Tento rok si pripomíname 100. výročie od premiéry prvého slovenského dlhometrážneho hraného filmu Jánošík bratov Siakeľovcov, ktorá časovo rámcuje vznik slovenskej kinematografie. Filmotéka Kina Lumière pri tejto príležitosti naplánovala štyri celoročné programové cykly, ktoré rôznym spôsobom nazerajú do histórie slovenského filmu. Divákom ich predstaví po otvorení kín.

„Pod hlavičkou 100 rokov slovenského filmu sa chystáme vo Filmotéke uviesť štyri samostatné programové línie, koncipované so zámerom, aby sa vzájomne prelínali, dopĺňali aj obchádzali,“hovorí pre Film.sk riaditeľ Národného kinematografického centra Slovenského filmového ústavu (NKC SFÚ) Rastislav Steranka, koordinátor celého projektu. Ten tvoria programové cykly 100 rokov slovenského filmu, Slovenský animovaný film, Digitálne kino a projekt Abecedár slovenského filmu 1921 – 2021. „Abecedár sme definovali ako nenápadný, no príťažlivý a tak trochu drzý a provokujúci doplnok k trom hlavným líniám: k dielam dvadsiatich slovenských režisérov, zásadným i menej známym slovenským animovaným filmom, ktoré vyskladala do tematických blokov Lea Pagáčová, a k filmom digitálne reštaurovaným v Národnom filmovom archíve SFÚ, ktoré vyberá Marián Hausner, riaditeľ NFA,“ približuje Steranka. „Celý projekt je živý organizmus, ktorý sa neustále vyvíja. Na poradách s kurátormi Filmotéky, ale aj počas množstva rozhovorov s Martinom Kaňuchom (jeden z autorov projektu abecedára – pozn. red.) sme si postupne uvedomili, ako sa jednotlivé cykly, o ktorých sme najprv uvažovali ako o samostatných programových líniách, začínajú zlievať do jedného,“ ozrejmuje Steranka.

Dvadsiatka režisérov z Best of

Riaditeľ NKC SFÚ je zároveň kurátorom jedného zo štvorice programových cyklov – 100 rokov slovenského filmu. „Uvedieme v ňom diela dvadsiatich slovenských režisérov. Pri kľúči, ako ich vybrať, sme spolu s kurátormi Filmotéky Michalom Michalovičom a Richardom Šteinhübelom vychádzali z knihy Best of Slovak Film 1921 – 1991 britského odborníka na slovenskú kinematografiu Petra Hamesa,“ hovorí. Režisérov z publikácie zoradili kurátori podľa abecedy a každý mesiac uvedú v cykle tvorbu dvoch z nich. Prehliadku k storočnici otvoria hrané filmy Stanislava Barabáša Pieseň o sivom holubovi (1961) a Tango pre medveďa (1966) s dvojicou filmov Paľa Bielika Štyridsaťštyri(1957) a Vlčie diery (1948). Kurátori k nim pridali aj dva dokumenty – Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) a Za slobodu (r. Stanislav Barabáš, 1955). Majú rovnaký názov, dokonca pracujú s rovnakými filmovými zábermi, ale ich vyznenie je odlišné. Barabášov film vznikol ako politická objednávka pri príležitosti 10. výročia ukončenia druhej svetovej vojny, keďže autentický Bielikov film dostatočne nevyzdvihoval úlohu komunistickej strany v Povstaní.

Cyklus ďalej predstaví tvorbu režisérov Eduarda Grečnera, Dušana Hanáka, Ela Havettu, Juraja Herza, Martina Hollého, Juraja Jakubiska, Otakara Krivánka, Viktora Kubala, Miloslava Luthera, Stanislava Párnického, Karola Plicku, Dimitrija Plichtu, Jaroslava Siakeľa, Petra Solana, Martina Šulíka, Dušana Trančíka, Štefana Uhra a Zora Záhona.

Pod menami v zlate tečie ďalší prúd

Ďalšiu programovú líniu tvorí Abecedár slovenského filmu 1921 – 2021, ktorý sa na dejiny slovenskej kinematografie pozerá prostredníctvom vybraných abecedných hesiel s cieľom postihnúť dosiaľ nepovšimnuté súvislosti, fenomény, motívy a ich funkcie v známych i neznámych slovenských filmoch. Autormi projektu sú filmový teoretik Martin Kaňuch a filmová historička Jelena Paštéková. „Inšpirovali nás výskumné projekty v rámci aktuálneho písania ,dejín filmu bez mien‘ (Udinská univerzita), v tomto kontexte napríklad španielsko-francúzsky projekt ,encyklopédie‘ Jordiho Ballóa a Alaina Bergalu Vizuálne motívy v kinematografii,“ vysvetľoval Martin Kaňuch v nedávnom rozhovore pre Film.sk, kde priblížil aj prístup k tvorbe hesiel a možnosti ich uchopenia: „Niekedy sme zvolili všeobecnejší pojem (Ideály), inokedy veľmi konkrétny (Grapefruit). Celkovo sme sa však chceli vyhnúť málo filmovým, filozofujúcim (Identita) alebo kultúrnopoliticky orientovaným heslám (Normalizácia). Avšak autori sa takým témam môžu vo svojich heslách podľa potreby venovať.“

