Karel Hampl

riaditeľ Štátneho komorného orchestra Žilina

Môj obľúbený slovenský film? Odpoveď na túto otázku má dve roviny – pracovnú a osobnú. V pracovnej rovine je to jednoznačne prvý slovenský film Jánošík z roku 1921, ktorý mal slovenskú premiéru práve v našom sídle – Dome umenia Fatra v Žiline začiatkom roku 1922. Vtedy tu bolo Grand Bio Universum. Som veľmi rád, že 100. výročie premiéry si pripomenie i Štátny komorný orchester Žilina v podobe slávnostného koncertu, spojeného s projekciou filmu v kombinácii so živou hudbou. Tento film má veľký význam pre slovenskú kultúru i vďaka námetu z národnej histórie. Aj peripetia strateného a znovu nájdeného filmu je veľmi zaujímavá.

V osobnej rovine ma veľmi upútal film Čiara z roku 2017. Ostrý kontrast panenskej prírody na pomedzí východného Slovenska a Podkarpatskej Rusi so surovosťou tamojšieho života ma v kine priam prikoval k sedadlu, peripetie hlavných hrdinov som sledoval so zatajeným dychom. Problematika východnej hranice schengenského priestoru je stále aktuálnou témou a len ťažko si dokážeme predstaviť zložitý život na hranici, kde majú miestni právom pocit, že na nich všetci zabudli. Veľmi oceňujem technické spracovanie filmu – hlavne vynikajúcu kameru a hudbu, ktoré zvýrazňujú drsnosť snímky. Je potrebné neustále si pripomínať minulosť i súčasnosť, aby sme nezabudli na svoju identitu, ktorá nás spája, ale i rozdeľuje.