Adresa
_FILM.SK - Mesačník o filmovom dianí na Slovensku
Začiatok stránky, titulka:
Pokračovanie obsahu:
Siedmy ročník Kabinetu audiovizuálnych divadelných umení (KADU) sa uskutoční online v Kine doma, na webovej aj facebookovej stránke podujatia od 13. do 15. apríla. Program pripomenie 65. výročie začiatku televízneho vysielania na Slovensku a vráti sa aj k minuloročnému 100. výročiu profesionálneho divadla.
Aktuálny ročník sa mal uskutočniť ešte minulý rok v októbri, ale zhoršujúca sa epidemická situácia prinútila organizátorov, ktorí v posledných fázach príprav počítali s kombináciou živého a online programu, odložiť nakoniec celé podujatie na neskôr. Bolo náročné preniesť ho do virtuálneho priestoru? „Myslím, že príprava nie je náročnejšia ako predošlé ročníky, skôr to vnímame ako novú výzvu s trošku iným pracovným postupom. Za ,najnáročnejšieʻ považujem to, že neviem odhadnúť záujem divákov, pretože môj subjektívny pocit je, že sme presýtení online svetom a podujatiami v ňom,“ hovorí pre Film.sk autorka projektu, herečka Marta Maťová, ale zároveň dodáva, že online program môže získať aj nových, mimobratislavských divákov a niektoré jeho časti si budú môcť pozrieť aj diváci v zahraničí. Všetky prednášky, diskusie aj projekcie v Kine doma sú zadarmo.
Okrem prostredia, v ktorom sa bude podujatie odohrávať, sa zmenil aj jeho kontext. Pandémia odkryla smutný fakt, že domáca kultúra a vzdelávanie stoja na konci rebríčka hodnôt kompetentných. A tak v programe pribudol k divadelnému a filmovému, respektíve televíznemu dňu aj deň s prívlastkom politický. Ťažisková bude panelová diskusia Divadlo počas pandémie o ekonomicko-právnych dôsledkoch pandémie na divadelné umenie a celkovo na živú kultúru. Hostia spolu s moderátorkou Silviou Hroncovou, ktorá je zároveň jednou z konzultantiek programu, budú hľadať možné východiská z neľahkej situácie.
Ďalšou konzultantkou programu a odbornou garantkou seminára už od jeho vzniku je filmová dramaturgička, scenáristka a publicistka prof. Zuzana Gindl-Tatárová, ktorá bude viesť panelovú diskusiu na tému Pôvodná televízna tvorba – televízne inscenácie verzus seriálová tvorba. Diskutovať s ňou budú režisér Miloslav Luther, český scenárista a herec Ondřej Gabriel, herec Milan Kňažko a filmová vedkyňa a publicistka Viera Langerová, ktorá bude mať aj samostatnú prednášku na tému Televízne inscenácie: koniec formy, začiatok reformy.
„Televízne inscenácie boli často uvádzané ako seriály. Najstarší, ktorý som našla, je trojdielny A. C. Dupin zasahuje v réžii Martina Hollého z roku 1970. Z roku 1971 je šesťdielny seriál Parížski mohykáni v réžii Igora Ciela aj V tieni vlkov, ktorý režíroval Karol Spišák. Môj obľúbený je trojdielny seriál podľa románu Thomasa Manna Buddenbrookovci v réžii Vida Horňáka z roku 1974. V 70. rokoch vznikli napríklad aj zapamätateľné Straty a nálezy z roku 1974 podľa scenára Jána Soloviča, prominentného prorežimného dramatika a scenáristu, ktoré režíroval Stanislav Párnický. Netreba vynechať ani seriál Vivat Beňovský z roku 1975, ktorý bol natáčaný technológiou hraných filmov a nasledovali po ňom ďalšie: Naši synovia v réžii Jána Lacka takisto z roku 1975 alebo Jedenáste prikázanie z roku 1977 v réžii Ivana Terena podľa románu Jána Jonáša,“ vysvetľuje Langerová a dodáva, že tento trend pokračoval aj v 80. rokoch seriálmi ako Anička Jurkovičová (r. Ján Lacko, 1983), Alžbetin dvor (r. Andrej Lettrich, 1986), Vojna volov (r. Sigi Rothemund, 1987), ale aj Tisícročná včela (r. Juraj Jakubisko), ktorú televízia uviedla v štyroch dieloch v roku 1983. Podľa Langerovej ide o dôkaz, že seriály nesúvisia iba s rozmachom komerčných televízií, ale s rozvojom televízie ako takej a ani normalizačné roky im neubrali na kvalite. Ide väčšinou o diela na vysokej umeleckej úrovni, ktoré vychádzajú z kvalitných literárnych predlôh – tým sa bude Viera Langerová vo svojej prednáške takisto venovať.
