky. Máme dobré načasovanie a hlavne uhol pohľadu, aký ostatné filmy o klimatických zmenách zatiaľ nepriniesli,“ ozrejmuje Krupa. 

Natáčať chce od budúceho roka vo viacerých krajinách, kde sa klimatická kríza prejavuje najviac, ako sú Grónsko, USA, Austrália, Čína alebo Japonsko. To sa prejavuje aj na celkovom rozpočte dokumentu, ktorý je 540 000 eur. „Vyrobiť ho je možné iba v medzinárodnej koprodukcii. Je to môj zatiaľ najväčší film, som v najlepších rokoch a som presvedčený o našom jedinečnom prístupe k téme, ktorá je spomedzi všetkých najviac alarmujúca,“ približuje producent. „Nechcem predbiehať, môžem iba povedať, že je to zároveň veľmi realistický projekt. Okrem iného sme dostali pozvánky z ďalších fór a trhov, ako sú Sunny Side of the Doc, CEDOC Market na MFF Krakov, Industry Days na MFF Solún a IDFA International Pitching Forum,“ prezrádza Krupa. Kedysi nebol priaznivcom filmových trhov a workshopov, dnes viac vníma ich prínos pre projekt aj pre seba ako producenta a režiséra. „Zistil som, že je prínosné otvoriť sa s rozpracovaným projektom prostrediu a ísť s kožou na trh. Nečakať, kým to bude dokonalé, a až potom sa prezentovať. Nielen preto, že takto môžete zohnať financie na jednotlivé fázy výroby filmu, ale aj preto, že stretnete profesionálov a dostávate dobré rady vlastne zadarmo,“ dodáva.

Obsah? Jednou vetou

V novom konzultačnom programe First Cut+ pre filmy v postprodukčnej fáze sa na WEMW v Terste prezentoval nový film Petra Kerekesa s pracovným názvom Cenzorka. Film tam získal cenu Sub-Ti Award, ktorá zahŕňa služby profesionálneho titulkovacieho štúdia. First Cut+ je zameraný na zvýšenie konkurencieschopnosti hraných filmov, ktoré sa predtým zúčastnili na programe First Cut Lab, zameranom na projekty vo fáze strihu. Producentom filmu je Ivan Ostrochovský (Punkchart films). „Ešte začiatkom roku 2020 nás oslovil Matthieu Darras, či by sme sa nechceli zúčastniť na programe First Cut Lab. Pôvodne mal byť v Karlových Varoch, ale pre pandémiu sme ho absolvovali až v novembri a online. Mali sme výbornú odozvu na  hrubý, takmer finálny zostrih. Keďže sme boli veľmi spokojní, navrhli nám, aby sme sa zúčastnili aj na First Cut+ v Terste. Tam sme dostali rady napríklad k marketingu, k festivalovej stratégii, k packagingu. Snažili sa nám pomôcť aj s názvom filmu. To jediné nevyšlo,“ opisuje Kerekes. Okrem When East Meets West spolupracuje First Cut Lab aj s karlovarským trhom Eastern Promises Industry Days. Práve tam zaznamenala Cenzorka v roku 2017 prvý úspech a získala cenu pre najlepší pripravovaný projekt. „Ešte priamo tam sme si dohodli spoluprácu s ukrajinským koproducentom. Požiadal o podporu pre film na Ukrajine, aj ju dostal a robilo sa nám s ním veľmi dobre. Okamžite nás začali naháňať aj sales agenti,“ spomína Kerekes. S cenou bola spojená aj finančná odmena, ktorá filmu takisto veľmi pomohla. „V roku 2017 sme nedostali podporu od Audiovizuálneho fondu. Keď sme po Karlových Varoch podávali žiadosť druhýkrát a prišla typická otázka, čo sa na projekte od poslednej prezentácie zmenilo, Ivan Ostrochovský vytiahol kartón s veľkým reklamným šekom na sumu 100 000 eur a povedal: ,Toto!ʻ Určite nás nepodporili iba preto, ale pomohlo to,“ hovorí Kerekes.

