Pozdravy novej vlne

Kým jeho poetická komédia Ružové sny (1976) patrila vo svojej dobe k diváckym hitom, tragikomédia z periférie Ja milujem, ty miluješ (1980) putovala namiesto k divákom do trezora. Keď ju z neho krátko pred revolúciou uvoľnili, získala na Berlinale 1989 Strieborného medveďa za réžiu aj zvláštne uznanie poroty FIPRESCI. Oba filmy vydal Slovenský filmový ústav na blu-ray nosičoch.

Režisér Dušan Hanák patrí v zahraničí k najžiadanejším slovenským tvorcom svojej generácie, ktorej predstaviteľmi sú aj Juraj Jakubisko či Elo Havetta. Všetci traja sa narodili v roku 1938 a absolvovali pražskú FAMU v 60. rokoch, keď sa o slovo prihlásila československá nová vlna. Filmový historik Václav Macek v Dejinách slovenskej kinematografie pripomína, že hoci ich filmy spája silný hlas autora, Jakubisko a Havetta sú extrovertní karnevaloví hráči, kým u Hanáka existuje bariéra medzi vnútorným a verejným. Okrem toho bol Hanák z tejto trojice jediný, ktorý si prešiel praxou v krátkom filme a presadil sa nielen v celovečernom hranom, ale aj dokumentárnom filme (Obrazy starého sveta, 1972; Papierové hlavy, 1995). 

Hanákove Obrazy starého sveta (1972) boli vôbec prvou snímkou, ktorá vyšla v roku 2002 v Slovenskom filmovom ústave na DVD. Odvtedy vydal ústav na DVD Hanákovi ako prvému slovenskému režisérovi jeho kompletnú celovečernú tvorbu. Hanákov krátky film Prišiel k nám Old Shatterhand (1966) sa zase ocitol v kurátorskom výbere Pavla Branka a Rudolfa Urca na 2-DVD Slovenský dokumentárny film 60 (2019). Snímky Ružové sny a Ja milujem, ty miluješ vyšli teraz aj na blu-rayoch. Okrem filmov tu divák nájde aj profil Dušana Hanáka v slovenčine a angličtine a filmy majú anglické a slovenské titulky, ako aj slovenské titulky pre nepočujúcich. 

Pravdivo o minulom čase

„Navždy budem Dušanovi vďačný, že to so mnou skúsil, že ma vlastne počas písania aj trpezlivo učil, okresával moje literárne nápady, pomáhal mi hľadať reč obrazov,“ hovorí spisovateľ Dušan Dušek. Scenár k Ružovým snom, ktorý napísal spoločne s Dušanom Hanákom, bol pre neho filmovým debutom. „Mal som šťastie. S Dušanom Hanákom ma zoznámil ďalší Dušan – Mitana. Začali sme sa stretávať, rozprávali sme sa a dumali nad nejakým námetom. Od Dušana Hanáka to bolo naozaj veľkorysé, doslova odvážne, veď ja som dovtedy nijaký filmový scenár nenapísal,“ spomína Dušek. Filmy sú pre neho okrem iného dokumentom o čase svojho vzniku. „Čím sú staršie, tým výraznejšia je ich dokumentárna hodnota. Ak sú dobré, hovoria pravdivo o minulom čase. Pomáhajú nám ho hľadať, a keď sa to pošťastí, aj nájsť. Ponúkajú jeho – naše – vône, emócie, radosti, no takisto nešťastia, šíry svet života, sklamaní, zázrakov a nádejí. Dúfam, že takéto pocity, vždy jedinečné, sa ctenému obecenstvu vynoria aj pri dnešnom sledovaní našich dvoch filmov,“ hovorí Dušek. 

Scenáru Ružových snov predchádzali mnohé rozhovory, v ktorých sa postupne vykryštalizovala dvojica protagonistov poetického príbehu – dobrácky dedinský poštár Jakub (Juraj Nvota) a Cigánka Jolanka (Iva Bittová). Ich sny, predstavy, túžby aj prvá veľká láska, ktorú prežívajú vo výtvarne aj hudobne (Petr Hapka) pôsobivej snímke, však narazia na realitu všedného dňa. „Ponúkol som postavu mladého poštára (mal som kamaráta, bratislavského poštára, bývalého spolužiaka môjho brata, ktorý si ku mne chodil požičiavať knižky na čítanie a popritom rozprával všelijaké zábavné historky z roznášania pošty), Dušana už dlhšie zaujímalo rómske prostredie, ktoré v časoch normalizácie vnímal ako oázu slobody a autentického života – jeho predstaviteľkou sa stala Jolanka,“ hovorí Dušek. Na zrod Ružových snov si podľa vlastných slov aj dnes spomína živšie, než je to pri iných filmoch, pretože pre debutanta to bola „nová, zázračná skúsenosť“. „Navyše táto práca dýchala aj naším priateľstvom, čo sa neskôr zopakovalo aj pri spolupráci na scenári filmu Ja milujem, ty miluješ,“ dodáva scenárista, ktorý sa neskôr podpísal aj pod snímky Juraja Lihosita Sojky v hlave (1983) a Vlakári (1988) či pod Krajinku (2000) Martina Šulíka.

