Európska komisia predstavila aktuálny návrh programu a nová generácia programu Kreatívna Európa nadobúda jasnejšie kontúry. Pozitívna správa je, že rozpočet 2,5245 miliardy eur je oproti predchádzajúcemu návrhu vyšší o 80 percent. Zároveň reaguje na pandemickú situáciu, keďže najviac finančných prostriedkov je rezervovaných na prvé dva roky programu, teda 2021 a 2022. Medzi podprogramy je rozpočet percentuálne rozdelený takto: 58 percent na podprogram MEDIA (približne 1,464 miliardy eur), 33 percent na podprogram Kultúra (833 miliónov eur) a 9 percent na medzisektorovú oblasť (227 miliónov eur). Návrh ešte podlieha schvaľovaciemu procesu, ktorý by sa mal ukončiť začiatkom mája, ale predpokladajú sa už iba drobné zmeny.

Vo všeobecnosti sa v programe všade, kde to bude možné, bude aplikovať princíp fixných súm podpory, čo prinesie ďalšie podstatné zjednodušenie procesu podávania žiadostí a uľahčí život žiadateľom. Fixné sumy v praxi znamenajú napríklad to, že v záverečnej správe nebude komisia žiadať detailné zúčtovanie nákladov a podobne. Žiadosti bude možné podávať výhradne elektronicky.

V podprograme Kultúra navrhuje komisia zvýšiť podiel financovania projektov (v návrhu sa hovorí o rozmedzí 60 až 80 percent), zvýšia sa rozpočty pre jednotlivé výzvy a tým i počet úspešných žiadateľov.

MEDIA v roku 2021 oslavuje 30 rokov existencie, k tomuto výročiu sa pripravuje viacero podujatí a propagačných aktivít.

V návrhu sa mení štruktúra podprogramu MEDIA, výzvy sú rozdelené do troch veľkých oblastí podpory :

Content (Obsah)

European co-development – podpora vývoja projektov s dôrazom na európsku dimenziu a spoluprácu.

European slate development – podpora vývoja balíkov projektov.

European mini-slate development – podpora vývoja balíkov projektov pre krajiny s nízkou audiovizuálnou kapacitou (ako je Slovensko).

Video games and immersive content development – podpora vývoja videohier a imerzných filmov (filmov využívajúcich nové digitálne technológie, ako napríklad rozsah 360° a pod.).

TV and online content – podpora TV a online vysielania.

Business (Obchod)

Talents and skills – podpora tréningov.

Markets and networking – podpora trhov.

MEDIA 360°.

European film distribution – automatická podpora kinodistribúcie.

European film sales – podpora obchodných zástupcov.

Innovative tools and business models – podpora projektov využívajúcich nové nástroje a obchodné modely.

MEDIA stands – podpora stánkov MEDIA na významných svetových trhoch.

Audience (Publikum)

Networks of European cinemas – podpora sietí kín.

Networks of European festivals – podpora sietí európskych festivalov.

European VOD networks and operators – podpora sietí a spolupráce VOD platforiem.

Films on the move – podpora distribúcie (výberová podpora).

Subtitling of cultural content – podpora titulkovania audiovizuálnych diel.

Audience development and film education – podpora práce s publikum a vzdelávania.

vs

Pandémia ovplyvnila v roku 2020 aj činnosti Slovenského filmového ústavu (SFÚ). V štandardnom režime fungoval ústav len počas prvých dvoch mesiacov roka, v ďalšom období sa prispôsoboval protipandemickým opatreniam. Tie sa najviac dotkli Kina Lumière. Napriek poklesu tržieb, ktoré zatvorenie kín spôsobilo, a zvýšeným nákladom inštitúcie na hygienické zabezpečenie a dezinfekciu bolo vlani hospodárenie SFÚ tak ako v predchádzajúcich rokoch pozitívne. Ziskový hospodársky výsledok inštitúcie ocenil aj predseda Rady SFÚ, scenárista a režisér Ondrej Šulaj. „Slovenský filmový ústav má nezastupiteľné miesto v kontexte uchovávania, ochrany a sprístupňovania slovenského audiovizuálneho dedičstva. V minulom roku sa pandémia dotkla všetkých jeho činností a je obdivuhodné, že sa mu v zmenených podmienkach napriek výraznému výpadku tržieb z Kina Lumière podarilo hospodáriť so ziskom,“ povedal Šulaj. „Obavy však vzbudzuje nielen stále sa nepriaznivo vyvíjajúca pandemická situácia, ale aj krátenie rozpočtu na tento rok, ktoré priamo ohrozuje dlhodobé prioritné projekty ústavu a činnosti, ktorými napĺňa úlohy vyplývajúce mu zo zákona,“prízvukoval. „Takýto zásah do dobre stabilizovanej inštitúcie, ktorá kontinuálne už dve desaťročia dosahuje vynikajúce výsledky v oblasti audiovízie doma i v zahraničí, možno označiť takmer za likvidačný,“ myslí si Šulaj. Zdôraznil, že projekt systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva SR a nadväzujúci digitalizačný proces spojený s reštaurovaním patria medzi esenciálne a úspešne zvládané činnosti SFÚ. „Je však nevyhnutné v nich pokračovať, pokiaľ nám záleží na našom audiovizuálnom dedičstve a máme záujem byť rovnocenným partnerom kultúrne vyspelým krajinám v Európe a vo svete,“ dodal Šulaj. 

