Vzdelávací program o dejinách svetovej kinematografie Filmový kabinet čaká na uvoľnenie opatrení a otvorenie kín. Kým sa to stane, pripravil nielen pre svojich frekventantov, ale aj pre ďalších záujemcov cyklus online projekcií pod hlavičkou Filmový kabinet špeciál. Vo virtuálnej kinosále Kina Lumière Kino doma uvedie filmy Fritza Langa, ktoré predznamenali charakteristiky filmu noir a spája ich nielen režisérova fascinácia zločinom.

Traduje sa, že producent Irving Thalberg, ktorý stál na začiatku hviezdnej dráhy hercov ako Greta Garbo či Clark Gable a bol známy dielami spájajúcimi kvalitu a príťažlivosť pre divákov, si na hollywoodsku projekciu filmu Fritza Langa Vrah medzi nami (1931) zavolal scenáristov a režisérov štúdia MGM. Keď im film pustil, skritizoval ich, že nenakrúcajú také inovatívne, hlboké a zároveň divácke filmy. Priznal však, že ak by za ním prišli s podobným príbehom o vrahovi detí, ktorý je nielen páchateľom, ale súčasne i obeťou, zrejme by u neho nepochodili. Lang vo svojom prvom zvukovom filme Vrah medzi nami využil vo filmovej reči viaceré inovatívne trópy a tento film bude prvým zo štyroch diel Fritza Langa, ktoré Filmový kabinet ponúkne. Premietať sa budú online od 12. apríla každý pondelok o 20.20 vo virtuálnej kinosále Kina doma. 

Hoci sú filmy štyri, projekcií bude päť. Snímka Doktor Mabuse, dobrodruh (1922) má dve časti s podtitulmi Veľký dobrodruh a Inferno, spolu trvajú štyri a pol hodiny. V premiére prišli do kín pred 99 rokmi s mesačným odstupom. Filmový kabinet špeciál uvedie aj Testament doktora Mabuseho (1933) a 1000 očí doktora Mabuseho (1960), čo je Langov štyridsiaty tretí a zároveň posledný film, ktorý režíroval.

„Hoci premietame online a nie priamo v kine, majitelia práv nám vyšli v ústrety. Zaujalo ich, že filmy uvádzame ,naživo‘ a neposkytujeme ich na požiadanie (,on demand‘),“ hovorí koordinátor a dramaturg cyklu Filmový kabinet Michal Michalovič. Keď spolu s Jurajom Oniščenkom, takisto dramaturgom cyklu, premýšľali, koho v online premiére Filmového kabinetu predstavia, padla voľba práve na Fritza Langa. „Je jedným z najväčších filmových režisérov všetkých čias, no napriek tomu zostáva trochu v tieni. Chceli by sme ho pripomenúť, lebo jeho diela majú čo povedať aj dnes,“hovorí filmový teoretik a estetik Oniščenko. 

K najznámejším dielam Fritza Langa patrí výpravný Metropolis (1927), dnes sci-fi klasika, v čase vzniku nákladný prepadák. „Metropolis sme v rámci Filmového kabinetu už hrali, takže naši frekventanti ho poznajú,“ vysvetľuje Oniščenko výber diel. „Filmy o doktorovi Mabusem pokladáme za os Langovej tvorby. Pri hlbšom pohľade na Metropolisnájdete predovšetkým epopeju o meste, metropole. Langov postoj k metropole ako takej sa však rodí už niekedy začiatkom 20. rokov vo filmoch o doktorovi Mabusem, ktorých kulisou je takisto imaginárne veľkomesto,“ vysvetľuje Oniščenko. Toto veľkomesto v sebe navyše ukrýva ďalšie. „Už v prvej časti filmu Doktor Mabuse, dobrodruh zaznie, že zločin je mesto v meste. Podsvetie vytvára akoby spoločnosť na druhú, ktorá funguje vnútri mesta samotného,“ dodáva dramaturg cyklu. Myšlienka kriminálneho živlu ako zosieťovaného systému je prítomná aj vo všetkých filmoch o Mabusem, ale najvýraznejšie sa ukáže vo Vrahovi medzi nami, kde geniálny zloduch nefiguruje. Do honby na vraha sa tu paralelne s oficiálnym pátraním zapája podsvetie. Zvýšená aktivita polície spojí vreckárov, zlodejov a ďalších kriminálnikov, ktorým väčšia ostražitosť v uliciach mesta kazí nekalé úmysly. 

