Filmovým klubom pomôže ich otvorenie. Alebo čarovný prsteň

Utlmená činnosť, minimum premietaní. Tak zhrnul v skratke vlaňajšie fungovanie kežmarského Filmového klubu (FK) Iskra jeho dramaturg Boris Švirloch. Veľmi podobne fungovali počas uplynulého roka aj ďalšie kluby. „Keď sme mohli premietať, využili sme to tak, ako len bolo možné. Zorganizovali sme aj niekoľko projekcií s hosťami a stihli sme osláviť 10. výročie nášho klubu. Aspoň trochu radosti v prekliatom roku,“ hovorí Švirloch. Ako filmové kluby tento „prekliaty“ rok prežili a čo očakávajú od roku 2021?

„Rozbeh v roku 2021 bude určite pomalý, ľudia budú opatrní, ktovie, ako budeme mať pandémiu pod kontrolou. Nemyslím si, že sa do kín nahrnú masy, ani keby išlo o dlhoočakávaný titul. Taký bol vlani v komerčných kinách napríklad Tenet, ktorý nenaplnil predstavy. Myslím si, že sa to začne hýbať v druhej polovici, možno až koncom roka,“ hovorí vedúca kina a FK Tatran v Poprade Ľubomíra Olejárová. Keď sa vlani premietalo, stáli diváci podľa nej navštevovali projekcie tradičných klubových pondelkov v priemere rovnako po celý rok.  „Najúspešnejšie podujatie, na ktorom sme ako FK spolupracovali, bolo vlani pri príležitosti 50. výročia majstrovstiev sveta v lyžovaní vo Vysokých Tatrách. Išlo o filmy, ktoré digitálne zreštauroval Slovenský filmový ústav, a bol to nezabudnuteľný večer. Vypredaná kinosála, čiže 359 miest, účasť filmových tvorcov osemdesiatnikov, účasť žijúcich aktérov majstrovstiev, malo to veľký úspech,“ hovorí Olejárová. 

Vo všeobecnosti platí, že program filmových klubov pre náročnejšie publikum priťahuje prirodzene menší okruh divákov než mainstreamová oddychová produkcia. Zástupcovia filmových klubov sa však zhodujú v tom, že ide o verné publikum. 

Výhodou je aj preukaz

„Výhoda klubových a jednosálových kín spočíva najmä v akejsi rodinnej atmosfére, tieto kiná sú užšie späté so svojím publikom, diváci k nim pociťujú akýsi lokálpatriotizmus,“ hovorí aj Libor Ondrejčík z kina a FK Mier v Nových Zámkoch. 

„Artoví diváci si viac zachovávajú svoje zvyky,“ myslí si dramaturg Kinoklubu Nitra Richard Kováčik. Klubové projekcie sa od bežného premietania líšia aj atmosférou. Šéf kežmarského FK Iskra Boris Švirloch k tomu hovorí: „Keďže klubové premietania málokedy zaplnia plnú kapacitu kina, čo je logické, ich výhodou je, že diváci sú zvyknutí na komornejšiu atmosféru a na väčšie rozstupy medzi sebou v hľadisku, čím sa zrejme môžu cítiť ešte o niečo bezpečnejšie.“ Diváci sa podľa neho na návrat do kín a klubov tešia: „Chcú sa už dostať zo svojich domov von a socializovať sa. Bude to však postupné a musíme byť trpezliví.“ Vedúca kina a FK Fajn v Humennom Katarína Matuškovičová si myslí, že aj keď sa kiná otvoria, bude návštevnosť tento rok nízka: „Ľudia sa ešte boja, očkovanie bude trvať dlho, v tomto smere nie sme veľmi optimistickí.“ Podobne to vidí aj riaditeľ košického kina Úsmev Lukáš Berberich: „Nepredpokladám masový návrat divákov do kín. Určité obavy budú iste pretrvávať. Ale ak budú v kinách zaujímavé filmy, určite sa dá očakávať divácky záujem. Našou výhodou oproti multikinám je väčšia pružnosť.“