Film Potlesk režiséra Juraja Lehotského a jeho produkčnej spoločnosti Arytmia sa v januári zúčastnil na Industry Village v rámci festivalu v Les Arcs vo Francúzsku. „Keď sme sa s filmom prihlásili, organizátori si vyžiadali dlhšie sekvencie a na ich základe nás vybrali medzi prezentované projekty. Zrejme boli zvedaví, ako sa vyvíja nový film, v ktorom hrá hlavnú úlohu Bartosz Bielenia, ktorý zaznamenal úspech so snímkou Corpus Christi,“ hovorí Lehotský, ktorého dokument Slepé láskyocenili v roku 2008 v Cannes cenou CICAE Art Cinema. „Tam si ma všimol Frédéric Boyer, ktorý neskôr prešiel z Cannes do vedenia iných festivalov. Teraz je umeleckým riaditeľom festivalu v Les Arcs. Takže aj jeho zrejme zaujímalo, s čím prichádzam,“ ozrejmuje režisér. „Pre tvorcov, ale aj pre tých, ktorí hľadajú nové zaujímavé filmy, je to osožné podujatie. Dáva im možnosť zoznámiť sa s už takmer hotovým filmom, čo môže ovplyvniť jeho budúci festivalový život,“ približuje tvorca.

Atraktivita pre širšie medzinárodné publikum podľa Lehotského neznamená, že film musí prísť o svoje špecifiká a prispôsobiť sa každému. „Film môže mať medzinárodný potenciál, teda byť príťažlivý, pútavý a zrozumiteľný aj mimo Slovenska, a zároveň byť autentický. Dramaturgovia zahraničných festivalov, ale aj zahraniční diváci vo všeobecnosti majú radi témy z iných krajín a radi pozerajú niečo, čo nepoznajú,“ myslí si Lehotský.

„Vždy je dobré, keď je projekt originálny a zapamätateľný, napríklad aj tým, že vieme jeho obsah zhrnúť do jednej vety. Je to možno detail, ale projekty, ktoré vzbudia v čitateľoch pozitívnu emóciu, majú väčšiu šancu, že ich vyberú spomedzi veľkej konkurencie, ako projekty, ktoré sú nejasné, komplikované a čitateľ sa v nich stráca,“ dáva dobrú radu na záver Peter Badač.

Jaroslava Jelchová
foto: Svetlonoc/BFILM

Vysoká koncentrácia filmárov z celého sveta, jeden z trojice najväčších medzinárodných filmových trhov a k tomu ako bonus množstvo atraktívnych premiér. Možnosti, ktoré v sebe spája Medzinárodný filmový festival v Berlíne, priťahujú do jeho dejiska aj viaceré tréningové programy pre filmárov. Ponúkajú im tak nielen nezaujatý pohľad na pripravované projekty, ale aj nadviazanie kontaktov s potenciálnymi partnermi na koprodukčnú či inú tvorivú spoluprácu. Na 71. ročníku festivalu, ktorý sa konal od 1. do 5. marca online, boli účastníkmi viacerých takýchto programov aj slovenskí filmári.

Program Emerging Producers je vlajkovou loďou industry časti Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava. Okrem materského prístavu však ponúka účastníkom na ceste za stretnutiami s kľúčovými ľuďmi z oblasti audiovizuálneho priemyslu ako súčasť tréningu aj lákavú zastávku na festivale v Berlíne. Program je jediný svojho druhu v Európe, ktorý sa sústreďuje na producentov dokumentárnych filmov. Jeho účastníci však majú širší záber. Svedčí o tom zoznam filmov a ocenení, ktoré za ne viacerí zo 150 absolventov v 9-ročnej histórii Emerging Producers získali, ale aj mená doterajších slovenských reprezentantov v programe. Okrem dokumentaristu Tomáša Krupu (2020) to bola napríklad Wanda Adamík Hrycová (2019) a tento rok zase Zora Jaurová, ktorá sa venuje produkcii hraných aj dokumentárnych filmov.