Práve náklady na obnovu audiovizuálneho kultúrneho dedičstva tvorili podľa tlačovej tajomníčky SFÚ Simony Nôtovej najpodstatnejšiu časť celkových nákladov SFÚ za rok 2020 v sume 6 338 966,24 eura. Výnosy za rok 2020 dosiahli 6 358 723,21 eura, čím si organizácia pripísala zlepšený hospodársky výsledok 19 756,97 eura. „Podarilo sa to vďaka dôslednej realizácii úsporných opatrení a prekročením upraveného plánu vlastných výnosov, predovšetkým pri tržbách zo zhodnocovania práv výrobcu k slovenským filmom,“ vysvetlila Nôtová. Pripomenula, že ďalšie dôležité informácie o činnosti SFÚ v roku 2020 sú súčasťou detailnej výročnej správy, zverejnenej na stránke www.sfu.sk. 

red

Aktuálny 28. ročník Medzinárodného filmového festivalu Febiofest Bratislava sa neuskutoční v štandardnom termíne koncom marca ani v podobe, v akej ho diváci poznajú. V plánovanom termíne sa však v online forme uskutoční jedna z jeho kľúčových aktivít pre odbornú verejnosť – Industry Days. „Febiofest pre nás a našich návštevníkov znamená okrem filmových zážitkov aj stretnutia, výmeny názorov, inšpirácií a energií a nie je možné predpovedať, kedy by sme festival s naplnením týchto cieľov mohli s istotou ponúknuť,“ povedala Ľubica Orechovská, výkonná riaditeľka MFF Febiofest. Pandémia ho zastavila aj minulý rok, dokonca dvakrát – aj v náhradnom jesennom termíne. „Náš filmový program nechceme presúvať do online priestoru ani celý festival v čase do druhej polovice roka a narúšať tak prirodzený kalendár filmových a kultúrnych podujatí na Slovensku,“dodala Orechovská. V pôvodne plánovanom termíne sa uskutočnia online aktivity pre filmových profesionálov. V rámci Works in Progress (29. – 30. 3.) chce Febiofest prezentovať 11 pripravovaných slovenských filmových projektov. Novinkou je Cena Best Febio Pitch s finančnou prémiou 3 000 eur, ktorú najlepšiemu projektu udelí porota. Jej členmi budú zástupca karlovarského festivalu Hugo Rosák, Renata Santoro ako zástupkyňa MFF v Benátkach a spolupracovníčka Berlinale i Cannes a Bernd Buder, kurátor a riaditeľ festivalu v Cottbuse. Partnerom školiacich aktivít Works in Progress je medzinárodný vzdelávací inštitút MIDPOINT. 

Hlavnú súťažnú sekciu Febiofestu V strede Európy by organizátori chceli v inom termíne predstaviť v kine na veľkom plátne – nielen preto, že sa tento rok prihlásil rekordný počet snímok. Tradične by sa chceli spojiť s podujatím Visegrad Film Forum, ktoré sa presunulo na jesenný termín. Keď to situácia dovolí, plánujú organizátori počas roka aj niekoľko exkluzívnych uvedení ďalších výnimočných filmov pod hlavičkou Febiofest – výber 2021 v kinách v Bratislave aj v regiónoch. 

jj

Súčasťou programu pre filmových profesionálov Industry Days na MFF Febiofest Bratislava bude aj desiaty ročník dramaturgického workshopu MIDPOINT Intensive SK (30. 3. – 1. 4.). Mohli sa naň prihlásiť tvorivé tímy v kombinácii scenárista a producent, prípadne i režisér, s projektom celovečerného hraného alebo animovaného filmu. Počas workshopu budú svoje scenáre analyzovať pod lektorským vedením režiséra, scenáristu a producenta Iva Trajkova. Po skončení workshopu majú účastníci možnosť individuálnej online konzultácie novej verzie scenára. 

