Týždeň slovenského filmu

V hlavnej úlohe slovenský film

Pre domácu kinematografiu divácky aj festivalovo úspešný uplynulý rok pripomenie v apríli bilančná prehliadka Týždeň slovenského filmu. Od 9. do 15. apríla uvedie vo viacerých slovenských mestách bohatý program, zložený z filmových projekcií, besied a odborných panelových diskusií. Štvrtému ročníku prehliadky bude predchádzať slávnostné odovzdávanie národných filmových cien Slnko v sieti.

„Keby mi niekto pred rokom povedal, že Slovensko bude mať najväčší medziročný percentuálny nárast počtu divákov a hrubých tržieb v kinách krajín Európskej únie, štyri domáce filmy v TOP 10, z toho dva na samom vrchole, a na domáce filmy príde do kín takmer 1,5 milióna divákov, povedal by som mu, aby ten krásny sen sníval ďalej. Nie je to však sen, ale realita,“ hovorí programový riaditeľ prehliadky Miro Ulman. Medzi najnavštevovanejšími filmami, ktoré figurujú aj v programe prehliadky, sú tituly Všetko alebo nič (r. M. Ferencová), Čiara (r. P. Bebjak) či Únos (r. M. Čengel Solčanská). „Rok 2017 bol však pre slovenskú kinematografiu mimoriadne úspešný nielen doma, ale i v zahraničí. Slovenské filmy sa zúčastnili na takmer všetkých prestížnych medzinárodných filmových festivaloch s výnimkou Benátok. Zároveň sa vlani hrali v tridsiatich šiestich krajinách na piatich kontinentoch,“ pokračuje Ulman. Na festivale v Rotterdame mala premiéru dráma Špina (r. T. Nvotová), na Berlinale získal film Piata loď (r. I. Grófová) Krištáľového medveďa a koprodukčná snímka Cez kosti mŕtvych (r. A. Holland, K. Adamik) Strieborného medveďa – Cenu Alfreda Bauera. Významné bolo aj uvedenie roadmovie Out (r. Gy. Kristóf) v súťaži Un Certain Regard na festivale v Cannes. Úspechy sa dostavili i na MFF Karlove Vary, kde Čiara získala cenu za najlepšiu réžiu a minoritná slovenská koprodukcia Křižáček (r. V. Kadrnka) Krištáľový glóbus za najlepší film. Vo Varšave udelili novinári Cenu FIPRESCI rodinnej dráme Nina (r. J. Lehotský), cenu za scenár na festivale Tribeca získala česko-francúzsko-slovenská snímka Baba z ľadu (r. B. Sláma), no a tunajšie filmy sa dostali aj do Locarna či Toronta.

Na celom Slovensku naraz

V ponuke Týždňa slovenského filmu bude celkovo 30 celovečerných hraných, dokumentárnych a animovaných titulov, dva stredometrážne dokumenty Hotel Úsvit (r. M. Rumanová) a Varga (r. S. Maletz), dva úspešné študentské filmy Atlantída, 2003 (r. M. Blaško) a Magic Moments (r. M. Buchelová) a pásmo krátkych filmov. Podľa organizátorov je Týždeň slovenského filmu príležitosťou pre divákov dopozerať v kine to, čo minulý rok nestihli, ale pre návštevníkov pripravili aj čerstvú novinku. V premiére totiž uvedú historickú drámu Laca Halamu Dubček o významnej osobnosti československých dejín, ktorá prehliadku otvorí.

„Po predchádzajúcich ročníkoch sme si uvedomili, že v momente, keď odovzdávanie filmárskych cien pritiahne pozornosť celého Slovenska, sa prehliadka skončí a potenciálni diváci už nemôžu víťazné filmy nikde vidieť,“ vysvetľuje prezident Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Martin Šulík zmenu dramaturgie, keď slávnostné udeľovanie cien Slnko v sieti, ktoré sa koná 6. apríla, po prvý raz predchádza samotnej prehliadke. Šulík zároveň avizuje zmenu termínu konania prehliadky v regiónoch Slovenska. Kým vlani sa tam dostala až po skončení bratislavskej časti, tentoraz je program vo všetkých desiatich mestách (Bratislava, Banská Bystrica, Kežmarok, Košice, Martin, Nitra, Spišská Nová Ves, Trenčín, Trnava, Žilina) nastavený na jednotný termín.

Nielen pozerat, ale aj diskutovať

Popri projekciách sa prehliadka zameria aj na filmových profesionálov prostredníctvom viacerých podujatí. Jedným z nich bude seminár o aktivitách a živote filmového kritika a prekladateľa Pavla Branka. V tejto súvislosti sa premietnu dokumenty GEN: Pavel Branko (r. J. Rihák) a Hrdina našich čias (r. Z. Piussi).

