Návrat trochu inak

V rubrike TV tip predstavujeme archívne slovenské filmy z aktuálneho televízneho vysielania. Jednotka RTVS uvedie v júli film Martina Hollého Hriech Kataríny Padychovej (1973). 

Snímka, ktorú Martin Hollý nakrútil po úspechu dvojice romantických tatranských dobrodružstiev Medená veža (1970) a Orlie pierko (1971), si z Filmového festivalu pracujúcich v júli 1973 odniesla Zvláštne uznanie. Distribučný list ju sprevádzal do kín ako „obraz slovenskej dediny za prvej republiky, kde z biedy a poníženia vyrastá ušľachtilý vzťah medzi ľuďmi“. Keď Štefana Padycha vyženie úžera za zárobkom do Francúzska, jeho žena Kača čaká na peniaze alebo aspoň list, ktoré jej a dcérke Veronke muž pošle. List ani peniaze neprichádzajú, ale do dediny sa vracia Kačin niekdajší nápadník Michal Valenčík. Ten využije situáciu i svoje peniaze, živí v osamelej žene spomienky, až nakoniec podľahne jeho zvodom. Valenčík sa vyparí a Kaču necháva s trápením navyše. Po dlhom čase sa navyše ohlási Štefan z Francúzska. Postihlo ho banské nešťastie, ale vracia sa domov...

„Veľmi na mňa zapôsobil dej filmu. Odohrával sa v časoch nezamestnanosti, keď naši otcovia museli za prácou ísť za hranice, aby život detí bol lepší. Pritom oni však boli ukrátení o to najdrahšie a v živote najcennejšie, o rodinný život,“znie jedna z dobových reakcií na snímku. Do dotazníka, ktorý mal byť jednou z pomôcok pri spracúvaní nových filmov a tém, ju napísala diváčka z Veľkých Vozokán. 

Hriech Kataríny Padychovej je adaptáciou poviedky Petra Jilemnického Návrat a za jej prepis do podoby scenára získala Monika Gajdošová prvú cenu v internej súťaži Koliby zameranej na adaptácie slovenskej literatúry. Gajdošová bola spoluautorkou scenára Hollého hraného debutu Havrania cesta (1962), ako dramaturgička sa podpísala nielen pod ďalšie Hollého snímky, ale aj pod tituly ako Boxer a smrť (1962) Petra Solana, Pacho, hybský zbojník (1975) Martina Ťapáka, Koncert pre pozostalých (1976) a Víťaz (1978) Dušana Trančíka či Ružové sny (1976) Dušana Hanáka. 

Jozef Bernát v časopise Film a divadlo pripomenul, že Jilemnického Návrat bol v podstate skicou Poľa neoraného a tvorcovia nového filmu tak museli hľadať netradičné postupy, aby sa vyhli tvorivým úskaliam frekventovanej témy. Spomínanú románovú predlohu popredného komunistického spisovateľa totiž o dve desaťročia skôr sfilmoval Vladimír Bahna. „Životné osudy Kataríny Padychovej boli neľahké a vo svojom dobovom zaradení také typické, že sa už stali tvrdším orieškom aj pre skúseného režiséra. Preto Martin Hollý pristupoval k realizácii obozretne, snažil sa zbaviť popisného realizmu a dobre známa sociálna skutočnosť stala sa mu iba dejovým rámcom,“ napísal Bernát. Hollý podľa neho nepodľahol častým zvodom literárnych adaptácií a pred epickým rozprávaním uprednostnil psychologickú sondu. „Citlivý prístup k téme, profesionálna zručnosť scenáristky, režiséra i kameramana boli spoločne s kvalitným hereckým súborom hlavnými strojcami dobrého výsledku,“ napísal Bernát. 

Literárny scenár schválili 26. mája 1972, rozpočet filmu bol necelé 4 milióny korún. Nakrúcať sa začalo 16. augusta 1972 a posledným dňom nakrúcania bol 30. október. Okrem kolibských ateliérov sa nakrúcalo v reáli vo Vadovciach a v Lamači, exteriéry našli filmári napríklad v Zuberci, Bielom Potoku, Veľkom a Malom Borovom či v okolí Bratislavy. Za kamerou stál Karol Krška. S Hollým spolupracoval už predtým, napríklad na snímke Prípad pre obhajcu (1964) podľa scenára Tibora Vichtu či na spomínanej dvojici tatranských filmov. Hudbu skomponoval Zdeněk Liška a pod návrhy kostýmov sa podpísal Milan Čorba. 

Padychovej muža stvárňuje Michal Dočolomanský, Michala Valenčíka hrá Štefan Kvietik. Do hlavnej ženskej úlohy Kače Padychovej obsadil Hollý českú herečku Hanu Pastejříkovú. V tom čase mala za sebou iba maličké filmové úlohy a Katarína Padychová zostala jej jedinou hlavnou postavou vo filme. Neskôr jej Hollý zveril výraznú úlohu hájničky v snímke ... nebo být zabit (1985). Vo filme Petra Solana A pobežím až na kraj sveta (1979) stvárnila mamu malej hrdinky. 

Hriech Kataríny Padychovej zaujal aj dramaturgov zo spriatelených socialistických krajín. Ako referoval v roku 1973 vo Večerníku Štefan Vraštiak, Hollého dráma bola na brnianskej burze Filmfórum najúspešnejšou zo slovenských filmov a kúpili ju Bulharsko, Maďarsko, NDR, Poľsko aj Sovietsky zväz. 

Martina Hollého, ktorý by mal v auguste 90 rokov, pripomenie Jednotka RTVS aj snímkami Havrania cesta (4. 7.) Medená veža (11. 7.) a Orlie pierko (18. 7.).

Hriech Kataríny Padychovej (r. Martin Hollý, 1973) Jednotka 25. 4.

Matúš Kvasnička
foto: archív SFÚ/Anton Podstraský