red

Najviac, po päť nominácií, na Ceny českej filmovej kritiky mali pred vyhlásením výsledkov filmyKrajina ve stínu (r. Bohdan Sláma) a Šarlatán (r. Agnieszka Holland). Treťou snímkou nominovanou v kategórii najlepší film sa prvýkrát v histórii udeľovania cien stal dokument, a to V sieti (r. Barbora Chalupová, Vít Klusák). Všetky tri filmy boli nominované aj v kategórii réžia a vznikli v slovenskej koprodukcii. Za najlepší film roka nakoniec kritici vyhlásili Krajinu ve stínu, najlepším dokumentom sa stal film V sieti, za réžiu Šarlatána ocenili Agnieszku Holland, za scenár takisto koprodukčného Modelára Petra Zelenku a ceny za herecké výkony udelila kritika Magdaléne Borovej (Krajina ve stínu) a Ivanovi Trojanovi (Šarlatán). Kamera Tomáša Kleina a Viery Čákanyovej vo filme FREM získala cenu v kategórii Audiovizuálny počin, v kategórii Mimo kino zvíťazil seriál Českej televízie Zrádcipodľa scenára slovenského autora Mira Šifru. Objavom roka je podľa českých kritikov s Novou šichtou Jindřich Andršt a najlepším krátkym filmom Anatomie českého odpoledne Adama Martinca.

mak

Zlatého medveďa si zo 71. ročníka Berlinale (1. – 5. 3.) odniesla snímka Babardeală cu bucluc sau porno balamuc, ktorú nakrútil rumunský režisér Radu Jude. „Radu Jude ide vždy proti prúdu, pichá do osích hniezd,“ povedal český koproducent filmu Jiří Konečný. Film, ktorého názov je v češtine Smolný pich aneb Pitomý porno, podľa neho nielen demaskuje pokrytectvo súčasnej spoločnosti, ale je aj veľmi vtipný. Rozpráva o učiteľke, ktorej domáce sexvideo unikne na internet. Rodičia žiakov chcú, aby v škole skončila, ona však odmietne. „Útočí na diváka, rozdeľuje publikum, ale nikoho nešetrí,“vyjadrila sa o filme porota. Jej členmi boli tri režisérky a traja režiséri, všetko držitelia Zlatého medveďa z predchádzajúcich Berlinale. Veľkú cenu udelili japonskej snímke Guzen to sozo (Koleso šťastia a fantázie). Rjúsuke Hamaguči v nej spojil tri poviedky, ktorých hrdinkami sú ženy so svojimi rozhodnutiami, ale i s pôsobením náhody. Cenu poroty si vyslúžil nemecký dokument Marie Speth Herr Bachmann und seine Klasse (Pán Bachmann a jeho trieda). Za réžiu ocenili vojnovú drámu Természetes fény (Prirodzené osvetlenie, r. Dénes Nagy). Najlepší herecký výkon v hlavnej úlohe predviedla Maren Eggert v sci-fi komédii Ich bin dein Mensch (Som tvoj človek, r. Maria Schrader). V kategórii vedľajšia úloha zaujala Lilla Kizlinger vo filme Benceho Fliegaufa Rengeteg – mindenhol látlak (Les – vidím ťa všade). Hrá v ňom aj slovenská herečka Ági Gubíková. Genderovo neutrálne udeľovanie hereckých cien za hlavnú a vedľajšiu úlohu bolo jednou z noviniek Berlinale, mimoriadne rozdeleného na dve časti. V kategórii scenáristov sa z víťazstva tešil juhokórejský filmár Hang Sang-soo (Inteurodeoksyeon/Predstavenie). Kinoprojekcie víťazov a odovzdávanie cien sú naplánované na jún. Marcovú online časť festivalu tvoril popri hlavnej súťaži najmä European Film Market. Jeho súčasťou bol aj prezentačný stánok slovenskej kinematografie, ktorý zabezpečuje Slovenský filmový ústav. S pripravovanými projektmi sa na industry platformách zúčastnili Barbora Berezňáková, Matúš Krajňák, Zora Jaurová a Teodor Kuhn.

jj, mak

Čerstvým laureátom 26. ročníka ceny Asociácie českých kameramanov (AČK) sa stal Martin Štrba za film Šarlatán Agnieszky Holland. Za vynikajúce kameramanské televízne dielo ocenila AČK Martina Žiarana za minisériu Herec režiséra Petra Bebjaka. Cenu za kameramansky prínosné dielo získal český kameraman Diviš Marek za slovenskú minoritnú snímku Krajina ve stínu Bohdana Slámu. O víťazoch informovala AČK 24. 2. Odovzdávanie cien vrátane projekcie víťazného filmu plánuje, len čo to pandemická situácia dovolí.

