Eva Filová – Eva Vženteková: Slovenský štát vo filme. Dokumentárna a hraná tvorba po roku 1945

(O. z. Vlna /Drewo a srd, Bratislava, 2020, brož., 386 strán)

Obdobie rokov 1939 až 1945 sa stalo predmetom záujmu mnohých filmárov; predovšetkým odboj, SNP a oslobodenie boli do Novembra 1989 ideologicky preferovanými (a deformovanými) témami, kým nasledujúce obdobie otvorilo možnosti nezaťažených pohľadov na tieto témy. Autorky knihy Slovenský štát vo filme analyzujú filmy, ktoré vznikli od roku 1945 do súčasnosti. Predmetom ich záujmu sú najmä filmy uvádzané v kinodistribúcii, ku ktorým pristupujú nezaujato, bez hodnotenia ich estetických kvalít či politických a ideologických súvislostí. Eva Filová, ktorá sa zaoberá dokumentárnou tvorbou, postupuje historicko-analyticky a odkrýva prepojenie medzi dobovou politickou situáciou a spracovaním predmetných tém. Eva Vženteková zvolila štruktúrnu metódu, na základe čoho vznikli kapitoly Priestory a prostredia, Postavy a hrdinovia, Rodina a manželstvo a ďalšie. 

Kniha obsahuje aj poznámku k inonárodnej komunikácii v sledovaných filmoch, edičnú poznámku, súpisy použitej literatúry a filmov spomínaných v texte a anglické resumé. Odborný text spestrujú nápadito vybrané mottá jednotlivých kapitol a podkapitol (repliky z filmov), zábery z filmov a reprodukcie archívnych dokumentov.

-jh-

 

Kino-Ikon 2/2020

(ASFK a VŠMU v spolupráci so SFÚ, 233 strán)

Kino-Ikon o hlase, čase, Lomidrevovi aj Audiovizuálnom fonde

Hlas vo filme, tvorba Ennia Morriconeho, scenár Eduarda Grečnera, ktorý zostal na polceste k divákom, a začiatky normalizácie v slovenskom filme aj fungovanie Audiovizuálneho fondu v čase pandémie sú témami, ktoré prináša aktuálne vydanie časopisu Kino-Ikon 2/2020.

Český filmový vedec a filológ Milan Cyroň vydal v roku 2018 monografiu Eduard Grečner a jeho filmy. V rubrike Studium, ktorá časopis tradične otvára, sa venuje Grečnerovým scenárom z prelomu 60. a 70. rokov. Štúdia má dve časti, aktuálny Kino-Ikon prináša prvú. V nej sa Cyroň sústreďuje na rozprávku Lomidrevo a Loktibrada, ktorej scenár reagoval alegorickými obrazmi aj na aktuálnu politickú situáciu, čo patrilo spolu s Grečnerovým odmietavým postojom k okupácii k dôvodom, prečo film nevznikol. V texte, ktorý má ambíciu byť prípadovou štúdiou prvých rokov normalizácie v slovenskej kinematografii, Cyroň tvrdí, že nerealizované scenáre vypovedajú o povahe kinematografie podobne ako realizované. Na detailnom opise cesty Grečnerovho scenára do výroby, kam ani po niekoľkých rokoch nedoputoval, ilustruje mnohé dobové nuansy aj osobné antipatie aktérov. 