„Ďalší veľký motív, ktorý nájdeme v Langovej tvorbe, je motív antimodernity. Dnes je možno ešte aktuálnejší ako v čase vzniku filmov,“ pokračuje Oniščenko. „Vo vzťahu k industrializácii, modernite, nástupu technológií je Lang veľmi zdržanlivý. Najklasickejším príkladom je Metropolis, ale opäť to vidno aj vo filmoch o Mabusem. Technika sa tu stáva nástrojom istej novej mytológie a najväčší zločinec všetkých čias Mabuse využíva všetky možné moderné technológie, aby šíril zlo,“ vysvetľuje Oniščenko. Mabuse pritom nie je plochou figúrkou a jeho charakter sa vyvíja v čase. „Spočiatku je veľmi rozšafný. Nie je to zločinec, ktorý chladne napĺňa svoj zámer. Je veľmi emocionálny, ovládajú ho vášne, teda podvedomie,“ hovorí dramaturg Filmového kabinetu. Modelovanie Mabuseho v prvom a menej aj v druhom filme vychádza z poznatkov psychoanalýzy. „Motív nevedomia sa v 30. a 40. rokoch stala veľkou témou zachytenou aj v známej Kracauerovej knihe Od Caligariho k Hitlerovi. Autor v nej sleduje, ako sa v expresionizme vyvíja typ zločinca, ktorý ovláda dokonca pudy masy a cez ne môže kontrolovať aj vysoko kultúrnu spoločnosť a vyvolať svetovú kataklizmu,“ hovorí Oniščenko o dobovom kontexte snímok. Dopĺňa, že v Testamente doktora Mabuseho už Lang viac než s pudovosťou a psychoanalýzou pracuje so sugerovaním myšlienok a s telepatiou, ktoré v poslednej snímke do veľkej miery nahrádza technika. „Silná osobnosť veľkého manipulátora ovláda ostatných hlavne pomocou panoptikálnej techniky obrazu. Lang o desaťročie skôr rozoberá to, čo sa stalo veľkou témou v 70. rokoch, keď vyšla kniha Michela Foucaulta o moci Dozerať a trestať,“ upozorňuje Oniščenko. 

Mabuse je zaujímavý aj v porovnaní s bondovkami. Tie pracujú s podobným modelom zločinca či organizácie s túžbou ovládnuť svet na jednej a geniálnym detektívom, resp. agentom na druhej strane. „Postava geniálneho detektíva v nemeckej sérii nie je taká nonšalantná ako v bondovkách. Nie je to veľký zvodca ani fešák, skôr skúsený muž, väčšinou zrelý päťdesiatnik pri tele, wellesovský typ hrdinu. Filmy s Mabusem však fascinujú svojou prešpekulovanosťou, výstavbou deja aj charakterom samotného Mabuseho. Zloduchovia z bondoviek sa spravidla pohybujú len vo vyššej spoločnosti, zatiaľ čo geniálny Mabuse ovláda spoločnosť od najvyšších vrstiev až po najnižšie, od džentlmenov v cylindroch až po bezdomovcov. A v poslednom filme už neovláda iba štruktúru veľkomesta. Stáva sa z neho svetový hráč,“uzatvára Oniščenko, ktorý sa pred prvými dvomi projekciami Filmového kabinetu postará o úvodné prednášky a po projekciach je pripravený na diskusiu s divákmi.

Matúš Kvasnička
foto: Friedrich-Wilhelm-Murnau-Stiftung, Praesens-Film

Siedmy ročník Kabinetu audiovizuálnych divadelných umení (KADU) sa uskutoční online v Kine doma, na webovej aj facebookovej stránke podujatia od 13. do 15. apríla. Program pripomenie 65. výročie začiatku televízneho vysielania na Slovensku a vráti sa aj k minuloročnému 100. výročiu profesionálneho divadla.