Ako prvé predstavia heslo Absolvent projekciami filmov, ktoré vybrala a lektorsky uvedie filmová teoretička Katarína Mišíková. Krátkometrážny titul Kroky, skoky, roky... a posledný zhasne je spoločným dielom študentov animovanej tvorby na FTF VŠMU v školskom roku 1994/95, podieľali sa na ňom Katarína Kerekesová, Vanda Raýmanová, Martin Snopek, Vladimír Král, Michal Struss a ďalší. Premietnu aj dokument Hlas 98 (1999) Mareka Kuboša a celovečerný hraný debut Vladimíra Adáska Hana a jej bratia (2000). Ďalšie heslo Beštia prinesie výber filmov Triedny nepriateľ (1952) Vlada Kubenka, Týka sa nás všetkých (1958) Kazimíra Barlíka, Osudné okamihy (1967) Ladislava Kudelku a Zbehovia (1967) Juraja Jakubiska s lektorským úvodom Jeleny Paštékovej. Heslo Cena predstaví Miroslav Ulman z NKC SFÚ filmami Dobrý deň, Sorrento (r. Štefan Ondrkal, 1969) a Nič nekrváca večne (r. Matej Hradský, 2003).

Okrem prehliadky filmov je súčasťou projektu abecedára aj pripravovaný zborník všetkých hesiel, ktorých autormi sú okrem už spomínaných aj ďalší slovenskí (Jana Dudková, Monika Mikušová, Martin Ciel, Eva Šošková, Eva Filová, Petra Hanáková, Kristína Aschenbrennerová, Rastislav Steranka, Zuzana Mojžišová, Denisa Jašová) a zahraniční (Olaf Möller, Joanna Goszczyńska, Jaromír Blažejovský, Jonathan Owen) historici a teoretici filmu.

„Tak ako je ambíciou Abecedára byť skôr ,subverzným‘, nechronologickým a nekánonickým pohľadom na dejiny slovenského filmu, ktorý by v rámci programu Filmotéky plynul ako spodný prúd či protiprúd, cyklus 100 rokov slovenského filmu štandardne a jasne preteká históriou prostredníctvom výberu režisérov a ich diel vytesaných zlatým písmom do stránok knihy Petra Hamesa,“ vysvetľuje rozdiely v dramaturgii Steranka.

Hrdinovia, stereotypy aj hranice animovaného filmu

Ďalším programovým cyklom je Slovenský animovaný film a jeho kurátorkou je Lea Pagáčová z NKC SFÚ. „Animovaný film je síce najmladšou, no nemenej podstatnou súčasťou slovenskej kinematografie,“ hovorí pre Film.sk Pagáčová. V minulom roku bola súčasťou slovenského tímu kurátorov, ktorý navrhol výber diel na prehliadku československého animovaného filmu vo viedenskom Filmovom múzeu. „Pri príprave retrospektívnej prehliadky Animace/Animácia ma príjemne zaskočilo množstvo diel s potenciálom osloviť nielen domáceho, ale i zahraničného diváka – či už vďaka nadčasovej téme, alebo originálnemu výtvarnému spracovaniu. Rozhodnutie upriamiť pozornosť na slovenskú animovanú tvorbu bolo tak veľmi prirodzené,“ vysvetľuje Pagáčová.

„Filmové archívy uchovávajú mnoho výnimočných diel, ktoré sa k divákom dostanú len zriedkakedy. Pri animovanej tvorbe jej prístupnosť neuľahčuje ani fakt, že väčšinu z nich tvoria krátkometrážne diela, a preto je pri ich uvádzaní (takmer) nevyhnutné hľadať vhodné kombinácie a vytvárať filmové pásma. Tie, samozrejme, vyžadujú dramaturgiu,“ ozrejmuje Pagáčová. „Nehľadela som na chronológiu ani historické súvislosti. Lákalo ma menej tradičné nazeranie na kinematografiu a hľadanie voľnejších prienikov. Usilovala som sa o rozmanité, divácky atraktívne kombinácie, ktoré rozvíjajú istú tému, myšlienku, pohrávajú sa s asociáciami, s preneseným významom, ale i so základnými atribútmi animovanej tvorby. Niekedy som skončila v slepej uličke, inokedy s nečakane kompaktným pásmom. Z tohto dôvodu som sa, žiaľ, musela aj vzdať mnohých diel, ktoré sú dôležitou súčasťou našej kinematografie,“ približuje Pagáčová.

„Z môjho pohľadu zabudnutým (na nosiči nevydaným) dielom je film Sobotienka ide (1972) režiséra Vlastimila Herolda. Má jednoduchú naratívnu štruktúru – zobrazuje opakujúce sa motívy trávenia voľného času. Pohráva sa s perspektívou, je nenútene úsmevný, výstižný a minimalistický, ako ostatne aj mnohé ďalšie animované filmy z toho obdobia,“ dodáva Pagáčová, ktorá filmy zoradila do desiatich tematických blokov. Ten prvý prinesie tému Hrdinovia vo filmoch Zbojník Jurko (1976) Viktora Kubala a Čmuchal & Sviňa zasahujú (2009) Andreja Kolenčíka. „Jeden bojuje proti sociálnemu útlaku, ďalší dvaja proti drogovému kartelu, vždy v mene dobra a spravodlivosti. Nadčasová téma sa vo filmoch zlúči s dávkou akcie i humoru a s výtvarným minimalizmom,“ hovorí Pagáčová. Téma zároveň pripomína, že postava Juraja Jánošíka sa stala inšpiráciou nielen pre prvý celovečerný hraný, ale aj animovaný film. „Ďalšie filmové pásma sa budú ponárať do duše animovaných postáv, skúmať pevnosť medziľudských spojení, zakorenenosť, stereotypy, hranice animovaného filmu a iné,“ avizuje kurátorka.