Dvojica textov filmových teoretikov Petra Mareša a Juraja Oniščenka predstavuje dnes už klasickú štúdiu francúzskeho filmového teoretika, filmára a skladateľa Michela Chiona Hlas ve filmu, ktorá vlani vyšla v českom preklade. Mareš v texte upozorňuje, že predmetom Chionovho záujmu je hlas, nie reč. A keďže štúdia z roku 1982 je iba prvou z radu ďalších, ktoré odvtedy Chionovi vyšli knižne, Mareš stručne predstavuje niektoré jeho ďalšie tituly, ktoré problematiku ďalej rozvíjajú. Pozornosť venuje aj Chionovmu ikonickému termínu akuzmatická bytosť, ktorý prevzal od Pierra Schaeffera. Prekladateľ a filozof Josef Fulka v nadväzujúcom rozhovore s Oniščenkom prezradí, že k Chionovi sa dostal práve prostredníctvom jeho učiteľa a zakladateľa konkrétnej hudby Schaeffera, keď sa začal zaujímať o to, ako filozofia reagovala na znejasňovanie medzi hudobnými a nehudobnými zvukmi. Vysvetľuje aj to, prečo kniha, ktorú preložil už pred rokmi, vyšla až teraz a ako zmenila „teoretické pole“ filmovej vedy. 

Druhý obsažný rozhovor čísla viedol Miroslav Vlček s riaditeľom Audiovizuálneho fondu Martinom Šmatlákom. Okrem pandémie, jej vplyvu na audiovizuálne prostredie vrátane AVF a jeho možností pomôcť sa venujú aj nadčasovejším otázkam súvisiacim s koncepciou fungovania inštitúcie. Šmatlák zároveň vysvetľuje, prečo si myslí, že fond by nemal preferovať témy na základe spoločensko-politickej objednávky, a upozorňuje na legislatívne slabiny. 

Rubrika Profil sa okrem reflexie rôznych podôb tvorby skladateľa Ennia Morriconeho a fenoménu archívneho strihového filmu venuje aj maďarskej kinematografii v čase orbánizmu a podmienkam, v ktorých funguje. Sekcia Dvojdotyk prináša texty estetičky Radky Glajškovej a filmového teoretika Petra Michaloviča, ktoré okrem iného upozorňujú na dielo Jana Mukařovského, aktuálne aj dnes. 

Zaujímavé pohľady prináša už tradične rubrika Za okrajom, ktorú otvára text Eduarda Grečnera a jeho postrehy k zdanlivo obyčajnej téme jedenia vo filme. Ilustruje ju aj na príklade svojho filmu Nylonový mesiac (1965), z ktorého je fotografia na titulnej strane časopisu. V tej istej rubrike sa filmová historička Petra Hanáková venuje motívu „rizne“ vo filmoch Paľa Bielika a upozorňuje na to, ako sa sám Bielik, filmový hrdina, stával „rizňou svojho druhu“. Rubriku uzatvára Kristína Aschenbrennerová, ktorá je doma v ázijských kinematografiách. Píše o dvoch kórejských snímkach a motíve bojových farieb mejkapu. 

Filmové a literárne reflexie otvára pohľad na dospievajúcich hrdinov v dielach francúzskej režisérky a scenáristky Céline Sciamma a talianskeho režiséra Lucu Guadagnina. Martin Boszorád sa v rámci bloku recenzií vracia k čítanke filmového braku Krev, slzy a sperma, teoretik popkultúry Juraj Malíček sa pozrel na české fanúšikovské encyklopédie akčného a komiksového filmu a Martin Ciel píše o knihe Evy Filovej a Evy Vžentekovej Slovenský štát vo filme. Dokumentárna a hraná tvorba po roku 1945, ktorú vníma ako „razantné obohatenie domácej filmologickej literatúry“. Linda Chalásová hodnotí knihu Romany Javorčekovej o kľúčových motívoch tvorby českej dokumentaristky Heleny Třeštíkovej Čas na priestor súkromia a priestor verejnosti a samotná Javorčeková prispela textom o dvoch nových filmoch Heleny Třeštíkovej Ester a Karolína (2020). 

Kino-Ikon uzatvára posledné vydanie občasníka poslucháčov audiovizuálnych štúdií FTF VŠMU, ktorý vznikol v roku 2003 a po dvoch samostatných číslach začal vychádzať ako súčasť Kino-Ikonu. Teraz ho opúšťa, lebo bude fungovať samostatne a online. 

Matúš Kvasnička