Normalizácia je tu…

Desať rokov, ktoré divák preskočí v sledovaní filmových týždenníkov na televíznej obrazovke, je iste najväčší skok, aký naša spoločnosť zažila od skončenia druhej svetovej vojny. Začiatok šesťdesiatych rokov, ktorý ešte nenaznačoval vzopätie spoločnosti v období pražskej jari, jej neskorší vzostup a drastické, v mnohom tragické pretrhnutie okupáciou cudzích vojsk je len desať rokov minulosťou. Málo či veľa v živote človeka?

Január roku 1971 poznačili mimoriadne mrazy a snehové nádielky, ktoré komplikovali život: hospodárstvo, energetiku, zásobovanie aj to, aby sa nástup do pracovného roka – a teraz išlo o prvý rok novej päťročnice – mohol zaznamenať ako manifestačný. Oveľa viacej však ťažili spoločnosť politické dôsledky krokov nasledujúcich po auguste ʼ68. Tí, čo sa angažovali v obrodnom procese a neprijali akt obsadenia ako priateľskú pomoc, prišli o miesta, o existenciu, niektorí aj o slobodu. Aj z redakcie filmového týždenníka museli tí nepohodlní odísť, bolo vymenované nové vedenie a tí, čo ostali, hľadali, „kde je sever“.

Ale ani nemuseli: 14. januára 1971 uverejnili všetky ústredné médiá dokument, ktorý 11. decembra prijal ÚV KSČ. Skrátene sa nazýval Poučenie z krízového vývoja a stal sa na dlhé roky (neslávne známou) ideovou platformou.

Prvé filmové žurnály boli preto poznačené prevahou snímok, v ktorých sa zdôrazňovala vedúca úloha strany alebo aspoň pripomínala jej história. Na každom kroku bolo treba zdôrazňovať jej nezlomnú tradíciu a z nej vyplývajúcu neomylnosť. Všetko bolo podriadené novej dogme.

V Ľubochni sa zišiel ÚV KSS, aby oslávil 50. výročie založenia Komunistickej strany Československa (TvF č. 3).

Na konci januára sa oslavovalo 35. výročie štrajku lesných robotníkov v Čiernom Balogu (č. 6).

O dva týždne neskôr zasa 50. výročie krompašskej vzbury, ktorej výsledkom boli šiesti mŕtvi (č. 8) – štyria robotníci, ale aj dvaja ubití úradníci Rima-muránskej spoločnosti, 15 ťažko ranených a 64 zatknutých.

Výročie Víťazného februára (1948) sa spomína v č. 9.

Reportéri navštívili Vrútky, kde Klement Gottwald v mladom veku viedol vydávanie komunistickej tlače (č. 11).

Žurnál č. 14 sa začína spomienkou na oslobodenie Bratislavy sovietskou armádou a hneď v ďalšom šote si pracujúci Závodov 29. augusta v Partizánskom dávajú záväzky na počesť XIV. zjazdu KSČ, ktorý sa uskutoční v máji (aby definitívne anuloval rozhodnutia tzv. vysočanského zjazdu v auguste 1968 a nasmeroval našu krajinu na dlhé roky tým „správnym“ smerom).

O týždeň neskôr sa k nim pridávajú pracovníci trnavskej automobilky, no dominantným šotom žurnálu (č. 15) je otvorenie XXIV. zjazdu KSSZ (Komunistickej strany Sovietskeho zväzu).

Ten pokračuje aj v č. 16 prejavom Leonida Brežneva a pozdravným prívetom Gustáva Husáka sovietskym komunistom.

Na okresnej konferencii komunistov v Banskej Bystrici si zvolili na čelo nové kádre a to isté urobili o týždeň neskôr na mestskej konferencii v Bratislave (č. 17).

Záväzky k zjazdu pokračujú naprieč celou krajinou (č. 18)...

Všetky médiá (televízie a denná tlač s aktuálnym každodenným vplyvom o to výraznejšie) takto hlásali novú pravdu o tom, že pokus o „socializmus s ľudskou tvárou“ bol v lepšom prípade omyl, v horšom zámerná snaha nepriateľskej ideológie. A okupácia bola „bratskou pomocou“, ktorá teraz pokračuje – a  ešte dlho bude – formou priateľských usmernení a politickej podpory.

Odhliadnuc od ideologických kritérií však vnímavý divák spozoruje pri porovnávaní dvoch období týždenníka vzdialených od seba desať rokov aj ďalšiu priam do očí bijúcu odlišnosť: v roku 1961 sme pravidelne konštatovali minimálne zastúpenie či často aj absenciu šotov zo Slovenska – začiatkom roka 1971 je situácia opačná. Iste nielen preto, že od roku 1964 sa Týždeň vo filme opäť vydával v Bratislave. Týždenníky sú spravidla naplnené obsahom z Československa a krajín socialistického bloku, len občas doplnené rôznymi kuriozitami zo Západu alebo tendenčne ideologicky podfarbenými šotmi (pred procesom s Angelou Davis v USA v č. 6, vojna v Laose a občianske konflikty v Mozambiku v č. 13).

Kolekcia však obsahuje aj viacero šotov, ktoré budú zaujímavé.

Pre skôr narodených milovníkov popu: vystúpenie orchestra Braňa Hronca s nezabudnuteľnou speváčkou Evou Kostolányiovou (č. 7), ktorá tak zavčasu opustila hudobnú scénu, vystúpenie vychytenej poľskej skupiny No To Co (č. 8) aj pieseň Tichý dážď v podaní Oľgy Szabovej (č. 10).

Pre ochrancov prírody: muflonie stádo v Kováčovských kopcoch (č. 6) a výzva na ohľaduplný vzťah turistov pohybujúcich sa v prírode (č. 14).

Pre pamätníkov: v súťaži o najlepšieho športovca/športovkyňu zvíťazila skokanka do výšky Milena Rezková a medzi kolektívnymi športami hokejisti (č. 4).

Pre feministky: v Kluži v Rumunsku otvorili kaviareň, do ktorej môžu vstúpiť iba ženy (č. 4).

Pre mladé mamičky: bábätká v bazéne ako európska atrakcia (č. 18).

Pre všetkých: v Čavoji (okres Prievidza) sa v robotníckej rodine s ôsmimi deťmi narodili trojčatá. Téma tak zaujala režiséra žurnálu Igora Dobiša, že o trinásťčlennej rodine Juríčkovcov nakrútil neskôr veľmi zaujímavý aj ocenený dokumentárny film.

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – JÚL 2021

4. 7. – 14.30 hod. – Týždeň vo filme č. 1/1971 a 2/1971
11. 7. – 14.30 hod. – Týždeň vo filme č. 3/1971 a 4/1971
18. 7. – 14.30 hod. – Týždeň vo filme č. 5/1971 a 6/1971
25. 7. – 14.30 hod. – Týždeň vo filme č. 7/1971 a 8/1971

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – AUGUST 2021

1. 8. – 14.30 hod. – Týždeň vo filme č. 9/1971 a 10/1971
8. 8. – 14.30 hod. – Týždeň vo filme č. 11/1971 a 12/1971
15. 8. – 14.30 hod. – Týždeň vo filme č. 13/1971 a 14/1971
22. 8. – 14.30 hod. – Týždeň vo filme č. 15/1971 a 16/1971
29. 8. – 14.30 hod. – Týždeň vo filme č. 17/1971 a 18/1971

Milan Černák