Ružové sny boli v 70. rokoch minulého storočia jediným slovenským filmom, ktorý sa presadil aj na filmových trhoch v zahraničí. „Vo svojej dobe sa Ružové sny stali najpredávanejším filmom a pred dvomi rokmi sa konala obnovená premiéra filmu vo Francúzsku,“ povedal režisér snímky, ktorú videli aj diváci na mnohých svetových festivaloch. Osobitné uznanie poroty si doniesol z MFF Teherán, Grand Prix a cenu publika zase z MFF Alès. Recenzie filmu alebo poznámky k nemu vyšli vo viacerých svetových jazykoch nielen vo festivalových katalógoch, ale i v iných periodikách. Ich autori oceňovali Hanákov zmysel pre poéziu, autenticitu, ale aj citlivosť, chápavosť a humor, ktorý nie je zlomyseľný. „Zdalo sa nám dôležité povedať, že dobrý človek ešte žije. Hľadali sme takých ľudí na slovenskom Záhorí a v rómskych osadách, väčšinu motívov sme čerpali zo života. Pritom nám šlo o to, aby bol každý centimeter filmu úprimný a autentický. Je to film o hľadaní ľudskosti, o hľadaní farby a chuti života,“ povedal oceňovaný filmár a fotograf. 

Vizuálny naschvál? Autentická fikcia

„Pri filme Ja milujem, ty miluješ som trochu pritvrdil, normalizátori ho dali na osem rokov do trezoru. Pol roka pred koncom režimu získal na Berlinale Strieborného medveďa za najlepšiu réžiu,“ zhrnul Hanák osud druhej snímky, na ktorej spolupracoval s Dušekom. To, ako vo filme vykreslil svojich hrdinov z okraja spoločnosti, sa nepáčilo komunistickej cenzúre. Filmu, v ktorom sa pracuje s autentickými prostrediami stanice, slobodárne či dediny, vyčítala vizuálne naschvály, „estetiku škaredosti“ či bezradnosť hrdinov, ktorú autori – podľa cenzorov nielen v rozpore s filozofiou marxizmu-leninizmu, ale aj v rozpore so socialistickou skutočnosťou – povýšili na princíp. Keď sa film nakoniec dostal k divákom, dobová kritika, naopak, vítala, že protagonistov a ich peripetie neobkresľoval podľa dobových šablón. Autentické postavy ešte podčiarkol výber hercov a ich presvedčivé výkony. Hlavný hrdina filmu Pišta, stvárnený Poliakom Romanom Kłosowským, túži po Vlaste v podaní českej herečky Ivy Janžurovej. Tá však dáva prednosť Vincovi, ktorého hrá Srb Milan Jelić. Trojlístok hrdinov z okraja spoločnosti dopĺňajú ďalšie, rovnako dobre obsadené postavy. Pištovu matku hrá Milada Ježková, pôvodne neherečka, ktorú do sveta filmu na prahu dôchodku katapultovalo náhodné stretnutie a úloha matky v Láskach jedné plavovlásky (1965) Miloša Formana. Jednu z výraznejších úloh manželky člena plesového výboru jej zveril i vo svojom poslednom československom filme Hoří, má panenko (1969). Aj ten svojho času putoval do trezoru ako snímka, ktorá skresľuje a očierňuje socialistickú realitu. 

Podľa Václava Maceka práve „prítomnosť fikcie v autentickom a autentického vo fikcii“ podmieňuje kvalitu Hanákových diel. „Chcel som, aby moje filmy boli pozdravom československej novej vlne a šesťdesiatym rokom, keď aj u nás vznikali pravdivé a kvalitné filmy,“ dodáva zase k svojim snímkam Ružové sny a Ja milujem, ty miluješ Dušan Hanák.

Matúš Kvasnička
foto: archív SFÚ/Miroslav Polák, archív SFÚ/Vlado Vavrek