Kinematografické diela v prirodzenom prostredí

Cieľom cyklu projekcií digitálne reštaurovaných filmov Digitálne kino je predstavovať slovenské kinematografické diela v ich digitálne reštaurovanej podobe. „Chceli sme najmä nadviazať na prehliadku digitálne reštaurovaných filmov s názvom Digitálne kino 1955 – 1975, a teda naďalej na pravidelnej báze predstavovať vo Filmotéke Kina Lumière kinematografické diela, ktoré boli digitálne reštaurované v NFA SFÚ. V rámci tejto prehliadky sme uviedli najmä krátkometrážne filmy a určujúci bol chronologický prístup. V nadväzujúcom dlhodobom cykle Digitálne kino v sezóne 2020/21 pozostávajú komponované programy takisto najmä z krátkometrážnych filmov, ktoré uvedieme z digitálnych kópií (DCP), avšak primárne sú spojené na základe druhovej, typovej alebo žánrovej príbuznosti. Začali sme už v minulom roku – strihový film, reklamný film a najbližším programom po otvorení kín bude širokouhlý film, potom film kreslený, bábkový, reportážny a ďalšie,“ ozrejmuje pre Film.sk kurátor cyklu Marián Hausner, riaditeľ Národného filmového archívu Slovenského filmového ústavu.

„Viaceré filmy z cyklu uvidia diváci v digitálne reštaurovanej podobe vôbec po prvýkrát, takže budeme radi, ak sa prídu pozrieť na premietanie ktoréhokoľvek z programov cyklu Digitálne kino. A súčasne prajeme každému divákovi, aby si v nich našiel aspoň jeden film, ktorý ho poteší, prekvapí alebo pomkne k ďalšiemu uvažovaniu. Inými slovami, aby si každý jeden film našiel svojho diváka a každý divák svoj film. A v neposlednom rade, aby prišiel opäť do kina,“ hovorí Hausner. „Vidieť a počuť kinematografické diela v ich prirodzenom prostredí, v kinosále, považujeme za kľúčové. Slovenský filmový ústav digitalizuje a digitálne reštauruje jednotlivé kinematografické diela z pôvodných nosičov práve v kvalite primeranej súčasným digitálnym kinám. Je to vďaka digitalizačnému pracovisku a jeho pracovníkom pod vedením Petra Csordása, ale, pochopiteľne, aj vďaka všetkým ostatným zamestnancom SFÚ, ktorí sa podieľajú na procese uchovávania a sprístupňovania nášho filmového dedičstva.“

V spomínanom pásme širokouhlých filmov, ktorým sa tento programový cyklus po otvorení kín začne, premietnu snímky Jachtári (r. Milan Černák, 1963), Bazovský (r. Jaroslav Pogran, 1964), Ohnivé rieky(r. Ctibor Kováč, 1965), Vrcholky stromov (r. Dušan Trančík, 1972) a Miliardy kvapiek života (r. Milan Černák, 1975).

Všetky štyri cykly privítajú prvých divákov po tom, ako sa na Slovensku opäť otvoria kiná. Prvé projekcie mali byť pritom už v januári. „Kiná však zostali zatvorené a prvý štart sa nekonal. Reštart bol naplánovaný počas MFF Febiofest Bratislava v marci 2021 a záver počas MFF Febiofest Bratislava v marci 2022. MFF Febiofest sa však v roku 2021 v bežnej podobe neuskutoční a nevieme, kedy začneme. Čakáme,“ ozrejmuje riaditeľ NKC SFÚ Rastislav Steranka. „Odporúčam dať sa zaočkovať, len čo to bude možné, a prísť do Kina Lumière. Zatiaľ neuvažujeme o online variante. Mnohé tituly, ktoré plánujeme zaradiť do programu, neboli doposiaľ zdigitalizované a existujú iba na 35 mm kópiách,“ hovorí Steranka. A dodáva: „V prvom rade odporúčam celý exkurz do dejín slovenskej kinematografie zažiť v prvom rade. V kine.“

Jaroslava Jelchová 
foto: archív SFÚ/Milan Kordoš, archív SFÚ

Po rekordnom roku 2019 vyzeral rok 2020 pre slovenské kiná ešte nádejnejšie. Sviňa sa štyri týždne po premiére stala druhým divácky najúspešnejším domácim filmom v ére samostatnosti a doťahovala sa na zdanlivo nedostižný film Bathory, ktorému so 432 300 divákmi už dvanásť rokov patrí prvá priečka. Čakali nás aj premiéry novej bondovky a ďalších očakávaných blockbusterov. Ale 10. marca prišiel šok.

V súvislosti s nárastom ochorení na covid-19 a v záujme ochrany zdravia návštevníkov sa totiž museli 10. marca 2020 všetky kiná na Slovensku zatvoriť. Našťastie, dovtedy videlo len slovenské filmy okolo 680 000 divákov.

Celkovo museli byť kiná na Slovensku v roku 2020 zatvorené 116 dní, teda takmer tretinu roku. Prvá fáza ich zatvorenia trvala od 10. marca do 19. mája, druhá od 15. októbra do 15. novembra a tretia od 19. do 31. decembra.

