V téme čísla sa venujeme filmovým klubom, tomu, ako zvládli uplynulý rok, ale i tomu, čo očakávajú od roku 2021. Niektoré aktivity filmových klubov a tiež Asociácie slovenských filmových klubov, ktorá ich združuje, dostali online podobu. Zástupcovia klubov aj asociácie sa však zhodujú, že často ide o zástupné či symbolické riešenie v rámci aktuálnych možností a tým pravým miestom, kde by diváci mali nájsť kvalitnú artovú produkciu, zostáva kino. 

Na čas, keď sa prítmie kinosál opäť stane azylom pre všetkých milovníkov filmu, čaká aj celoročný programový blok, ktorý pripomenie sté výročie slovenskej kinematografie. Kým sa to stane, chceme čitateľom aspoň priblížiť, na čo sa môžu v troch cykloch – 100 rokov slovenského filmu, Slovenský animovaný film a Digitálne kino – a v ich štvrtom, trochu drzom a provokujúcom doplnku, Abecedári slovenského filmu, tešiť, keď sa kiná a s nimi aj Filmotéka Kina Lumière, ktorá má tieto premietania v pláne, otvoria. 

Kým spomínaný abecedár sa inšpiroval zahraničnými projektmi písania „dejín filmu bez mien“, na hviezdne mená, ako František Dibarbora, Eva Krížiková, ale aj Helena Růžičková či Jiří Hrzán, stavil Jozef Režucha v komédii Pozor, ide Jozefína... (1976). V marci ju vysiela RTVS na Jednotke a v rubrike TV tip píšeme aj o tom, že dobová kritika jej vyčítala nepresvedčivosť a písala aj o nedostatku komediálnej tradície. Tá sa buduje ťažko, keď filmy, ktorých postavy majú dušu a nechýba im humor, končia v trezore. Ak Jozefíne vyčítali nepresvedčivosť, trpká komédia Dušana Hanáka Ja milujem, ty miluješ (1980) bola presvedčivá až príliš a jej autenticita dráždila komunistov natoľko, že ju cenzúra poslala rovno do trezoru. Napriek hviezdnemu medzinárodnému obsadeniu. Filmu sa venujeme v rubrike Blu-ray špeciál spolu s Ružovými snami (1976). Vznikli takisto v spolupráci Dušana Hanáka a Dušana Dušeka, ktorý hovorí, že čím sú filmy staršie, tým výraznejšia je ich dokumentárna hodnota, a ak sú dobré, hovoria pravdivo o minulom čase. 

Do budúcnosti bez človeka sa svojím „dokumentárnym sci-fi“ zahľadela režisérka Viera Čákanyová. Jej film FREM mal vlani medzinárodnú premiéru na festivale v Berlíne, teda na rovnakom fóre ako Ja milujem, ty miluješ, ktorý tam ocenili po uvoľnení z trezoru. V rozhovore čísla rozpráva aj o svojom filme Biela na bielej, víťaznej snímke minuloročného MFDF Ji.hlava, ako aj o treťom filme svojej, ako ju v úvodzovkách nazýva, dystopickej sci-fi päťročnice. Dúfajme, že dystopické sci-fi, ktoré už rok žijeme, to k päťročnici nepotiahne a Bielu na bielej uvidíme čoskoro v kine, kam spolu s ďalšími domácimi novinkami čakajúcimi na premiéru patrí. 

Matúš Kvasnička