Prvý hraný film o Dubčekovi

Pred päťdesiatimi rokmi stál Alexander Dubček na čele významných spoločensko-politických zmien. Začal praktizovať ideu „socializmu s ľudskou tvárou“, až kým tento zápal nezahasila invázia vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR. Do kín prichádza historická dráma Dubček režiséra Laca Halamu, ktorá je vôbec prvým hraným filmom o tejto osobnosti našich dejín.

„Film je rozprávaný v troch časových líniách. Hlavnou je rok 1968 – euforické obdobie, ktoré aj zásluhou Dubčeka naplnilo obyvateľov vtedajšieho Československa novými nádejami na obrodenie spoločnosti, zlepšenie života a nápravu chýb 50. rokov, až po dni okupácie, ktoré tieto nádeje zničili,“ ozrejmuje pre Film.sk režisér Laco Halama. „Druhou líniou je obdobie 70. rokov, keď je Dubček úplne spoločensky degradovaný, prenasledovaný a žije ako bežný robotník so stigmou – podľa normalizátorov – pôvodcu ,rozvratu‘. Treťou líniou je osudný 1. september 1992, keď sa stane autonehoda, na ktorej následky zomiera. Práve prelínanie týchto rovín nám umožňuje rozvíjať dramatickú líniu a prehlbovať psychologické prežívanie hlavného hrdinu.“ Halama ďalej vysvetľuje, že „najväčší priestor dostáva obdobie pražskej jari, ktoré prejde do leta plného rokovaní a stretnutí Dubčeka s Brežnevom, predznamenávajúcich konflikt a agresiu voči Československu zo strany jeho spojencov. Táto línia sa uzatvára moskovskými rokovaniami a návratom delegácie našich predstaviteľov z Moskvy 27. augusta 1968.“

Snímka, ktorá sleduje tak vývoj samotného Alexandra Dubčeka, ako aj našej spoločnosti, pracuje i s archívnymi materiálmi. Tie však podľa Halamu iba ilustrujú dobovú atmosféru a ich podiel na celkovej dĺžke filmu je minimálny. „Archívy sú vyberané veľmi precízne. Sú strihané so zámerom umocniť dramatickú zápletku a ich objem je okolo päť percent celkovej stopáže. Pri prehľadávaní archívov sa nám dokonca podarilo nájsť niekoľko doteraz nikdy nepublikovaných záberov z noci, keď sa začala okupácia.“

Divákov bude príbehom sprevádzať ako rozprávač samotná postava Dubčeka. „Dôvodov na tento krok bolo viac. Jednak autor scenára Viliam Klimáček definoval tento rozprávačský postup ako prvok introspekcie a sebareflexie. Vychádzalo to aj z knihy Ľuboša Juríka Rok dlhší ako storočie, kde Dubček takisto rozvíja úvahy a hodnotenia svojho života s odstupom, v situácii, keď leží v nemocnici po autonehode v roku 1992. No a z pohľadu rozprávania filmu je takáto subjektivizácia asi najlepšou definíciou a argumentom pre našu ,licentia poetica‘. Je teda jasné, že náš film je umeleckou fikciou, ktorá má diváka dnešnej doby presvedčivým spôsobom zoznámiť s ľudským rozmerom Dubčeka ako dnes už historickej postavy,“ opisuje režisér, ktorý do hlavnej úlohy obsadil priamo bez kastingu herca Adriana Jastrabana. „Musím povedať, že jeho obsadenie bolo čisto intuitívne. Keď sme spolu s kameramanom Petrom Kelíškom debatovali na túto tému a padlo jeho meno, obaja sme sa takmer okamžite stotožnili s týmto výberom. A po prvom osobnom stretnutí s Adrianom som vlastne vylúčil ďalšie hľadanie,“ hovorí Halama a vyzdvihuje Jastrabanovo nadšenie, profesionálny prístup, vôľu dať sa viesť, ale aj jeho zachovanie si vlastného tvorivého prístupu. Okrem neho sa vo filme predstavia Táňa Radeva ako Dubčekova manželka Anna, Stano Král ako Gustáv Husák či ukrajinský herec Vladimir Nečeperenko ako Brežnev.

Vznik filmu iniciovala vzhľadom na 50. výročie udalostí roku 1968 verejnoprávna televízia. Nakrúcalo sa v auguste a októbri 2017. „Pri takom rozsahu vnútorného času príbehu sme chceli mať možnosť pracovať s exteriérom a odlíšiť scény z rôznych období svetlom a vegetáciou. Film mal celkovo devätnásť natáčacích dní a okrem jediného exteriéru na južnej Morave boli všetky lokácie na Slovensku. Tou ,zahraničnou‘ lokáciou bolo kúpalisko v Kyjove, kde sme našli skokanský mostík a bazén, ktorý sa najviac blížil tomu v Santovke, kde vznikla známa fotografia Dubčeka,“ poznamenáva režisér, ktorého dopĺňa producentka za RTVS Zuzana Balkóová: „Pomerne veľkou výzvou pre tvorcov a produkciu bolo nájsť špecifické lokácie, akými sú ,Kremeľ‘ či sídlo ÚV KSČ, tak, aby zodpovedali predstave o týchto priestoroch a zároveň rozpočtu filmu. Hoci ide o film z rokov, ktoré ešte nevnímame ako dávnu minulosť, v rámci výpravy je to už čistá dobovka.“ Hudbu k Dubčekovi skomponovala Ľubica Čekovská.

Patrím ku generácii tzv. Husákových detí, detí normalizácie. Meno Dubčeka sa spomínalo spôsobom ako Voldemort v Harrym Potterovi – ,veď vieš kto‘ –, len s tým rozdielom, že on dostal nálepku človeka, na ktorého treba zabudnúť. Verím, že film priblíži dnešnému mladému divákovi dobu tesne predtým, ako zacvakla posledná zámka na klietke normalizácie, ktorá trvala viac ako dvadsať rokov a jej stopy sú ešte v nás,“ hovorí Balkóová. Dramaturg RTVS Roman Brat dodáva: „Tento film je určený všetkým generáciám, ktoré sú schopné reflektovať dejiny. Celkom určite ľuďom, ktorí zažili pražskú jar. Oni si oživia spomienky. Film by som odporučil aj mladým ľuďom. Hádam si uvedomia, že Dubček a jeho generácia nie sú len postavami z histórie, o ktorých sa učia v učebniciach.“

Dubček (r. Laco Halama, Slovensko, 2018)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 842 885 eur bez DPH (podpora Audiovizuálneho fondu: 250 000 eur bez DPH, podpora RTVS: 492 885 eur bez DPH)
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP

text: Zuzana Sotáková
foto:
Filmpark