V Kine doma uvedú záznam divadelnej inscenácie Strindbergovej Slečny Júlie zo SND (1988) v réžii Ľubomíra Vajdičku, dokumentárny film Anny Gruskovej Život za divadlo (2020) a televíznu inscenáciu Mário a kúzelník (1976) režiséra Miloslava Luthera. Podujatie doplní aj online výstava fotografií Televízne pondelky Karola L. Zachara, realizovaná v spolupráci s Divadelným ústavom. Slovenský filmový ústav je partnerom podujatia.
Okrem prostredia, v ktorom sa bude podujatie odohrávať, sa zmenil aj jeho kontext. Pandémia odkryla smutný fakt, že domáca kultúra a vzdelávanie stoja na konci rebríčka hodnôt kompetentných. A tak v programe pribudol k divadelnému a filmovému, respektíve televíznemu dňu aj deň s prívlastkom politický. Ťažisková bude panelová diskusia Divadlo počas pandémie o ekonomicko-právnych dôsledkoch pandémie na divadelné umenie a celkovo na živú kultúru. Hostia spolu s moderátorkou Silviou Hroncovou, ktorá je zároveň jednou z konzultantiek programu, budú hľadať možné východiská z neľahkej situácie.
Ďalšou konzultantkou programu a odbornou garantkou seminára už od jeho vzniku je filmová dramaturgička, scenáristka a publicistka prof. Zuzana Gindl-Tatárová, ktorá bude viesť panelovú diskusiu na tému Pôvodná televízna tvorba – televízne inscenácie verzus seriálová tvorba. Diskutovať s ňou budú režisér Miloslav Luther, český scenárista a herec Ondřej Gabriel, herec Milan Kňažko a filmová vedkyňa a publicistka Viera Langerová, ktorá bude mať aj samostatnú prednášku na tému Televízne inscenácie: koniec formy, začiatok reformy.
„Televízne inscenácie boli často uvádzané ako seriály. Najstarší, ktorý som našla, je trojdielny A. C. Dupin zasahuje v réžii Martina Hollého z roku 1970. Z roku 1971 je šesťdielny seriál Parížski mohykáni v réžii Igora Ciela aj V tieni vlkov, ktorý režíroval Karol Spišák. Môj obľúbený je trojdielny seriál podľa románu Thomasa Manna Buddenbrookovci v réžii Vida Horňáka z roku 1974. V 70. rokoch vznikli napríklad aj zapamätateľné Straty a nálezy z roku 1974 podľa scenára Jána Soloviča, prominentného prorežimného dramatika a scenáristu, ktoré režíroval Stanislav Párnický. Netreba vynechať ani seriál Vivat Beňovský z roku 1975, ktorý bol natáčaný technológiou hraných filmov a nasledovali po ňom ďalšie: Naši synovia v réžii Jána Lacka takisto z roku 1975 alebo Jedenáste prikázanie z roku 1977 v réžii Ivana Terena podľa románu Jána Jonáša,“ vysvetľuje Langerová a dodáva, že tento trend pokračoval aj v 80. rokoch seriálmi ako Anička Jurkovičová (r. Ján Lacko, 1983), Alžbetin dvor (r. Andrej Lettrich, 1986), Vojna volov (r. Sigi Rothemund, 1987), ale aj Tisícročná včela (r. Juraj Jakubisko), ktorú televízia uviedla v štyroch dieloch v roku 1983. Podľa Langerovej ide o dôkaz, že seriály nesúvisia iba s rozmachom komerčných televízií, ale s rozvojom televízie ako takej a ani normalizačné roky im neubrali na kvalite. Ide väčšinou o diela na vysokej umeleckej úrovni, ktoré vychádzajú z kvalitných literárnych predlôh – tým sa bude Viera Langerová vo svojej prednáške takisto venovať.
V Kine doma uvedú záznam divadelnej inscenácie Strindbergovej Slečny Júlie zo SND (1988) v réžii Ľubomíra Vajdičku, dokumentárny film Anny Gruskovej Život za divadlo (2020) a televíznu inscenáciu Mário a kúzelník (1976) režiséra Miloslava Luthera. Podujatie doplní aj online výstava fotografií Televízne pondelky Karola L. Zachara, realizovaná v spolupráci s Divadelným ústavom. Slovenský filmový ústav je partnerom podujatia.
Jaroslava Jelchová