„Je zaujímavé sledovať, ako sa partia dokumentaristov líši od partie, ktorá produkuje hrané filmy. Dokumentaristi sú oveľa uvoľnenejší a mám pocit, že na nich menej dolieha ťažoba filmového priemyslu,“ porovnáva pre Film.sk producentka, expertka na kultúrnu politiku a politička Zora Jaurová. „Keďže dnes je relevantný európsky filmový priemysel založený na koprodukciách a spolupráci, ktorá presahuje hranice národných kinematografií, myslím si, že takéto typy tréningových programov sú mimoriadne nápomocné. Neplatí to iba o Emerging Producers. Okrem toho, že sú inšpiráciou a ponúkajú svoje know-how, ich najväčšou pridanou hodnotou sú ľudia z rôznych krajín a odlišných produkčných zázemí, ktorých tam stretnete, spriatelíte sa s nimi a oni pribudnú do siete vašich profesionálnych kontaktov,“ vysvetľuje Jaurová. Ako producentka má za sebou napríklad poviedkový film Slovensko 2.0 (2014), televíznu sériu dokumentov Expremiéri (2018) a produkovala aj Raj na zemi (2019) Jara Vojteka. 

V súčasnosti sa podieľa na niekoľkých filmoch. Hraný debut Petra Kerekesa Maratón Juana Zabalu je vo fáze vývoja, druhý celovečerný film Mátyása Priklera Moc je pred dokončením. Priklerov politický triler vzniká v slovensko-maďarsko-českej koprodukcii. Väčšinu stihli tvorcovia nakrútiť ešte predtým, ako zasiahla Európu pandémia a stala sa „najväčším nepriateľom“ dokončenia snímky. „Zostáva nám niekoľko posledných dní natáčania. Existujúce obmedzenia ho naozaj skomplikovali, pretože ide o skutočne medzinárodnú koprodukciu, a to nielen finančnú, ale aj tvorivú, s medzinárodným obsadením a štábom,“ vysvetľuje producentka. Film bude podľa nej určený širokému európskemu publiku a v skratke ho charakterizuje ako drámu s dystopickým nádychom. „Kladie otázky o limitoch a etických hraniciach politickej moci a zdanlivej bezmocnosti jednotlivca v globálnej spoločnosti.“

Absurdná dráma aj queer romantika medzi talentmi

Vývojový program pre filmové talenty Berlinale Talents sa koná od roku 2003 a jeho súčasťou sú workshopy, prednášky, stretnutia, diskusie s renomovanými filmármi a, samozrejme, projekcie. „Zatiaľ čo Berlinale ukazuje filmy vo všetkých podobách, program Talents sa vŕta v tom, ako sa robia a ako sa pozerať na svet inou optikou,“ píše sa v charakteristike programu. Do jeho virtuálneho ročníka vybrali 200 účastníkov z troch tisícok filmárov z celého sveta. Slovensko reprezentovali Barbora Berezňáková a Matúš Krajňák. Obaja majú skúsenosti aj s iným než domácim filmovým prostredím. Berezňáková študovala na bratislavskej VŠMU, ale aj na Newyorskej filmovej akadémii a na Bellas Artes vo Valencii. Stojí za dokumentárnym a transmediálnym projektom Spýtaj sa vašich 68/89 (2019) a jej dlhometrážny debut, dokument Skutok sa stal (2019) mal premiéru na festivale vo Varšave. Berlinale vníma ako festival veľmi vysokej úrovne a na Berlinale Talents sa nesmierne tešila. Predstavila tu pripravovaný hraný debut Mŕtvy kôň. „Je to absurdná dráma s prvkami komédie a témou je konzervatívny backlash. Chcela by som konzultovať tento projekt, hľadať potenciálnych koproducentov a partnerov filmu, pretože príbeh je veľmi aktuálny a zaujímavý pre medzinárodné publikum,“ opisovala pre Film.sk svoje očakávania od účasti na Talents. 

