„Spočiatku, keď boli televízne obrazovky malé, práca režiséra si vyžadovala používanie veľkých detailov, aby divákovi na televíznej obrazovke nič neuniklo. Preto sa film na televíznej obrazovke musel líšiť obrazovými prostriedkami od kinofilmu,“ hovorí režisér Martin Hollý v monografii Život za kamerou, ktorú Slovenský filmový ústav vydal v roku 2001. „Dnes je tento problém prekonaný. Televízne obrazovky sa zväčšili, prakticky môžeme mať doma celé kino,“ dodáva tvorca, ktorý by v auguste mal 90 rokov. Jeho tvrdenie, že delenie na televízny film a kinofilm stratilo s vývojom techniky a digitalizáciou zmysel, potvrdzujú snímky z jednej i druhej kategórie. Slovenským televíznym filmom z obdobia krátko po revolúcii sa venuje ukážka z pripravovanej publikácie Jany Dudkovej. Prinášame ju v rámci tradičnej letnej prílohy Filmové čítanie. 

„Pri nakrúcaní filmov som nikdy neuvažoval, kde sa budú premietať,“ pokračuje v téme. Otázka, kde a ako sa budú filmy uvádzať, sa však dostáva čoraz výraznejšie do popredia. Hoci téma bola na stole už dávno a viedli sa polemiky o tom, aký dopad na tržby a návštevnosť môže mať skracovanie exkluzívnych distribučných okien určených na premietania v kine, aj o tom, či si rôzne súbežné typy šírenia rovnakého filmu navzájom pomáhajú. Škrt cez rozpočet rôznym teóriám mohol spraviť divák. 

„Návštevníci projekcií artových filmov sú verné a vďačné publikum, pre ktoré sa oplatí zostavovať program kina. Sú to ľudia, vďaka ktorým sa dá veriť, že kiná budú existovať i v budúcnosti,“ píše v téme čísla Miro Ulman. Vo svojom texte sa venuje artovej distribúcii na Slovensku, vysvetľuje, ako fungovala kedysi, čo sa menilo po revolúcii a po rozdelení republiky a ako sú sily v tejto oblasti rozdelené dnes. V téme tiež pripomína, že artové filmy sú často filmami festivalovými.

Takto začiatkom júla zvykli byť filmoví profesionáli, nadšenci, batôžkari aj prominenti už zabývaní v Karlových Varoch a tipovali, ktorý z filmov by si mohol odniesť Krištáľový glóbus. Tento rok je koncom júna do Varov ešte ďaleko a v čase uzávierky letného dvojčísla Film.sk zostáva ich program prekvapením. V čísle však informujeme o slovenskom zastúpení na piešťanskom Cinematiku aj na Letnej filmovej škole v Uherskom Hradišti. Z júla sa presunula na augustový termín. Informujeme aj o víťazoch košického Art Film Festu. Čestnú Cenu prezidenta festivalu udelili režisérovi Jánošíka (1921) Jaroslavovi Siakeľovi in memoriam a Modrého anjela pre najlepší film získala snímka, ktorá mala odštartovať svoju festivalovú púť vlani v Cannes. Festival sa však nekonal. Tento rok presunuli jeho termín na júl. 

Filmy Martina Hollého na festivale v Cannes síce nepremietali, jeho televízny film Balada o siedmich obesených (1968) však zvíťazil na prestížnych prehliadkach v Monte Carle i Hollywoode. A s vojnovou drámou Signum Laudis (1980) uspel v Karlových Varoch. „Medzi nami a svetom bola dlhé roky strážená železná opona. Ak sme vôbec chodili na nejaké filmové festivaly, tak vždy iba za veľmi zahanbujúcich podmienok,“ spomínal Hollý. V druhej prílohe tohto čísla sa dočítate nielen to, ako sa darilo slovenským filmárom na festivaloch a prehliadkach v zahraničí. Prílohu spracoval Miro Ulman a je stručným výberom z jeho vyše 70-stranovej Správy o stave slovenskej audiovízie v roku 2020. 

Matúš Kvasnička