Klubové filmy môžu členovia FK vidieť za zvýhodnené vstupné. „Klubové kiná majú jednoznačne výhodu v tom, že po zakúpení členského preukazu ponúkajú všetkým členom nižšie vstupné a preukaz im platí vo všetkých filmových kluboch na Slovensku,“ hovorí vedúca FK Fajn v Humennom. Preukazy vydáva Asociácia slovenských filmových klubov, platia celý kalendárny rok a ASFK ich distribuuje do všetkých klubov, ktoré sú v nej registrované. Cena preukazu je 5 eur a okrem zľavy na bežný program klubov naň možno získať zľavu na niektoré festivaly či produkty Slovenského filmového ústavu v predajni Klapka.sk. Platnosť členských preukazov zakúpených v roku 2020 predĺžila ASFK až do konca roku 2021. Chce tak kompenzovať zatvorené kinosály a zároveň sa odvďačiť fanúšikom klubových filmov. „Diváci nás podporovali, tešili sa z každého predstavenia. Stredná a staršia generácia divákov mali strach chodiť, mladší však boli vďační za každé premietanie i napriek bezpečnostným obmedzeniam. Výrazne ich potešilo predĺženie platnosti preukazov do konca roku 2021,“ hovorí predseda FK v Múzeu SNP v Banskej Bystrici Ivan Polóny.

Klasika aj novinky

Zľava je síce príjemný bonus, divákov však ťahá do klubov najmä program. Vybočujú totiž z bežnej dramaturgie a ponúkajú výber filmov, ktoré sa inde nepremietajú. „Ide o hodnotné filmy, úplne iné, ako je väčšinová americká komercia,“ hovorí vedúca kina a FK Fajn v Humennom. Filmové kluby sa pritom americkým filmom nevyhýbajú. V ponuke ASFK, ktorá kluby nielen združuje, ale im aj ponúka distribučné tituly, sa popri dielach iných národných kinematografií, americké snímky, samozrejme, objavujú pravidelne. Z noviniek to v posledných rokoch boli napríklad Deväťdesiate (r. Jonah Hill, 2018), The Florida Project (r. Sean Baker, 2017) či Flákači (r. Eliza Hittman, 2017), zo zlatého fondu svetovej kinematografie sa vďaka ASFK dostal do kín napríklad Kubrickov film 2001: Vesmírna odysea (1968), Murnauov Východ slnka (1927), Koyaanisqatsi (r. Godfrey Reggio, 1982) či kolekcia filmov Jima Jarmuscha. Klasiky v zaujímavom mixe s atraktívnymi novinkami ponúkala asociácia zvyčajne v rámci najväčšej putovnej filmovej prehliadky na Slovensku Projekt 100, ktorý je jednou z jej mnohých aktivít. Vlani na jeseň sa však nekonal. 

„Milujem filmy a dokumenty ASFK a Film Europe, sú skvelé, nútia nás premýšľať o filme, ponúkajú iný pohľad na svet. Veľmi by ma tešilo, keby si našli viac fanúšikov, sú to však filmy pre náročného diváka a možno aj preto majú menšiu divácku základňu,“ pokračuje vedúca humenského klubu Katarína Matuškovičová. Ak sme spomínali distribučnú ponuku ASFK, tá nie je „povinná“. Asociácia ponúka svojim členom istý servis, ale dramaturgiu im neurčuje. Program môžu zostaviť aj z titulov iných distribučných spoločností. Okrem spomínanej spoločnosti Film Europe, ktorá sa sústreďuje na európske snímky, často ocenené v Berlíne, Cannes či Benátkach, prinášajú filmy pre náročnejšieho diváka či umelecky ambicióznejšie projekty aj Filmtopia a Film Expanded. Na ilustráciu: Film Europe mala vlani v ponuke napríklad európsku snímku roka Chlast (r. Thomas Vinterberg) a chystá sa uviesť víťazný titul vlaňajšieho Berlinale Niet zla medzi nami (r. Mohammad Rasoulof). Filmtopia má zase v ponuke Služobníkov (r. Ivan Ostrochovský) a na kinopremiéru čaká s filmom Bohdana Slámu Krajina ve stínu. Film Expanded sa zameriava na dokumentárny film, vlani uviedla FREM Viery Čákanyovej, tento rok čaká na otvorenie kín s režisérkinou novinkou Biela na bielej a uvedie aj očakávaný celovečerný debut Barbory Sliepkovej Čiary.

Najúspešnejší bol Parazit, do klubov lákal aj Barabáš

ASFK uviedla vlani 18 premiér, celkovo sa však v roku 2020 premietalo na Slovensku až 139 titulov z jej portfólia. Spolu išlo o 2 861 filmových predstavení. Najúspešnejší bol juhokórejský víťaz festivalu v Cannes Parazit (r. Joon Ho Bong). Videlo ho 11 421 divákov. Do kín prišiel ešte v decembri roku 2019 v rámci spomínaného Projektu 100. Už vtedy bol druhým najnavštevovanejším filmom ASFK. Film, ktorý neskôr získal okrem očakávaného Oscara v kategórii medzinárodných filmov aj ďalšie tri sošky vrátane Oscara pre najlepší film roka, skončil ešte pred touto oscarovou slávou v rebríčku návštevnosti ASFK so 6 856 divákmi hneď za snímkou Nech je svetlo (r. Marko Škop). Tá pritiahla v roku 2019 až 14 726 divákov. Kým v roku 2019 bola celková návštevnosť titulov z ponuky ASFK 104 325 divákov, v prvom roku pandémie videlo klubové filmy celkovo 51 192 divákov. Druhým najnavštevovanejším filmom po Parazitovi bola francúzska love story Zažiť to znovu (r. Nicolas Bedos) s 5 958 divákmi a tretím dokument Pavla Barabáša Salto je kráľ, ktorý videlo 3 594 divákov. 