jj

Jeden z najznámejších svetových scenáristov Jean-Claude Carrière zomrel 8. 2. v Paríži vo veku 89 rokov. V roku 2011 sa stal laureátom Zlatej kamery na Art Film Feste v Trenčianskych Tepliciach. Carrière sa vyhlasoval za milovníka všetkého iracionálneho, najmä v ľudskom správaní. Zrejme aj preto si tak rozumel so surrealistickým režisérom Luisom Buñuelom. Od spolupráce na scenári k filmu Denník komornej (1964) tvorili spolu tandem pri takmer všetkých scenároch režisérovho neskoršieho obdobia. S filmom Skrytý pôvab buržoázie (1972), ktorý ocenili Oscarom pre najlepší cudzojazyčný film, získali cenu BAFTA za najlepší scenár. Na Oscara za scenár nominovali aj Ten tajomný objekt túžby (1977). Nominácia sa Carrièrovi ušla aj za adaptáciu knihy Milana Kunderu Neznesiteľná ľahkosť bytia (1988) v réžii Philipa Kaufmana, za ktorú získal cenu BAFTA. Spolupracoval aj na scenári k oscarovému Plechovému bubienku (1979) Volkera Schlöndorffa. Samotný Carrière získal dva Oscary – za réžiu krátkeho filmu Šťastné narodeniny (1962) a za celoživotné dielo v roku 2015. O rok neskôr si ho čestnou cenou uctili aj na Európskych filmových cenách. Získal aj Césara za scenár k filmu Návrat Martina Guerra (r. Daniel Vigne, 1982). Na filmoch Taking Off (1971), Valmont (1989) a Goyove prízraky (2006) spolupracoval s Milošom Formanom a podpísaný je aj pod snímkami Andrzeja Wajdu Danton (1982) a Besi (1988). V posledných rokoch pracoval s francúzskym režisérom Philippom Garrelom a s jeho synom Louisom napísal scenár k filmu Verní neverní (2018), ktorý ocenili v San Sebastiáne. Carrière písal aj pre divadlo a známe sú i jeho esejistické texty. 

jj

Najlepším dramatickým filmom 78. ročníka udeľovania Zlatých glóbusov sa stal film Krajina nomádov v réžii Chloé Zhao. Príbeh vdovy, ktorá všetko stratila a vydá sa v dodávke naprieč Amerikou, získal aj cenu za réžiu. Víťazný film minuloročného festivalu v Benátkach mal celkovo štyri nominácie, jednu aj pre Frances McDormand –  o jej herecký výkon sa snímka opiera. Glóbus za dramatický herecký výkon však nakoniec získala Andra Day. Vo filme Spojené štáty vs. Billie Holiday (r. L. Daniels) stvárnila legendárnu speváčku. Najlepším hercom sa stal predčasne zosnulý Chadwick Boseman s úlohou hráča na trúbku v príbehu inej speváckej legendy v snímke Ma Rainey – matka blues (r. G. C. Wolfe). V kategórii komédií bodovalo na udeľovaní 28. februára pokračovanie dobrodružstiev kultového „kazašského“ hrdinu Borat 2 (r. J. Woliner) z ponuky VoD služby Prime Video. Druhý Glóbus získal snímke jej producent Sacha Baron Cohen za stvárnenie titulnej postavy. Cenu pre najlepšiu herečku v komediálnej úlohe si odniesla Rosamund Pike (Ako v bavlnke, J Blakeson). V kategórii vedľajších úloh, ktoré už nerozlišovali medzi drámou a komédiou či muzikálom, zvíťazili Jodie Foster (Mauritánec, r. K. Macdonald) a Daniel Kaluuya (Judáš a čierny mesiáš, r. S. King). Najlepší scenár má podľa hollywoodskych novinárov  vďaka Aaronovi Sorkinovi, ktorý snímku aj režíroval Chicagský tribunál a najlepším animovaným filmom je Duša (r.  Pete Docter). V kategórii cudzojazyčných filmov zvíťazil sčasti autobiografický imigrantský príbeh z detstva kórejsko-amerického režiséra Minari (r. Lee Isaac Chung). Papierovým favoritom bol životopisný film o scenáristovi Občana Kana Mank v réžii Davida Finchera. Zo šiestich nominácií nepremenil ani jednu. 

Rovnako šesť nominácií mal seriál z produkcie Netflixu Koruna, ktorý počas večera získal najviac Zlatých glóbusov, až štyri. Dramatizácia osudov britskej kráľovskej rodiny zvíťazila v kategórii dramatických seriálov. Asociácia zahraničných novinárov akreditovaných v Hollywoode udelila Korune Glóbusy aj za herecké výkony Josha O'Connora, ktorý stvárňuje princa Charlesa a Emmy Corrin v úlohe princeznej Diany. V televíznej kategórii herečiek vo vedľajšej úlohe bodovala aj Gillian Anderson. V Korune sa predstavila v úlohe bývalej britskej premiérky Margaret Thatcher. Najlepším komediálnym seriálom sa stal kanadský Schitt's Creek, najlepším miniseriálom alebo televíznym filmom Dámsky gambit, takisto ako Koruna z dielne Netflixu. 

mak