Richard Kováčik

dramaturg Kinoklubu Nitra, filmový archivár, predseda rady AVF

Aké sú šance a cesty tzv. artovej distribúcie? Možno čoraz častejšie aj v online priestore. Uplynulé obdobie nám prinieslo veľké posilnenie VOD platforiem či možnosť kúpiť si vstupenku na konkrétny film v presnom termíne v „kine doma“. Verím však, že tu vždy budú diváci, ktorí si radi pozrú filmy v kinosále v spoločnosti podobne zmýšľajúcich návštevníkov. Skupiny ľudí rôznych vekových kategórií, pre ktorých zážitok z kina bude stále cieľom a artové filmy prostriedkom. Dalo sa očakávať (súčasné čísla návštevnosti tomu zatiaľ nasvedčujú), že do starých dobrých koľají sa „artový“ kinosvet tak skoro nevráti. A kroky najväčších komerčných štúdií naznačujú, že ani s návratom „ich“ divákov to nebude také jednoduché. 

Audiovizuálny fond ponúka grantovú podporu na každého platiaceho diváka, ktorý príde do slovenského kina na domácu a európsku tvorbu. Za veľmi obmedzený distribučný rok 2020 predstavuje táto podpora pre kiná, v ktorých profile si nachádzajú miesto aj európske filmy, viac ako pol milióna eur. Väčšinou totiž nejde o „komerčné“ diela s cieľom prilákať do kina masívny počet divákov a vyžmýkať z nich ešte masívnejší prúd ziskov. Artové filmy smerujú diváka viac k zamysleniu, k úvahám, k estetickému zážitku... A hoci máme v súčasnosti na malom Slovensku dostatok distribútorov s artovou ponukou, aj tí ostatní (štúdioví, komerčnejší) distribútori občas ponúknu kvalitný európsky titul alebo veľmi zaujímavú oscarovú snímku, schopnú osloviť aj klubového diváka. Nejasná budúcnosť však volá po tom, aby boli niektoré distribučné stratégie a voľby artovejších titulov premyslenejšie. Okruh nádejných divákov sa, žiaľ, zužuje a výber filmov do obmedzenej siete vhodných kín je, naopak, čoraz širší. 

Navyše je tu snaha multiplexov zhŕňať si vo svojom okruhu všetky typy divákov a aj v ich sálach môžeme sporadicky nájsť niektorý z artových titulov. Ponuke „načos – pukancos – kolos“ sa však nevyhneme. Voľba zostáva na nás. Môže priniesť „dilemu“, či sme zblúdenými návštevníkmi v tomto prípade my, alebo diváci s komentármi o „divnom“ rumunskom filme a s údivom nad chýbajúcimi akčnejšími scénami v premietanom kórejskom kúsku.

Na nedávnom stretnutí dramaturgov slovenských filmových klubov nás český kolega informoval aj o snahe prevádzkovateľov artových kín prinášať divákom istú zážitkovú nadstavbu. Neboli to 3D okuliare, ale BAR. Priamo v sále. Na prvý pohľad to nemusí znieť ako lákavá novinka, ale bar tu skutočne sekunduje filmovému zážitku počas celej projekcie. Akási maxi obývačka s množstvom pohodlného sedenia, so stolčekmi s nenápadnými lampičkami a... s veľkým   plátnom. Obľúbený nápoj obsluha nerušene prinesie až na vaše miesto. A premietajú sa aj iné filmy ako ChlastPrípitok či trebárs Červené víno

Je to, samozrejme, iba jedna z možností, kam sa môže rozširovať vnímanie ponuky artových kín a jej zatraktívnenia pre divákov. Nech už distribúciu náročnejších titulov nazývame artovou, alternatívnou, či klubovou, skupina filmov, ktorú predstavuje, tu vždy bola aj so svojimi milovníkmi. Náročnejšie filmy aj s divákmi, ktorí z nich nemajú strach, tu v nejakej podobe budú aj naďalej. Verím tomu. A dúfam, že kolega Miro Ulman, ktorý sa v čísle venuje artovej distribúcii, nevytiahne v roku 2031 tento môj text s konštatovaním, že som sa veľmi mýlil.