Druhým slovenským účastníkom programu bol tento rok Matúš Krajňák, ktorý študoval aj na televíznej a filmovej akadémii v Berlíne a momentálne pôsobí v Londýne. Jeho hravá „reklama“ Sex Commercial (2014) bola nominovaná na Young Director Award v Cannes, krátky hraný film Monologues (2014) mal premiéru vo Varšave a s celovečerným scenárom Gun Fun sa dostal do širšieho výberu Sundance Screenwriters Lab. „Po tom, ako som sa vo februári zúčastnil na online verzii festivalu Sundance a v jeho virtuálnom priestore som sa stretol s mnohými inšpiratívnymi umelcami, som nadšený, že ma čaká podobná virtuálna skúsenosť a stretnutie s filmármi z celého sveta na Berlinale. Pre každého, kto pracuje na celovečernom filmovom debute alebo televíznom projekte, je to skvelá príležitosť a som hrdý, že môžem byť súčasťou rodiny Berlinale Talents,“ povedal Krajňák pred festivalom. Momentálne sa venuje niekoľkým projektom, ktoré spája queer tematika. „Romantický komediálny webový seriál Sexfluencing je aktuálne vo fáze postprodukcie. Dúfam, že sa mi na Berlinale podarí stretnúť nových kreatívnych partnerov a z internetového projektu vyvinúť televízny. Spolupracujem aj na dvoch celovečerných scenároch, ktoré by som rád nakrútil a ktoré majú ambíciu normalizovať queer identitu v očiach širšieho publika. Oba projekty sú vzťahové komediálne drámy,“ dodal Krajňák. 

A Berlinale hostilo aj tréningový program ScripTeast, ktorý je určený scenáristom zo strednej a z východnej Európy s konkrétnym pripravovaným projektom. „Keďže poznáme trh v strednej a vo východnej Európe a množstvo prekážok, pred ktorými talentovaní scenáristi v regióne stoja, ScripTeast ich berie na Berlinale a na festival v Cannes, aby s trochou priateľskej pomoci tieto prekážky zdolali,“ píše sa v charakteristike programu. Uvádza sa tam aj to, že ScripTeast autorov nenaučí písať, ale pomôže im zdokonaliť scenáre a zorientovať sa na medzinárodnom poli. Medzi trinástimi účastníkmi 15. ročníka je scenárista a režisér Teodor Kuhn, ktorý zaujal už svojimi krátkymi filmami a v roku 2019 debutoval celovečernou snímkou Ostrým nožom. 

Inšpirácia asistentkou premiéra

„Na ScripTeast som sa prihlásil vďaka Zuzane Liovej, ktorá na ňom prepisovala svoj film Dom,“ hovorí Kuhn. Liová sa zúčastnila na prvom ročníku programu a odchádzala z neho ako víťazka. ScripTeast totiž na konci programu udelí na festivale v Cannes autorovi najlepšieho scenára cenu, ktorá nesie meno Krzysztofa Kieślowského. Nie je to jediný benefit programu. „Pre scenáristu znamená workshop nestranného dramaturga a možnosť získať spätnú väzbu od producentov z celého sveta. Nečakám, že v Berlíne či Cannes skočia po scenári nádejní koproducenti, skôr ma zaujíma, či má príbeh potenciál a ako ho môžem posunúť čo najďalej,“ hovorí Kuhn, ktorý má rozpracované tri filmové projekty. „Jeden, o partizánovi Žingorovi, som musel pozastaviť, pretože zatiaľ neviem nájsť model, v ktorom by taký finančne nákladný a rozsiahly príbeh mohol vzniknúť. Preto som sa preorientoval na dva nízkorozpočtové scenáre: drzú drámu o krásnom dievčati, ktoré sa stane bielym koňom mafiána, a komédiu z prostredia útulku pre bezdomovcov. Práve scenár inšpirovaný krásnou asistentkou nášho bývalého premiéra píšem na ScripTeaste, a keďže, prirodzene, obsahuje postavy ako napríklad taliansky mafián Antonino, so šancou na získanie koproducenta upieram pohľad na Západ.“

Matúš Kvasnička
foto: © Peter Himsel, Berlinale 2021