Pátranie po (správnych) číslach

V mesačníku Film.sk sa pravidelne stretávate aj s rôznymi štatistikami, ktoré sa týkajú slovenského audiovizuálneho prostredia. Pripravuje ich Miro Ulman z Audiovizuálneho informačného centra Slovenského filmového ústavu. Aké údaje spracúva, ako pri tom postupuje, s kým spolupracuje a čo všetko sa dá z výsledných štatistík dozvedieť?

Ak hovoríme o filmových štatistikách na Slovensku, netreba si predstavovať početné tímy ľudí, ktoré sa venujú výhradne tejto činnosti. V niektorých krajinách to tak naozaj je, ale ak chceme rozkryť pozadie vzniku štatistík v tunajšom prostredí, Miro Ulman je najvhodnejším sprievodcom. Venuje sa im totiž ako jeden z mála a zohráva v tejto oblasti kľúčovú úlohu. Údaje, ktoré spracúva, pritom nekolujú len v domácom prostredí, Ulman ich poskytuje aj rôznym medzinárodným organizáciám. Ako uvádza, k základným patria pravidelné štatistiky, ktoré robí pre Európske audiovizuálne observatórium (European Audiovisual Observatory – EAO), MEDIA Salles a UNESCO. „Observatóriu poskytujem údaje, ktoré sú spracúvané do európskej filmovej databázy Lumiere, obsahujúcej predovšetkým distribučné informácie k filmom. Je to vlastne jediný zdroj, kde sa dá pozrieť návštevnosť konkrétnych titulov v rôznych krajinách. Druhým výstupom je publikácia EAO Focus, prezentovaná každoročne na filmovom trhu v Cannes. Obsahuje základné ukazovatele, ako sú návštevnosť kín, hrubé tržby, najnavštevovanejšie filmy v jednotlivých krajinách, údaje o digitalizovaných kinách a podobne. Je to jedinečný prehľad o stave kinematografie v rámci celého sveta,“ vysvetľuje Ulman. „Pre MEDIA Salles spracúvam štatistiky do Európskej filmovej ročenky, ide o obdobné údaje ako v prípade observatória, ale v menšom rozsahu. A raz za dva roky robím aj štatistiku pre UNESCO, ktorá sa okrem základných ukazovateľov zameriava aj na oblasť koprodukcií či jazykových verzií filmov.“

Zber údajov

Odznela tu informácia o niekoľkých druhoch štatistík, pristavme sa teda pri tej distribučnej. V tomto smere Ulman úzko spolupracuje s Úniou filmových distribútorov SR. „Únia filmových distribútorov zbiera z kín výsledky filmov, ktoré sú zaradené v pláne premiér ÚFD. Zber sa uskutočňuje na dennej báze podľa skutočných výsledkov,“ ozrejmujú zástupcovia ÚFD. „Plán premiér je hlavným zdrojom informácií o pripravovaných filmoch a tvorí sa cez kanceláriu ÚFD. Vychádza z informácií od jednotlivých distribučných spoločností. Do plánu premiér sa zaraďujú filmy členov ÚFD aj filmy nečlenov, ktorí o to požiadajú a splnia určené podmienky.“ Únia teda nezdružuje všetky distribučné spoločnosti na Slovensku a nečlenská spoločnosť (distribučná alebo produkčná) môže požiadať o zaradenie do plánu premiér maximálne pri troch filmoch ročne. Štatistiky získané z ÚFD sú východiskovým materiálom pre Ulmana, ktorý poskytnuté údaje kontroluje a sporné informácie rieši v komunikácii so zástupcami únie. Do medzinárodných organizácií potom posiela finálnu štatistiku, schválenú Úniou filmových distribútorov. Do Európskeho audiovizuálneho observatória pritom „pod čiarou“ uvádza aj distribučné výsledky slovenských titulov, ktoré nefigurovali v pláne premiér ÚFD, ako to je napríklad v prípade niektorých filmov, ktoré do kín nasadzovali samotní producenti bez spolupráce s distribučnou spoločnosťou.

         Pri štatistikách o slovenských kinách to v niektorých krajinách funguje cez organizácie, ktoré združujú prevádzkovateľov kín a vedú si podrobnú evidenciu o ich počte, druhu, vybavení, návštevnosti a podobne. Na Slovensku síce pôsobí Združenie prevádzkovateľov kín, s ktorým spolupracuje aj Miro Ulman, ale to nezdružuje všetky tunajšie kiná, takže nemôže poskytnúť kompletné údaje. V Slovenskom filmovom ústave je však aj referát evidencie slovenských audiovizuálnych diel a osôb pôsobiacich v audiovízii, ktorý získava dotazníkovou formou aj údaje o kinách. Návratnosť dotazníkov je v súčasnosti už vysoká, takže sa z nich dajú zostaviť relevantné informácie o stave tohto segmentu. Ulman však pri prieskume prostredia (priebežným sledovaním webových stránok obcí, regionálnych časopisov a podobne) narazí občas aj na nové či neznáme kino, pretože situácia je v tomto smere pomerne neprehľadná. V takom prípade sa snaží kontaktovať prevádzkovateľa a zistiť viac, v prvom rade to, či kino (alebo „kino“) vyberá na projekcie vstupné. Upozorní naň aj pracovníka referátu evidencie, zároveň mu poskytne vlastný zoznam kín a v spolupráci s ním vznikne výsledná štatistika.