Zatvorenie kín malo, samozrejme, vplyv na posuny v pláne premiér – premiéry väčšiny amerických blockbusterov sa napokon presunuli až na rok 2021. To malo za následok najnižšiu návštevnosť amerických filmov za posledné roky. Podiel amerických filmov na celkovej návštevnosti v slovenských kinách klesol zo 69,33 % v roku 2019 na 42,80 %. S tým, samozrejme, súvisí nárast podielu európskych a domácich filmov na celkovej návštevnosti. Podiel európskych filmov, bez slovenských, stúpol z 15,50 % v roku 2019 na 28,98 %. Z krajín EÚ, za ktoré sú k dispozícii predbežné výsledky, nevzrástla návštevnosť domácich filmov medziročne len v Chorvátsku, Lotyšsku a Slovinsku. Slovensku patrí siedma priečka, keď podiel domácich filmov na návštevnosti medziročne vzrástol zo 16,5 % v roku 2019 na 32,79 % v roku 2020. Mimo EÚ je prekvapujúci nepatrný pokles v Spojenom kráľovstve (zo 48,0 % na 44,0 %). A tradičným lídrom zostáva Turecko, ktorého podiel domácich filmov na celkovej návštevnosti vrástol na 80 %.

Vlani prišlo do slovenských kín 2 364 814 divákov, čo bolo o 63,78 % menej než v roku 2019, a bola to druhá najnižšia návštevnosť od roku 1993. Menej divákov (2 183 518) prišlo do slovenských kín len v roku 2005. Celkové hrubé tržby klesli medziročne o 62,43 % na 13 996 458 eur. Návštevnosť kín medziročne klesla nielen na Slovensku, ale i v EÚ a Spojenom kráľovstve, a to o 70,7 % na 294,7 milióna divákov. Z pohľadu všetkých európskych krajín je medziročný pokles návštevnosti o niečo „miernejší“, kiná navštívilo iba 411,9 milióna divákov, kým v roku 2019 ich bolo 1,4 miliardy, čo je pokles o 68,7 %. 

Slovensko bolo jednou zo siedmich krajín, kde bol medziročný pokles návštevnosti nižší ako 65 %. Najvyšší pokles (79,4 %) zaznamenali v Španielsku a na Cypre. Najmiernejší pokles v štatistikách slovenských kín sme zaznamenali pri počte predstavení, ktorý klesol o 49,76 % zo 196 468 v roku 2019 na 98 714, a pri priemernej návštevnosti na predstavenie, ktorá klesla o 27,92 % – z 33,23 diváka v roku 2019 na 23,96. O 3,72 % však vzrástla priemerná cena vstupenky – z 5,71 na 5,92 eura. To je najvyššie priemerné vstupné v ére samostatnosti.

Vlani sa hralo v slovenských kinách 648 filmov, z toho 147 premiér, ktoré uviedlo 12 distribučných spoločností. Medzi premiérami bolo i 20 slovenských celovečerných filmov a pásiem, čo je o 53,49 % menej než v roku 2019. (Prehľad premiérových slovenských a koprodukčných filmov s ich distribučnými výsledkami sme uverejnili vo Film.sk 2/2021.)

Divácky najúspešnejším titulom roku 2020 sa stala už spomínaná Sviňa, ktorú videlo 395 604 divákov. Film mal historicky najúspešnejší otvárací víkend domáceho filmu (a štvrtý najúspešnejší filmový štart v slovenských kinách za posledných 20 rokov), keď ho od štvrtka do nedele (6. až 9. februára) videlo v kinách 98 056 divákov. Svini patrí aj rekord s najlepším druhým víkendom v histórii spomedzi všetkých filmov uvádzaných v slovenských kinách – 79 401 divákov.

Po prvý raz v ére samostatnosti sú i druhým a tretím najnavštevovanejším filmom domáce snímky. Príliš osobnú známosť videlo 175 640 divákov a Šťastný nový rok, ktorý mal premiéru už v decembri 2019, prilákal v roku 2020 ešte 78 113 divákov (rok predtým to bolo 201 858 divákov). Najúspešnejší americký film Ježko Sonic skončil až na piatej priečke. A jednému z mála očakávaných hitov Tenet, ktorý sa napokon predsa len dostal aj do kín, patrí deviata priečka. V rámci EÚ a Spojeného kráľovstva patrili podľa predbežných údajov k najnavštevovanejším filmy 1917 (US/UK), Tenet (US/UK) a Ježko Sonic (US/JP). Najúspešnejším dokumentom v slovenských kinách sa stal V sieti s 23 518 divákmi.

Všetky slovenské filmy vrátane minoritných koprodukcií si vlani pozrelo v kine 775 487 divákov (v roku 2019 to bolo 1 075 129 divákov a v roku 2018 to bolo 251 098 divákov), čo je medziročný pokles o 27,86 %. Z hľadiska počtu divákov bol podľa Únie filmových distribútorov SR (ÚFD) najúspešnejšou distribučnou spoločnosťou CinemArt SK: 778 656 divákov na jej filmoch tvorí 32,9 % celkovej návštevnosti. Je to i vďaka tomu, že v kinách distribuovala nielen snímky spoločností 20th Century Fox International, DreamWorks Animation, Paramount a Universal, ale od 1. 3. 2020 aj Walt Disney Studios (do 29. 2. 2020 ich distribuoval Saturn Entertainment). V Top 10 mala filmy Sviňa a Ježko Sonic. Spoločnosti CinemArt SK patrí prvenstvo i podľa hrubých tržieb, ktoré tvorili 32,8 %.