„Práve vďaka fanúšikom kvalitného klubového filmu mnohé kiná prežili a ich ponuka bola vzhľadom na situáciu nadštandardná,“ hovorí PR a marketingová zástupkyňa ASFK Lucia Mandincová.„Asociácii sa vďaka jej tímu podarilo zvládnuť neštandardné obdobie nadštandardne a pritom zachovať jej kontinuitu a smerovanie. Ani limity, ktoré pandémia načas nastavila, neovplyvnili selekciu nových filmov a projektov do distribúcie. V obmedzených podmienkach sa ASFK podarilo priniesť hodnotné akvizície, spomedzi mnohých napríklad festivalového maratónca Corpus Christi(spolu s krátkym filmom Sh_t Happens), komorný a všade rezonujúci austrálsky debut Kým sa skončí leto alebo hravé a poučné Maškrtné medvedie príbehy (s predfilmom Cez palubu!), pre najmladšiu generáciu vyrobené so slovenským dabingom,“ zhodnotil koordinátor distribučných projektov ASFK Jakub Zipser. „Ako veľké pozitívum v tejto neľahkej situácii, spôsobenej pandémiou, vnímame obrovské úsilie a odhodlanie kultúrnych subjektov prispôsobiť sa, hľadať nové spôsoby činnosti a naďalej odhodlane prinášať umenie verejnosti. Príkladom sú nielen mnohé online aktivity, ale aj vôľa meniť podujatia ,za behuʻ, do poslednej chvíle. V ASFK sa snažíme reagovať na situáciu pružne, i keď to niekedy vyžaduje veľa síl a rýchlych rozhodnutí. Príkladom je MFF Febiofest Bratislava,“dopĺňa Zipsera Lucia Mandincová. Hlavným organizátorom Febiofestu je asociácia. „Naša vďaka patrí aj klubistom, ktorí napriek neľahkej situácii opakovane otvárali a zatvárali brány svojich kín, udržali si kontakt s fanúšikmi a zapojili sa do online projektov,“ dodáva Mandincová. 

Kino doma poskytlo azyl aj Týždňu slovenského filmu

Jedným z online projektov je Kino doma. Ako virtuálna kinosála Kina Lumière začal fungovať na začiatku prvej vlny. Z ad hoc riešenia na niekoľko týždňov, kým sa všetko vráti do normálu, sa stala platforma, ku ktorej sa postupne pridávali ďalšie kinosály a v apríli oslávi rok fungovania. „Projekt Kino doma vítame, je to fajn alternatíva, ale kino je kino. Nápomocný nám je, asi ako každému kinu, hlavne v rovine symbolickej, teda v tom zmysle, že nestrácame kontakt s našimi divákmi,“ hovorí dramaturg FK Iskra Kežmarok. Kontakt s divákmi spomína aj riaditeľ košického Úsmevu. „Zapojili sme sa do viacerých platforiem: Kino doma, Moje kino live i Kiná spolu online,“ vymenúva Lukáš Berberich. „Niektoré programy sme streamovali live z nášho kina. Spustili sme aj nový e-shop. Online obsah je pre nás veľmi dôležitý, je to momentálne jediný spôsob, ako môžeme fungovať a udržiavať kontakt s divákmi,“ dodáva Berberich. „Beriem to ako formu PR, viditeľnosť značky Kino Tatran aj v období, keď je zatvorené. Diváci, ktorí si zakúpia vstupenku na online premietanie, vyjadrujú zároveň podporu kinu i samotnej kultúre. Pre mňa je to znamenie, že keď sa kiná opäť otvoria, diváci sú tu a sú ochotní prísť,“ myslí si vedúca popradského kina Tatran, ktoré sa počas prvej vlny zapojilo tiež do projektu Kino z gauča. Aj podľa nej oba projekty kinám pomohli skôr v symbolickej rovine. 