Pozitívny vývoj

Uvedený referát SFÚ spracúva zo zákona aj zoznam slovenských audiovizuálnych diel, ktoré doň musia výrobcovia povinne zaevidovať. Tento zoznam je veľkou pomôckou aj pre Ulmana, ktorý získava údaje o domácej produkcii z rôznych zdrojov. Neraz je to pre neho náročné pátranie a podobne náročné je overovanie informácií a hľadanie tej najvierohodnejšej (čo platí pri všetkých štatistikách). Celkovo však konštatuje, že spolupráca s externým prostredím pri získavaní podkladových informácií do štatistík je dnes v porovnaní s minulosťou citeľne lepšia. A zároveň tvrdí, že výsledné štatistiky odrážajú pozitívny vývoj v slovenskom audiovizuálnom prostredí. „Tento rok som na medzinárodných fórach dokonca mnohých zaskočil úspechmi slovenského filmu. Nedávno som bol v Bruseli na zasadnutí, kde sa diskutovalo o tom, ako zlepšiť distribúciu, a teda aj návštevnosť európskych titulov v rámci EÚ. Keď som spomenul príklad filmu Učiteľka, ktorý sa predal do množstva krajín celého sveta, vysielajú ho aj v lietadlách a pripravuje sa jeho čínsky remake, bolo to dosť prekvapivé,“ spomína Ulman. Štatistiky pritom vypovedajú aj o tom, že pozitívny vývoj slovenskej kinematografie sa v niektorých parametroch vyvíja skokovo. Súvisí to napríklad s digitalizáciou kín, ktorá už niekoľko rokov zohráva zásadnú úlohu v tom, aby mohli kiná premietať premiérové tituly, pretože éra distribúcie filmov na 35 mm kópiách sa definitívne skončila. Kým v roku 2009 bolo na Slovensku digitalizovaných len 10 kinosál, v roku 2012 ich bolo najmä vďaka výraznej podpore Audiovizuálneho fondu už 112 a vlani až 189. Nepotvrdili sa teda počiatočné obavy, že digitalizácia bude znamenať katastrofálny úbytok slovenských kín. Výrazný bol aj vlaňajší medziročný nárast návštevnosti slovenských kín, keď do nich prišlo o 18 percent viac divákov než v roku 2016, čo bol najvyšší nárast v rámci Európskej únie. Nevraviac o tom, že sa o to do veľkej miery zaslúžili domáce filmy – ich podiel na celkovej návštevnosti presahoval 21 percent, kým v roku 2016 bol len 6,6-percentný. Minulý rok bol v tomto smere extrémom, ktorý sa asi tak skoro nezopakuje. Dlhodobo však kontinuálne rastie napríklad počet filmových predstavení. Kým v roku 2000 ich bolo približne 54 000, v roku 2008 už viac než 96 000, päť rokov nato takmer 125 000 a vlani presiahol 191 000.

Pohľady za hranice

Ak si vezmeme kategóriu medziročného porovnania návštevnosti v okolitých krajinách, Česko zaznamenalo v roku 2017 podľa predbežných údajov MEDIA Salles 2,5-percentný pokles (no v roku 2016 to bol významný nárast) a do tamojších kín prišlo viac než 15 miliónov divákov. V Maďarsku vlani zaznamenali zhruba 2,1-percentný nárast návštevnosti v porovnaní s rokom 2016, keď tam nastal takisto významný nárast (a ešte významnejší bol v roku 2015). V Poľsku zaznamenali vlani 8,7-percentný nárast návštevnosti, pričom tá tam od roku 2014 pravidelne výrazne stúpa. Rakúsko vlani evidovalo mierny pokles návštevnosti, no v posledných piatich rokoch sa tam návštevnosť udržiava v rozmedzí 15 až 16 miliónov divákov; výnimkou je len rok 2016, keď stúpla nad 16 miliónov. Na Ukrajine vlani prišlo do kín približne o 3,4 percenta divákov viac než v roku 2016, keď došlo k výraznému zvýšeniu návštevnosti v porovnaní s rokom 2015 (a aj vtedy bol medziročný nárast značný).

Už bola reč o krajinách, kde vznikajú filmové štatistiky v úplne iných podmienkach ako na Slovensku a venuje sa im neporovnateľne viac ľudí. Ako vyhrotený príklad uvádza Ulman Francúzsko a tamojšie centrum CNC (Le Centre national du cinéma et de lʼimage animée). „Jeho pracovníci sú schopní sledovať napríklad návštevnosť vybraných titulov v jednotlivých regiónoch a mestách, pričom v tomto výskume zohľadňujú počasie alebo sviatočné dni. Vedia, že v ten a ten deň bol dajme tomu v Toulouse výrazný pokles návštevnosti kín a že za tým mohla byť prietrž mračien. Majú aj mapu rozloženia všetkých kín v celom Francúzsku, kde sa zobrazuje, ako vyzerajú, môžete si tam pohodlne filtrovať jednosálové a viacsálové kiná, filmové kluby, kiná v sieti Europa Cinemas, generovať štatistiky na základe rôznych kritérií... Stretlo sa to s takým pozitívnym ohlasom, že prevádzkovatelia kín chceli do mapy zahrnúť aj fotografie zamestnancov,“ hovorí Ulman. „Na poslednom zasadnutí EFARN-u (European Film Agency Research Network) dokonca hovorili, že vypracovali algoritmus na predpovedanie distribučných výsledkov konkrétnych filmov. To môže byť zaujímavý nástroj aj pre reklamné spoločnosti.“ A v tejto súvislosti je rozhodne zaujímavá informácia, že Ulman rokuje so CNC o vytvorení mapy slovenských kín. Nešlo by o kúpu licencie na ich program, CNC chce nadviazať spoluprácu s ďalšími európskymi krajinami a rozširovať mapu kín, Slovensko by mu teda poskytlo údaje a po ich zapracovaní by mohlo využívať túto časť mapy.

Daniel Bernát