Druhé miesto podľa návštevnosti (27,6 %) i podľa hrubých tržieb (30,3 %) patrí vlaňajšiemu lídrovi, distribučnej spoločnosti Continental film. V kinách distribuoval snímky spoločností Warner Bros. i nezávislých spoločností a v Top 10 mal vlani päť filmov – Príliš osobná známosť, Šťastný nový rok, Chlap na striedačku, Scoob! a Tenet.Na tretej priečke podľa oboch ukazovateľov skončila spoločnosť Bontonfilm (13,0 % divákov a 12,5 % hrubých tržieb), ktorá mala v Top 10 dva tituly – Labková patrola: Pripravení pomáhať a zachraňovať! a After: Sľub.

V uvedených číslach sú opäť zarátané len výsledky z ÚFD. V údajoch za rok 2020 nie je zahrnutá návštevnosť projektu Bažant Kinematograf, projekcií v letných kinách, kde sa neplatí vstupné, výsledky festivalových projekcií nedistribučných titulov (s výnimkou Febiofestu) ani návštevnosť čoraz populárnejšieho alternatívneho obsahu (záznamy divadelných, operných či baletných predstavení, koncertov, športové prenosy...). A takisto ani vyše 8 000 divákov online projekcií filmu Sviňa či 6 500 divákov na ASFK VoD. Naopak, vstupenky z platforiem, ako sú virtuálna kinosála Kina Lumière – Kino doma či projekt Kino z gauča, sú v celkových výsledkoch započítané.

A aký bude rok 2021 v slovenských kinách? To zatiaľ nikto netuší. Od začiatku roku sú kiná zatvorené, a keďže ich otvorenie je v nedohľadne, distribučné premiéry sa pomaly začínajú presúvať do online priestoru. Zatiaľ to vyzerá tak, že rok 2020 by nemusel byť pre kinodistribúciu na Slovensku ten najhorší za posledné roky. 

TOP 10 SLOVENSKO 
(1. 1. – 31. 12. 2020)

Titul                                                                            Počet divákov

1. Sviňa                                                                               395 604

2. Príliš osobná známosť                                                    175 640

3. Šťastný nový rok                                                             78 113

4. Chlap na striedačku                                                        76 427

5. Ježko Sonic                                                                    70 024

6. Labková patrola:
    Pripravení pomáhať a zachraňovať!                                62 900

7. After: Sľub                                                                        59 637

8. Scoob!                                                                              59 528

9. Tenet                                                                                 58 639

10. Bad Boys navždy                                                                      55 708

Zdroj: Únia filmových distribútorov SR

Miro Ulman – Audiovizuálne informačné centrum Slovenského filmového ústavu

foto: Continental film

Hoci štatút cien Slnko v sieti hovorí, že sa udeľujú každoročne v apríli, je možné, že tento rok bude výnimkou. Tak ako predchádzajúci. Pandémia vlani na jar ochromila život v krajine a udeľovanie Slnka v sieti sa presunulo na jeseň. Presúvali sa aj filmové premiéry. Mnohé z domácich noviniek očakávaných vlani sa ešte stále nedostali do distribúcie. Prezídium Slovenskej filmovej a televíznej akadémie preto zvažuje, že udeľovanie Slnka v sieti presunie na budúci rok.

Pandémia by tak vrátila Slnko v sieti k jeho začiatkom, keď sa ceny udeľovali každý druhý rok. Akadémiu vtedy viedla scenáristka a dramaturgička Zuzana Gindl-Tatárová, ktorá na dôkaz, že to so založením tradície myslí vážne, odovzdala prvé Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej kinematografii režisérovi Jurajovi Herzovi. V roku 2006 akadémia prvýkrát odovzdávala štandardné ceny. „Národná filmová cena Slnko v sieti bude vzhľadom na počet vznikajúcich slovenských filmov udeľovaná formou bienále, každý druhý rok. Je to zároveň krok k zachovaniu značky kvality tohto nového ocenenia, nechceme, aby sa ceny zbytočne devalvovali,“ uviedla vtedy Gindl-Tatárová. 

Keďže pandémia zásadne preriedila domáce kinopremiéry, úvaha neudeľovať ceny tento, ale výnimočne až na budúci rok je legitímna. Akadémia pod vedením Wandy Adamík Hrycovej navyše uvažuje o špeciálnom ročníku Slnka v sieti, ktorý by sa obzrel viac ako len rok dozadu a pripomenul by storočnicu slovenskej kinematografie, teda 100 rokov od premiéry Siakeľovho Jánošíka, ktorá bola koncom roka 1921. 

Kým v čase uzávierky Film.sk nebolo ešte definitívne rozhodnutie slovenskej akadémie známe, filmári aj diváci už poznali výsledky českých národných filmových cien. Najviac Českých levov získali Krajina ve stínu Bohdana Slámu a Šarlatán Agnieszky Holland. S pätnástimi, resp. štrnástimi šancami dominovali aj nomináciám. Na oboch sa podieľalo i Slovensko a k ich vzniku prispeli tak RTVS, ako aj podpora Audiovizuálneho fondu. Šarlatán sa stal filmom roka a ocenili ho aj za réžiu. V kategórii, v ktorej tento rok nominovali aj Miru Fornay a Žaby bez jazyka, zostáva Agnieszka Holland jedinou ocenenou ženou. Režisérsku trofej získala predtým za Hořící keř (2013). Šarlatána vyslali českí akademici aj do oscarového súboja o najlepší medzinárodný film, v ktorom sa zatiaľ dostal do širšieho prednominačného výberu. Film je vďaka Lívii Filusovej a jej Furia Filmu aj slovenskou koprodukciou a dôležitú vedľajšiu úlohu v ňom stvárňuje Juraj Loj. K celkovo piatim soškám pre Šarlatána prispeli predstaviteľ hlavného hrdinu, liečiteľa s komplikovaným osudom Ivan Trojan, zvukár Radim Hladík jr. a kameraman Martin Štrba. Zvíťazil v kategórii so slovenskou „nominačnou presilou“, ktorú tvoril s Alexandrom Šurkalom (Modelár) a Martinom Žiaranom (Herec). 

