IVANA HUCÍKOVÁ

Vo Film.sk sme sa vrátili k staršej rubrike Ako ďalej, absolvent?, aby sme predstavili začínajúcich filmárov, zistili, aké skúsenosti získali počas štúdia a s akými predstavami a ambíciami vstupujú do profesionálneho života. Tentoraz prinášame vyjadrenia absolventky Ateliéru dokumentárnej tvorby FTF VŠMU Ivany Hucíkovej.

Zo začiatku to bol pre mňa trochu chaos. Hlavne na bakalárskom stupni. Nemala som potuchy, ako sa film robí, a naivne som si myslela, že ma to sledovanie filmov, nejaká kniha alebo pedagóg naučí. Už prvé praktické cvičenia ma však prefackali. Prišla som na to, že film je proces, ktorý sa dá naučiť len praxou. A pre mňa to bol skutočne päťročný proces, kým som sa od naivných a ťažkopádnych cvičení posunula k niečomu, s čím som ako tvorca bola vo výsledku naozaj spokojná. Najväčším pozitívom školy bolo, že poskytla priestor, aby sme si vyskúšali všetko, čo nás zaujímalo. Každý rok sme museli odovzdať minimálne jeden krátky film, čo bolo užitočné a prínosné práve v procese vývoja našich autorských schopností. Za to najcennejšie na štúdiu jednoznačne považujem individuálny prístup pedagógov z ateliéru dokumentárnej tvorby, ktorí sú sami aktívnymi tvorcami a ich ochota pomáhať študentom bola a stále je stopercentná.

Dokumentaristi mali na škole vždy tak trochu nešťastie v tom, že nepredstavovali pre ostatné ateliéry až takú atraktívnu možnosť spolupráce. Produkčným sa často nechcelo pracovať s námetmi, ktoré sa môžu každú chvíľu zmeniť podľa vývoja situácie alebo protagonistu filmu. Kameramani nepovažovali dokumenty za dostatočne technicky náročné na to, aby na nich mohli ukázať pestrú škálu svojich schopností. Samozrejme, neplatí to pre všetkých. Našli sa aj svetlé výnimky, pre ktorých bol dokument omnoho väčšou kreatívnou výzvou ako napríklad hraný film a ktorí vedeli do spolupráce vložiť naozaj všetko. Z ľudí, ktorí boli na škole skutočne nadšení pre dokument, musím vyzdvihnúť hlavne strihačov a strihačky z nášho ročníka. Bol to naozaj veľmi silný ročník a spoluprácou s nimi som sa naučila mnoho praktických vecí o strihovej skladbe alebo filmovom jazyku, ktoré som neskôr vďačne zužitkovala. Práca s nimi ma inšpirovala natoľko, že som sa po ukončení štúdia začala aj sama venovať strihovej skladbe.

Po absolvovaní školy sa mi podarilo chvíľku pracovať vo filmovej produkčnej spoločnosti a tiež ako režisérka a producentka na voľnej nohe. So spolužiakmi z dokumentu Terezou Michalovou a Martinom Tokárom sme sa spoločne pustili do práce na Martinovom celovečernom dokumente S úctou, Váš sociálny systém, pri ktorom som si vyskúšala úlohu producentky. Film sa nám podarilo dostať na medzinárodný workshop Ex Oriente a minulý rok získal na pitching fóre East Doc Platform v Prahe cenu amsterdamského festivalu IDFA. Za najcennejšiu a zároveň najťažšiu profesionálnu a osobnú skúsenosť po ukončení štúdia považujem absolvovanie desaťmesačnej filmovej stáže UnionDocs Collaborative Studio 2017 v New Yorku. Bol to úplne iný level vo všetkých oblastiach. V rámci programu sme spoločne s ďalšími 11 účastníkmi z USA a iných krajín sveta vyvíjali, produkovali a dokončovali osem dokumentárnych projektov. Pritom sa brali do úvahy naše predchádzajúce praktické skúsenosti a zároveň nás podporovali v tom, aby sme si skúsili niečo, s čím sme dovtedy až takú skúsenosť nemali. Takto sa mi podarilo spolupracovať na dvoch krátkych dokumentárnych filmoch nielen v úlohe režisérky, ale aj v pozícii kameramanky a strihačky. Táto skúsenosť mi ukázala, že práca dokumentaristu môže byť naozaj rôznorodá a každá nová zručnosť, ktorú prakticky nadobudnem, je len prínosom. Zároveň ma moje skúsenosti zo zahraničia utvrdili v tom, že aj mladí filmári zo Slovenska majú svetu čo ponúknuť a určite sa v ňom nestratia.

Momentálne sa chystám späť do New Yorku na aprílový filmový festival Tribeca, kde bude mať svetovú premiéru jeden z projektov, na ktorom som vlani v rámci stáže pracovala. Na krátky dokument Into My Life som naozaj hrdá, pretože to bola skutočne tvorivá výzva po všetkých stránkach. Po premiére v New Yorku pôjdeme s filmom ešte do Toronta na festival HotDocs a snáď prejavia záujem aj nejaké európske festivaly. Čo sa týka mojich vlastných projektov, mám vo fáze vývoja dva dokumentárne – jeden na Slovensku a jeden v USA. Podľa toho, ako sa mi v blízkej budúcnosti podarí dokončiť ich vývoj, sa ukáže, ktorému z nich sa budem najbližšie venovať.

spracovala Zuzana Sotáková