Pozor, ide Jozefína... alebo Dlhodobý problém slovenskej komédie

V rubrike TV tip predstavujeme archívne slovenské filmy z aktuálneho televízneho vysielania. Jednotka RTVS uvedie v marci komédiu Jozefa Režuchu Pozor, ide Jozefína...

Po drámach z obdobia druhej svetovej vojny Život na úteku (1975) a Do posledného dychu (1976) nakrútil Jozef Režucha komédiu Pozor, ide Jozefína... Splnil ňou svoje predsavzatie vrátiť sa k súčasným témam po „odovzdaní svojej osobnej dane vojnovej a odbojovej tematike“. Hlavným antagonistom komediálne ladeného príbehu je Tomáš Adam (František Dibarbora), ktorý má pod palcom partiu miestnych murárov. Privyrábajú si rôznymi fuškami. Za fasádou ústretových pomocníkov, ktorí radi priložia ruku k dielu a nenechajú žiadneho suseda v núdzi, sa však skrýva šlendriánstvo a chamtivosť – nehorázna sadzba za ich fušerinu. Môžu si to dovoliť, keďže každý, kto chce v dedine Kajalovce niečo opraviť, prestavať či zbúrať, skončí spravidla pri tejto partii.

Aj Domino Galbavý (Ján Bzdúch) chce pristavať k domu pár izieb, aby spravil miesto pre mladých – jediného syna Michala (Alfréd Swan) a nevestu Jozefínu (Brigita Hausnerová). Okrem toho, že prácou na prístavbe konkuruje Adamovej partii, má ich nevraživosť aj osobnejší rozmer. Bývalý cukrár Adam totiž kedysi kurizoval Galbavého žene Zuzke (Katarína Vrzalová). Zdanlivo neriešiteľnú situáciu sa podujme vyriešiť Dominova nevesta, mladá učiteľka, ktorá prichádza za snúbencom na dedinu z Bratislavy. Jej postava tak poukazuje aj na rozdiely medzi mestom a dedinou. Jozefína mnohému nerozumie, no napriek tomu sa obávanej partičky ani jej vplyvu nezľakne a svojím odhodlaním a umom prekoná úskoky intrigána Adama. Súboj šéfa fuškárov a Jozefíny (okrem iného aj novinovej dopisovateľky) je, keďže ide o komédiu, pôdorysom viacerých humorných scén a skečov.

Režuchov film je adaptáciou literárnej predlohy Jozefa Alexandra Talla a Maximiliána Nitru a rovnakí autori jej dali podobu scenára. Dobová kritika nehodnotila snahu tvorcov o komédiu ako vydarenú. Recenzent Ivan Bonko pomenúva problém vo Večerníku v texte nazvanom Problémy s filmovým humorom komplexnejšie a pripomína, že natočiť v domácom prostredí poctivú veselohru sa nedarí už takmer tri dekády, no zároveň sú reakcie na tieto snahy často prehnane kritické. Aj v článku v časopise Film a divadlo sa neúspech filmu pripisuje okrem iného i nedostatku veselohernej tradície v slovenskom filme. Podľa textu režisér nepatrí ku „komediálnym“ tvorcom a pravdepodobne preto výsledný tvar nezodpovedá diváckym očakávaniam či túžbam. Pritom Režucha už komediálne ladený film nakrútil aj predtým. Aj snímke Tie malé výlety (1972) s Jiřím Sovákom v hlavnej úlohe však vyčítali, že je to krotká spoločenská a moralizujúca komédia. Aj druhá Režuchova komédia, ako sa uvádza v dobovom distribučnom liste, „poukazuje na niektoré nedostatky súčasného života“.

Ivanovi Bonkovi sa nepozdával ani námet a príbeh, tvorcom vyčíta napríklad to, že pri opise žiarlivosti nemali odvahu popustiť viac uzdu fantázii. Výsledný tvar tak pôsobí veľmi prízemne. Obsadenie Brigity Hausnerovej do hlavnej úlohy pokladal za neuváženú voľbu: v úlohe Jozefíny sa síce mimoriadne snaží, no vyznieva až priveľmi usmievavo a naivne. „Dobrá myšlienka, ktorá nepochybne pri zrode tohto filmu bola, však pri jeho realizácii skĺzla často do polôh, ktoré sú satirou na satiru. Vykonštruované situácie, nepresvedčivé dialógy, násilné scény – to všetko zaraďuje tento film na dolné priečky lanskej tvorby v kolibských filmových ateliéroch,“ napísal v texte V priezore fuškárstvo pre periodikum Večer J. J. Ezet. Pripomína, že to platí napriek obsadeniu zvučných mien: Evy Krížikovej, Františka Dibarboru či Jána Bzdúcha.

Film sa natáčal v Bratislave a v Kráľovej pri Modre. Za kamerou stál uznávaný Stanislav Szomolányi. Jeho kvality sa, bohužiaľ, do výslednej vizuálnej formy Režuchovej komédie nepretavili. Zábery sú technicky poctivo natočené, ale chýba im invenčnosť. Herci robia, čo môžu, ale rozvláčnu formu tejto žánrovky nedokážu zachrániť. Režucha pritom do ďalších úloh obsadil aj české hviezdy: Jiřího Hrzána, Karla Effu či Helenu Růžičkovú. 

Pozor, ide Jozefína... (r. Jozef Režucha, 1976) Jednotka 28. 3. 

Barbora Gvozdjáková
foto: archív SFU/Vladimír Vavrek