Televízna miniséria Herec v réžii Petra Bebjaka mala 7 nominácií. Popri oceňovaní krátkych a animovaných filmov bolo totiž jednou z noviniek 28. ročníka udeľovania cien aj otvorenie predtým výlučne filmových kategórií televíznym projektom, s výnimkou kategórií celovečerný film a réžia. Nové pravidlá umožnili udeliť Českého leva za scénografiu zosnulému architektovi Martinovi Kurelovi za pokračovanie televízneho megaprojektu Mária Terézia. Herec, ktorého Bebjak spolu s Rasťom Šestákom a ich DNA Production aj produkoval, sa nakoniec tešil z jedinej ceny – za najlepší televízny film alebo minisériu. Havel (r. Slávek Horák) mal raz toľko nominácií ako Herec, až štrnásť, ale pri vyhlasovaní víťazov zaznel titul filmu takisto len raz, v kategórii masky (Adriana Bartošová, René Stejskal). Slovenskej minorite Modelár Petra Zelenku sa zo siedmich nominácií ušiel rovnako jeden Český lev za herecký výkon Jiřího Mádla vo vedľajšej úlohe. 

Akademici boli štedrejší iba ku Krajine ve stínu režiséra Bohdana Slámu. Čiernobiela historická dráma si odniesla najviac cien, spolu až šesť – v kategóriách scenár (Ivan Arsenjev), herečka v hlavnej a vo vedľajšej úlohe (Magdaléna Borová, Petra Špalková), strih (Jan Daňhel), hudba (Jakub Kudláč) a kostýmy (Zuzana Bambušek Krejzková). Krajina ve stínu (recenzujeme ju na strane 30) získala aj neštatutárnu cenu za najlepší plagát, ktorý je dielom Jana Poukara. Slovenským koproducentom filmu je Filmpark Production, zastúpená Petrom Neveďalom a Silviou Učňovou Kapustovou. Peter Kerekes sa zase koprodukčne podieľal na víťaznom dokumente V sieti (r. Barbora Chalupová, Vít Klusák) a slovenská stopa nechýbala vďaka scenáristovi Mirovi Šifrovi ani vo víťaznom televíznom seriáli Zrádci. 

Cenu za mimoriadny prínos českej kinematografii si počas galaprogramu bez divákov, iba s nominovanými prevzal na červenom koberci rozprestretom priamo pred jeho domom režisér Hynek Bočan. Jeho Zdivočelá země (1997 – 2012) podľa predlohy Jiřího Stránskeho sa vracala do obdobia a k témam, ktoré rezonovali v Krajine ve stínu a v Šarlatánovi, a okrem toho má televíznu seriálovú aj filmovú podobu. A hoci o takzvanej quality TV sa viac hovorí až v posledných rokoch, práve Bočanovo dielo dokazuje, že silný umelecký a divácky zážitok možno priniesť nielen v prítmí kinosály (Nikdo se nebude smát, 1965; Čest a sláva, 1968), ale i na televíznej obrazovke (Záhada hlavolamu, 1969; Přítelkyně z domu smutku, 1992).

Matúš Kvasnička

Vo februári padla prvá klapka pripravovaného televízneho filmu Jozef Mak na motívy rovnomenného románu Jozefa Cígera-Hronského. Projekt vzniká v koprodukcii RTVS a DNA Production. Jeho réžie sa ujal Peter Bebjak a na televíznych obrazovkách by sa mal objaviť ešte tento rok.

Podľa dramaturga hranej tvorby RTVS Romana Brata patrí Hronského Jozef Mak medzi najlepšie romány slovenskej prózy. „Dramaturgia hranej tvorby RTVS sa asi pred dvoma rokmi rozhodla pripraviť jeho adaptáciu a oslovila na spoluprácu skúseného scenáristu Ondreja Šulaja. Vznikol výborný scenár a RTVS ho zverila do rúk renomovaného režiséra Petra Bebjaka. No a od Bebjaka k DNA Production je už len krôčik,“ ozrejmuje pre Film.sk Roman Brat. S DNA Production a Bebjakom televízia spolupracovala na viacerých projektoch. V roku 2018 režíroval rozprávku Vianočné želanie a RTVS bola aj jedným z koproducentov minisérie Herec(2020).

