Konfrontačne po povrchu

Záujem púšťať sa do témy pôrodov a zdravotníctva môže mať dva dôvody: prvým je naozaj kritický stav starostlivosti o rodičky i úroveň poskytovaných služieb a druhým jednoduchý kalkul s atraktívnou rozpravou so šancou vzbudiť všeobecnú pozornosť. Mohol by existovať i tretí, snaha uchopiť zrod nového človeka na križovatke večného a dnešného a dať tomuto metafyzickému rozmeru zmysel, formu i poetiku.

S čím teda máme do činenia v novom slovenskom dokumentárnom filme Neviditeľná, ktorý ako svoj celovečerný debut nakrútila Maia Martiniak? Režisérka sa rozhodla postaviť ho konfrontačne, porovnať slovenskú verziu pôrodu s tým, čo sa deje v Rakúsku, Dánsku a USA. Vo filme sleduje niekoľko žien pred pôrodom i po ňom a popri nich dostáva značný priestor americká dula a pôrodná poradkyňa Penny Simkin, ktorá sa venuje popôrodnej poruche spôsobenej stresom. Podľa nej sa u žien prejavuje ako PTDS (posttraumatický „demoralizačný“ syndróm), ktorým trpia ľudia v dôsledku traumy z vojny, znásilnenia či prírodnej katastrofy. 

Medzi rodičkami sledujeme výpoveď americkej výtvarníčky Melody, ktorá svoje skúsenosti s pôrodom nielen opisuje, ale aj maľuje. Češka Stella sa nespokojnosť s nemocnicou rozhodne riešiť súdnou cestou. V Dánsku sledoval filmový štáb pôrod vo vani a pozhováral sa so zdravotníckym personálom, ktorý obhajuje komfort rodičky a zdôrazňuje rešpektovanie jej práv. S predpôrodnými úvahami sa vo filme zdôveruje aj slovenská matka, ktorá si vybrala pôrodnicu v rakúskom mestečku Hainburg.

Vcelku zručne natočenému a zmontovanému materiálu chýba hlavná tematická línia. Prvotným úmyslom zrejme bolo poriadne zaťať do úrovne slovenského pôrodníctva, ale s tým, čo sa podarilo zachytiť, to akosi nešlo. Až na to, že nejakú rodičku umývajú studenou vodou, sa však nekonali žiadne škandalózne výstupy. A tak sa jednoducho improvizovalo, výpovede respondentiek sa natiahli a podobne. Je vcelku zrejmé, že ak sa nespokojná matka objaví pred kamerou, kumulácia jej problémov môže vyzerať trocha inak než v reáli. To neznamená, že sa má stav slovenského zdravotníctva podceňovať a nedajbože ospravedlňovať.

Asi najpôsobivejšia výpoveď padla vo filme Neviditeľná z úst ošetrujúcej sestry z Nemocnice sv. Cyrila a Metoda v Petržalke. Na otázku, čo pôrodniciam na Slovensku najviac chýba, odpovedala, že priestor, a svoju odpoveď doložila číslami zo západnej Európy. Na porovnanie to bohato stačilo. Namiesto odvahy ísť po probléme nedostatočného financovania a pravdepodobne vykazovania pôrodníc na nemocničnú perifériu sme v Neviditeľnej svedkami povrchných súdov a poetizovaného bolestínstva, za ktorými stepovalo ideologické dictum nárokového feminizmu, také milované novou európskou ľavicou. Navyše celé rozprávanie nepríjemne ovievala naivná snaha demonštrovať lepšie zdravotnícke svety, čo je vzhľadom na stav amerického zdravotníctva vcelku kuriózna záležitosť.

Neviditeľná (Slovensko, 2020) RÉŽIA A SCENÁR Maia Martiniak KAMERA Michal Babinec, Tomáš Kobza, Maia Martiniak STRIH Mária Hirgelová HUDBA Sandra Urbančíková, Pavol Jeňo ÚČINKUJÚ Penny Simkin, Lucia Gomez, Melody Turner, Stella Maria Valentová, Viktoria Aase Sørensen Torssell, Misan Anne Catherine Stehouwer MINUTÁŽ 87 min. HODNOTENIE * DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA online 18. 5. na DAFilms.sk

Viera Langerová, filmová publicistka
foto: ARINA