„Nejde o projekt, ktorý dokáže vyžiť z predaných vstupeniek. Momentálne ho môžeme udržať predovšetkým vďaka finančnej podpore Audiovizuálneho fondu,“ potvrdzuje manažérka Kina Lumière Zita Hosszúová. Online projekcie nevidí ako ideálne riešenie, ale za aktuálnych podmienok je to podľa nej najlepší možný dostupný spôsob, ako kino virtuálne suplovať. Navyše, reakcie divákov sú pozitívne. „A vďaka Kinu doma sa zrealizovali aj živé prenosy odborných panelov Týždňa slovenského filmu. Bola som voči tomu veľmi skeptická, ale napokon sa ukázalo, že je to veľmi užitočný spôsob, ako zmysluplne zrealizovať túto odbornú reflexiu a nevynechať z nej verejnosť,“ dodáva Hosszúová.

Rok zmien zo dňa na deň

Hoci filmové kluby mali oproti multiplexom počas obmedzení drobnú výhodu v tom, že kluboví diváci sa do kina zväčša nechodia najesť a neprekáža im, ak premietaný film nie je horúcou novinkou, dosah pandémie na ich fungovanie to veľmi nezmiernilo. Tešila ich však aspoň priazeň divákov.„Vnímali sme ich podporu prostredníctvom Kina doma, ale najmä tým, že nám zachovali priazeň v čase, keď sa premietať dalo, a chodili na projekcie – v kine, ale aj pod holým nebom. Bolo vidno, že im kino chýba a chcú sa doň vrátiť. Ďakujeme im za to veľmi pekne,“ povedal vedúci klubu Iskra. Jeho najúspešnejším titulom bol vlani dokument Salto je kráľ, ktorý prišiel uviesť režisér Pavol Barabáš a videlo ho 266 platiacich divákov. Nie všade sa však „masovo“ hrnuli do letného kina. „Pandémia zatvorila kiná už v prvej vlne, čím poklesla návštevnosť, rušili sa dlhoočakávané premiéry. No aj keď sa kiná na krátky čas otvorili, návštevnosť bola nízka – nielen na klubové filmy, ale aj na iné snímky vrátane filmov v letnom kine, ktoré ponúkame zadarmo,“ hodnotí uplynulý rok Katarína Matuškovičová z humenského kina.

Leto využilo na projekcie pod holým nebom aj košické kino Úsmev. Podobné plány má aj tento rok.„Počas leta chceme čo najviac premietať v exteriéroch. Mesiace odstávky sme využili na zlepšenie komfortu v kine. Vymenili sme polovicu sedadiel v hlavnej sále a kompletne sme zrekonštruovali toalety vrátane zväčšenia ich kapacity,“ hovorí riaditeľ kina Úsmev. Počas prvej vlny tu zorganizovali aj úspešnú kampaň, v ktorej si podporovatelia mohli kúpiť vstupenky na časy po pandémii, aby tak aspoň sčasti pomohli kinu kompenzovať jej dôsledky. „Predaj vstupeniek nám klesol o viac ako šesťdesiat percent,“ hodnotí vlaňajšok Lukáš Berberich. „A bol to hlavne rok nepredvídateľných zmien, keďže sa opatrenia menili doslova zo dňa na deň,“ dodáva. 

Podobný pokles divákov zaznamenal aj FK v Múzeu SNP v Banskej Bystrici. Ročná návštevnosť klesla zo 4 000 divákov na 1350, teda zhruba o 66 percent. Podľa predsedu klubu Ivana Polónyho však pandémia výrazne znížila aj počet predstavení – takmer na polovicu a odrazila sa aj na predaji členských preukazov. Bežne ich klub dokázal predať aj 700, vlani iba 400. „Napriek výrazným obmedzeniam sme mali v roku 2020 návštevnosť 1 350 divákov na 30 predstaveniach z distribúcie ASFK, teda priemerne 45 divákov na predstavenie. Všetkým za to veľmi pekne ďakujem, myslím si, že napriek obmedzeniam sú to pekné čísla, pre ktoré sa oplatí filmový klub robiť,“ zhodnotil Polóny. Podľa Libora Ondrejčíka diváci podporili návštevou medzi dvomi vlnami aj novozámocké kino a FK. „Spätnou väzbou neustále dávajú najavo, že kino im nie je ľahostajné a kinokultúra je počas pandémie jedným z najviac absentujúcich kultúrno-sociálnych prvkov,“ povedal Ondrejčík. 