„Príbeh Jozefa Maka, človeka-milión, je súčasťou zoznamu povinnej literatúry na školách už celé desaťročia. Všetci ho poznáme, ale pravda je, že málokto ho naozaj čítal. A pritom je to úžasné dielo, plné vášní všetkého druhu. Ukazuje nám hrdinu, ktorému rozumieme. Keď som knihu po mnohých rokoch čítal, naozaj úprimne ma zasiahla,“ hovorí producent Rasťo Šesták zo spoločnosti DNA Production. „Rozpráva o nás ako o národe aj o jednotlivcoch a o tom, čo v nás je, čo nás pred viac ako sto rokmi formovalo a čo v nás od tej doby pretrvalo. Ak sa na dielo pozeráte touto optikou, uvidíte, že za tých sto rokov sme sa ako národ ani ako jednotlivci až tak nezmenili,“ myslí si o Hronského románe, ktorý vyšiel prvýkrát v roku 1933. „Môžeme mať okolo seba modernú techniku, sociálne siete, ale v hĺbke našej duše stále spí Jozef Mak, človek-milión. Pretrpí všetky príkoria, netvorí dejiny, ale nechá, aby dejiny tvorili jeho, dá sa unášať životom, osudom alebo Bohom a všetky prekážky nakoniec prekoná, lebo musí... lebo chce... lebo to inak nevie,“ približuje producent. Jeho slová dopĺňa režisér Peter Bebjak: „Jozef Mak sa nikdy nevzdáva, a to je v súčasnosti absolútne dôležitá vlastnosť,“ hovorí. „Vždy musím mať pocit, že téma má istý spoločensky význam, že je dostatočne zaujímavá, aby rezonovala v spoločnosti,“ dodáva.

Román Jozef Mak doposiaľ nebol sfilmovaný. „Za posledné desaťročia vzniklo na Slovensku nespočetné množstvo filmových aj televíznych adaptácií diel slovenských prozaikov. Naozaj, v tomto sa nemáme za čo hanbiť, spracovali sme takmer všetky dôležité romány, novely, poviedky. Medzi tými, čo chýbajú, je aj Jozef Mak. Ale nie preto, že by sa naň zabudlo. Jozef Mak má špecifickú poetiku rozprávania, pomerne náročnú kompozíciu, nie je ľahké zachovať ju a zároveň prepísať do filmového či televízneho žánru,“ vysvetľuje Roman Brat. Hronského text je náročný na audiovizuálne stvárnenie. Hlavný hrdina Jozef Mak, ale ani iné postavy nehovoria o tom, čo cítia, často aj preto, že si to sami neuvedomujú, a prezradí to za ne autor – spisovateľ. Takýto spôsob rozprávania sa však nedá automaticky preniesť do filmovej podoby, čo bolo výzvou už pri písaní scenára a bude aj pri réžii. „Základ vytvoril Ondrej Šulaj svojím scenárom. Páči sa mi, ako sa mu podarilo adaptovať doň atmosféru a situácie z románu. Neprepisoval a nepridŕžal sa ho otrocky, slovo za slovom, situáciu za situáciou, ale podarilo sa mu absolútne vystihnúť podstatu príbehu, charaktery, vzťahy,“ hovorí Peter Bebjak.

Televízna premiéra Jozefa Maka je naplánovaná na koniec roka, keď chce RTVS aj takto osláviť 65. výročie vzniku Slovenskej televízie. „Samozrejme, aby sa to všetko stihlo, museli sme zobrať do úvahy fakt, že scenár obsahuje viacero zimných obrazov. Preto sa všetko v rámci výroby naplánovalo tak, aby sa prvá etapa nakrúcania začala už vo februári tohto roka a zvyšok filmu sa dokončí v lete. Postprodukcia je naplánovaná na jeseň,“ približuje Roman Brat. „Najväčšiu časť natáčania máme v lete a potom sa začne postprodukcia, tak aby sme to stihli niekedy na konci novembra odovzdať televízii,“ dopĺňa ho Peter Bebjak. Zimné natáčanie prebiehalo v Múzeu oravskej dediny v Zuberci. Ďalšími lokáciami by mali byť napríklad Komárno a Banská Štiavnica. Hlavným kameramanom snímky je Martin Rau, architektom Juraj Kuchárek, kostýmovým výtvarníkom Ján Kocman a strihať by ju mal Marek Kráľovský. Hlavnú úlohu Jozefa Maka stvárňuje Dávid Hartl a vo filme by sa mali objaviť aj Judit Bárdos, Diana Mórová, Judita Hansman, Tomáš Maštalír a Alexander Bárta.

„Román Jozef Mak síce vyšiel v roku 1933 a dejovo sa vinie od konca 19. storočia až po tridsiate roky, no jeho téma je nadčasová, priam biblická. V Starom zákone skúša Boh silu Jóbovej viery, v tomto príbehu skúša Hronský silu Makovej odolnosti proti nespravodlivosti, nešťastiu a nevraživosti. A Jozef Mak, človek-milión, ostáva verný svojej ľudskosti a presvedčeniu, že sa raz všetko na dobré obráti,“uzatvára dramaturg Roman Brat.

Jaroslava Jelchová
foto: RTVS

Slovenský portál DAFilms.sk začal fungovať 1. februára 2020. Pozornosť zameral na lokálny obsah, slovenské a české filmy rôznych žánrov a premyslenú dramaturgiu. Nová doména prišla s ambíciou ponúknuť alternatívu k veľkým komerčným streamovacím platformám a od materskej značky sa chcela odlíšiť nielen koncovkou .sk, ale aj slovenským obsahom. 