Aktuálny ročník sa mal uskutočniť ešte minulý rok v októbri, ale zhoršujúca sa epidemická situácia prinútila organizátorov, ktorí v posledných fázach príprav počítali s kombináciou živého a online programu, odložiť nakoniec celé podujatie na neskôr. Bolo náročné preniesť ho do virtuálneho priestoru? „Myslím, že príprava nie je náročnejšia ako predošlé ročníky, skôr to vnímame ako novú výzvu s trošku iným pracovným postupom. Za ,najnáročnejšieʻ považujem to, že neviem odhadnúť záujem divákov, pretože môj subjektívny pocit je, že sme presýtení online svetom a podujatiami v ňom,“ hovorí pre Film.sk autorka projektu, herečka Marta Maťová, ale zároveň dodáva, že online program môže získať aj nových, mimobratislavských divákov a niektoré jeho časti si budú môcť pozrieť aj diváci v zahraničí. Všetky prednášky, diskusie aj projekcie v Kine doma sú zadarmo.

Okrem prostredia, v ktorom sa bude podujatie odohrávať, sa zmenil aj jeho kontext. Pandémia odkryla smutný fakt, že domáca kultúra a vzdelávanie stoja na konci rebríčka hodnôt kompetentných. A tak v programe pribudol k divadelnému a filmovému, respektíve televíznemu dňu aj deň s prívlastkom politický. Ťažisková bude panelová diskusia Divadlo počas pandémie o ekonomicko-právnych dôsledkoch pandémie na divadelné umenie a celkovo na živú kultúru. Hostia spolu s moderátorkou Silviou Hroncovou, ktorá je zároveň jednou z konzultantiek programu, budú hľadať možné východiská z neľahkej situácie.

Ďalšou konzultantkou programu a odbornou garantkou seminára už od jeho vzniku je filmová dramaturgička, scenáristka a publicistka prof. Zuzana Gindl-Tatárová, ktorá bude viesť panelovú diskusiu na tému Pôvodná televízna tvorba – televízne inscenácie verzus seriálová tvorba. Diskutovať s ňou budú režisér Miloslav Luther, český scenárista a herec Ondřej Gabriel, herec Milan Kňažko a filmová vedkyňa a publicistka Viera Langerová, ktorá bude mať aj samostatnú prednášku na tému Televízne inscenácie: koniec formy, začiatok reformy.

„Televízne inscenácie boli často uvádzané ako seriály. Najstarší, ktorý som našla, je trojdielny A. C. Dupin zasahuje v réžii Martina Hollého z roku 1970. Z roku 1971 je šesťdielny seriál Parížski mohykáni v réžii Igora Ciela aj V tieni vlkov, ktorý režíroval Karol Spišák. Môj obľúbený je trojdielny seriál podľa románu Thomasa Manna Buddenbrookovci v réžii Vida Horňáka z roku 1974. V 70. rokoch vznikli napríklad aj zapamätateľné Straty a nálezy z roku 1974 podľa scenára Jána Soloviča, prominentného prorežimného dramatika a scenáristu, ktoré režíroval Stanislav Párnický. Netreba vynechať ani seriál Vivat Beňovský z roku 1975, ktorý bol natáčaný technológiou hraných filmov a nasledovali po ňom ďalšie: Naši synovia v réžii Jána Lacka takisto z roku 1975 alebo Jedenáste prikázanie z roku 1977 v réžii Ivana Terena podľa románu Jána Jonáša,“ vysvetľuje Langerová a dodáva, že tento trend pokračoval aj v 80. rokoch seriálmi ako Anička Jurkovičová (r. Ján Lacko, 1983), Alžbetin dvor (r. Andrej Lettrich, 1986), Vojna volov (r. Sigi Rothemund, 1987), ale aj Tisícročná včela (r. Juraj Jakubisko), ktorú televízia uviedla v štyroch dieloch v roku 1983. Podľa Langerovej ide o dôkaz, že seriály nesúvisia iba s rozmachom komerčných televízií, ale s rozvojom televízie ako takej a ani normalizačné roky im neubrali na kvalite. Ide väčšinou o diela na vysokej umeleckej úrovni, ktoré vychádzajú z kvalitných literárnych predlôh – tým sa bude okrem iného Viera Langerová venovať vo svojej prednáške.

V Kine doma uvedú záznam divadelnej inscenácie Strindbergovej Slečny Júlie zo SND (1988) v réžii Ľubomíra Vajdičku, dokumentárny film Anny Gruskovej Život za divadlo (2020) a televíznu inscenáciu Mário a kúzelník (1976) režiséra Miloslava Luthera. Podujatie doplní aj online výstava fotografií Televízne pondelky Karola L. Zachara, realizovaná v spolupráci s Divadelným ústavom. Slovenský filmový ústav je partnerom projektu.

Jaroslava Jelchová