Podpora Audiovizuálneho fondu

Kín, ktoré vyberajú vstupné na premietania, bolo na Slovensku v roku 2019 v prevádzke 164, z toho 99 jednosálových kín, 25 miniplexov a multiplexov, 24 letných kín a 13 alternatívnych priestorov. V tom istom roku fungovalo na Slovensku 59 filmových klubov. Väčšinou fungujú práve v rámci kín, ktorým počas pandémie podal pomocnú ruku Audiovizuálny fond. „Keďže sme pri kine Tatran, kino žiadalo a aj dostalo podporu od AVF, ktorú sme využili na zvýšené nároky na dodržiavanie protipandemických opatrení počas premietaní tak kina, ako aj filmového klubu,“ hovorí Ľubomíra Olejárová z Popradu. Podporu z Audiovizuálneho fondu získali aj kiná s filmovými klubmi v Nových Zámkoch, Humennom či Košiciach. „Využili sme pandemickú podporu od AVF a ako jednotlivci aj od MK SR. Treba však povedať, že tieto podpory zatiaľ vôbec neboli dostatočné a nestačia pokryť dlh, ktorý stále narastá,“ podotýka Lukáš Berberich. 

Sú však aj kluby, ktoré nefungujú pod bežným kinom. „Sme v Múzeu SNP a filmový klub nie je jeho hlavná činnosť,“ vysvetľuje predseda FK v Múzeu SNP, prečo sa o podporu neuchádzali. „Sme občianske združenie – všetci členovia výboru FK sú dôchodcovia, čiže máme svoj stabilný príjem od Sociálnej poisťovne, premietači majú svoje zamestnanie a pracovníci, ktorí majú v rámci múzea pracovné povinnosti súvisiace s FK, dostali 80 percent platov,“ približuje model fungovania klubu, ktorý sa takisto ako FK v Nových Zámkoch či Humennom nezapojil do žiadneho z projektov alternatívnej online distribúcie. „Neviem, či by to malo zmysel, keďže ľudia si radšej sťahujú filmy zadarmo, respektíve si viacerí zaplatia napríklad Netflix. V tejto ťažkej dobe prišlo veľa ľudí o prácu alebo sa im znížil príjem na 60 či 80 percent, takže financie potrebujú na základné životné potreby,“myslí si vedúca kina Fajn. A tak rovnako ako mnohí ďalší čakajú, kým kiná budú môcť opäť premietať. 

„Určite sprístupníme naše kinosály čo najskôr, ale nie za každú cenu zo dňa na deň. Jedna vec je otvorenie Kina Lumière a druhá reštart celého odvetvia kín. Ten bude závisieť nielen od situácie u nás, ale aj od situácie v ostatnej Európe a v USA, ako aj od toho, kedy sa otvoria multiplexy, ktoré sú z finančného hľadiska kľúčovými hráčmi,“ vysvetľuje Zita Hosszúová. Podľa Borisa Švirlocha klubom najviac pomôže, keď budú môcť fungovať. Normálne, alebo aspoň s obmedzeniami. „Nie som si však istý, kedy sa toho v tomto roku dočkáme,“ dodáva. Aj šéf novozámockého FK dúfa v opätovné naštartovanie slobodného a bezpečného kultúrno-spoločenského života. „Veríme, že po znovuotvorení kín budú naši diváci dostatočne a zdravo ,hladní‘ po kultúrnom vyžití a filmových zážitkoch na veľkom plátne.“ Vedúca FK Fajn nemá veľké očakávania, keďže ťažko odhadnúť vývoj situácie. „Pomohol by nám Arabelin prsteň, ktorým by sme odčarovali všetky vírusy, choroby, a život by bol opäť krásny,“dodáva Matuškovičová položartom. 

Kedy sa diváci do filmových klubov vrátia, je dnes ťažké odhadnúť. Vlastne rovnako ťažké ako pred rokom. „Na začiatku pandémie som bola optimistická a myslela som si, že zatvárame na pár týždňov. Optimizmus ma pomaly opúšťal a v roku 2021 už očakávania nemám,“ hovorí vedúca tatranského kina. „Predpokladám, že aj tento rok to pôjde veľmi pomaly a budeme potrebovať veľmi, veľmi, veľmi dlhý rozbeh. Ktovie, či budeme po období Netflixu, HBO Go a iných streamov ešte napĺňať kinosály. Verím, že áno,“ uzatvára Ľubomíra Olejárová. Lukáš Berberich sa teší na tohtoročné oslavy storočnice slovenského filmu. „A teším sa aj na prípravy na rok 2022, keď kino Úsmev oslávi 100 rokov od svojho vzniku,“ dodáva Berberich. Verme, že priamo v kine a aj s divákmi. 

Text vznikol v spolupráci s Asociáciou slovenských filmových klubov

Matúš Kvasnička
foto: ASFK