V čase spustenia mal portál 400 registrovaných používateľov zo Slovenska. Už predtým totiž využívali doménu DAFilms.cz. Podľa projektovej manažérky DAFilms.sk Alexandry Gojdičovej stúpol v priebehu roka počet používateľov zo Slovenska nad 5 500. Úvodnú ponuku 250 akvizičných titulov rozšíril DAFilms.sk za toto obdobie na približne 650 filmov. „Čo sa týka sledovanosti, v období nástupu karantény sme sa ocitli niekde na čísle 700 pozretí týždenne. V letných mesiacoch sledovanosť klesla, no k vianočnému obdobiu vystrelila na vyše 900 pozretí týždenne,“ hovorí pre Film.sk Gojdičová. „Pokiaľ ide o demografickú skladbu používateľov, oslovili sme o niečo viac žien ako mužov. Najsilnejšie máme zastúpenú vekovú kategóriu 23 až 34 rokov. Geograficky oslovujeme najmä Bratislavu. Zaujímavé je, že hneď za ňou sú Slováci v Prahe, nasledujú Žilina, Banská Bystrica, Trnava a Prešov,“ vysvetľuje Gojdičová.

Portál zaujal už počas prvých týždňov fungovania, keď koncom februára spustil kampaň Filmom proti extrémizmu. Okrem výberu filmov s tematikou extrémizmu ponúkol ako bonus videá tvorcov s vyjadreniami k nárastu popularity pravicového extrémizmu v predvolebnom období. „Kampaň sa stretla so spontánnym záujmom médií aj s veľkou sympatiou u oslovených filmárov, ktorí poskytli svoje filmy na obmedzený čas zdarma, a sledovanosť výrazne vyskočila,“ hovorí Gojdičová a dodáva, že hneď od začiatku sa rozhodli tvoriť doménu, v ktorej sa skĺbi umelecký zážitok, filmová zábava a spoločenská zodpovednosť. Za dramaturgiou portálu DAFilms.sk stojí tím na čele s Dorotou Zacharovou.

Zlomová bola aj jar minulého roka, spojená so zavedením protipandemických opatrení a s presunom divákov do virtuálneho sveta, k online službám. „Sledovanosť DAFilms.sk v tom čase trojnásobne stúpla. Aby sme však nezostali v polohe subjektu, ktorý z neľahkej situácie profituje na rozdiel od zavretých kín, ostatnej kultúry a spoločnosti vôbec, prišli sme s myšlienkou kampane Ostávame s vami doma a za každý pozretý film sme odviedli 20 centov iniciatíve Kto pomôže Slovensku,“ približuje Gojdičová. Dodáva, že niektoré systémové zmeny v súvislosti s príchodom pandémie začínajú pociťovať až teraz. „Dá sa povedať, že k zmenám paradigmy prichádza postupne takmer po roku od prvého lockdownu, a čoskoro prinesieme aj prvé online premiéry. Nechceme však predbiehať... A hlavne, robíme to s citom pre spoluprácu s producentmi a majiteľmi práv. V tejto dobe, pre kultúru ťažkej, jednoducho treba držať spolu,“ ozrejmuje Gojdičová a dodáva, že si cenia dôveru divákov, ale aj filmových profesionálov, ktorú sa im podarilo získať.

„Veľkým finále prvého roka bol pre nás prvý online festival v technickej réžii našej platformy – Jeden svet 2020. Mal okolo 30 000 divákov a bola to povzbudzujúca skúsenosť. V tomto svetle považujeme prvý rok nášho pôsobenia neskromne za úspešný,“ hodnotí projektová manažérka. Dodáva, že práve festival Jeden svet spolu s programovým špeciálom Filmom proti extrémizmu mali počas uplynulého roka najvýraznejšie čísla sledovanosti. Divákov zaujal aj výber najúspešnejších titulov roku 2020, filmy nominované na Slnko v sieti, retrospektíva Dušana Hanáka, reklamný film 50. rokov a detský program DAFilms deťom. Z konkrétnych titulov je podľa Gojdičovej suverénne najúspešnejší film Nech je svetlo Marka Škopa a v prvej desiatke sa umiestnili aj Keď príde vojna (r. Jan Gebert), Hluché dni (r. Pavol Pekarčík), V sieti (r. Barbora Chalupová, Vít Klusák), Vlastníci (r. Jiří Havelka), Amnestie(r. Jonáš Karásek) či Svet podľa Daliborka (r. Vít Klusák).

„Príjemným prekvapením bol obrovský záujem o retrospektívu Dušana Hanáka. Hoci sú jeho najdôležitejšie filmy notoricky známe aj z televíznych obrazoviek, ľudia sa k nim znovu vracali a sme radi, že pritom mohli objaviť aj jeho ďalšie tituly z krátkej tvorby, ktoré sa doteraz uvádzali menej. Retrospektíva zaujala nielen doma, ale aj na zahraničných doménach – v Amerike a Európe. Pripravili sme dokonca špeciálne filmové ,vouchery‘ Hanákovej retrospektívy pre kultúrne centrá v New Yorku či Londýne,“ približuje Gojdičová a dodáva, že Dušan Hanák patrí k tvorcom, pri ktorých sa takýto záujem dá očakávať. „S tímom DAFilms.sk sme si užili aj recesistickú ľahkosť kolekcie reklamného filmu 50. rokov, ktorú sme podobne ako Hanáka pripravili v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom,“ hovorí projektová manažérka. 

Podľa nej pokryl DAFilms.sk dieru na trhu. „Lokálna tvorba, ktorú prioritne prinášame, nemala mimo trhu s DVD a blu-raymi nijakú stabilnejšiu databázu, kde by si ju divák našiel po krátkom (či teraz i absentujúcom) uvedení v kinách a v televíznej premiére. Rozhodnutie otvoriť slovenskú doménu sa ukázalo ako správne – záujem divákov o slovenský film je zreteľný,“ hodnotí Gojdičová.

Jaroslava Jelchová