„Tento rok chceme rozšíriť počet diskusií, ktorými sa snažíme zasadiť pôvodnú tvorbu do širších spoločenských kontextov. Napríklad po projekcii dokumentu Pavla Barabáša Vábenie výšok by sme chceli debatovať so špičkovými horolezcami o tom, ako ich tento extrémny šport formoval, po filme Špina plánujeme hovoriť so psychológmi o násilí na maloletých, po filmoch Únos a Mečiar zase o tom, ako filmári reflektujú historické a spoločenské udalosti,“ ozrejmuje zámer organizátorov Martin Šulík. Po projekciách titulov Všetko alebo nič a Čiara sa bude hovoriť o tom, čo robí divácky film diváckym. Kameraman Čiary Martin Žiaran bude mať masterclass v kinosále FTF VŠMU. Odbornejšie sa bude o domácej kinematografii diskutovať na panelových diskusiách venovaných filmovej vede (Martin Ciel, Katarína Mišíková), hranému (Radovan Holub, Zuzana Mojžišová), dokumentárnemu (Mária Ferenčuhová, Andrea Slováková) a animovanému filmu v roku 2017 (Juraj Krasnohorský, Eva Šošková).

Na cenu Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej kinematografii nadviaže v Kine Lumière výstava prác tohtoročných laureátov – filmových architektov Viliama J. Grusku a Romana Rjachovského. „Výber prác odráža dominanty tvorby oboch architektov. Rjachovský predstavuje svoje výtvarne kultivované návrhy ateliérových stavieb, prezentuje svoju jedinečnú schopnosť vyjadriť prostredníctvom členenia priestoru tému príbehu. Gruska sa snaží divákom sprostredkovať tvorivý proces vzniku filmovej scénografie, zachytiť rozmanité vplyvy na prácu architekta. Výstava je svedectvom nielen o individuálnych snaženiach oboch výrazných osobností, ale čiastočne aj o vývoji slovenskej filmovej a televíznej scénografie,“ uvádza Martin Šulík. Z tvorby menovaných osobností sa budú premietať filmy Chodník cez Dunaj (r. M. Luther) a Smrť pána Golužu (r. Ž. Nikolić).

Prehliadku Týždeň slovenského filmu organizuje Slovenská filmová a televízna akadémia, spoluorganizátormi sú RTVS a Slovenský filmový ústav.

text: Zuzana Sotáková
foto: Špina, zdroj: Forum Film SK

Visegrad Film forum

Obraz filmového obrazu

Networkingová a vzdelávacia platforma pre študentov Visegrad Film Forum (VFF) aj tento rok prinesie do Bratislavy hviezdy strieborného plátna. Na siedmom ročníku podujatia, ktorý sa bude konať od 17. do 21. 4. na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení, sa predstavia poľský kameraman Slawomir Idziak, britský strihač Mick Audsley a islandský filmový architekt, supervízor výpravy a lokácií Eggert Ketilsson.

„Po minuloročnom VFF, keď sme sa venovali téme televíznej tvorby, sme sa tento rok rozhodli upriamiť pozornosť na filmový obraz,“ hovorí pre Film.sk výkonný riaditeľ podujatia Jakub Viktorín. „Prinesieme hostí, ktorí zamerajú svoje prednášky primárne na prácu s kamerou, avšak nebudú to striktne len kameramani. Máme potvrdeného britského strihača Micka Audsleyho, ktorý je známy svojou prácou s režisérmi Terrym Gilliamom či Stephenom Frearsom, alebo art directora z Islandu Eggerta Ketilssona, ktorý má za sebou filmy ako Interstellar či Dunkirk.“ Rozprávať budú aj o tom, ako cez svoju profesiu pomáhajú pri práci kameramana a ako aj vďaka nim vyzerajú zábery tak, ako ich vidíme na plátne. S návštevou Micka Audsleyho bude spojená špeciálna projekciu filmu 12 opíc (r. T. Gilliam, 1995), ktorý uvedie. Audsley však spoluvytváral rozprávanie aj vo filmoch ako Nebezpečné známosti (r. S. Frears, 1988), Interview s upírom (r. N. Jordan, 1994), Harry Potter a ohnivá čaša (r. M. Newell, 2005) či najnovšie Vražda v Orient exprese (r. K. Branagh, 2017). Na konte má ocenenie BAFTA za snímku Nezvaný (r. S. Frears, 1993).

Vesmírne sci-fi aj veľkolepú vojenskú drámu má vo svojej filmografii Egger Ketilsson, ktorý mohol svoj talent naplno rozvinúť, keď sa hollywoodske štúdiá začali obzerať na Islande po strhujúcej prírode. Svoje vízie tak mohol vložiť do filmov ako Lara Croft – Tomb Raider (r. S. West, 2001), Batman začína (r. Ch. Nolan, 2005), Thor: Temný svet (r. A. Taylor, 2013), Interstellar (r. Ch. Nolan, 2014), Transformers: Posledný rytier (r. M. Bay, 2017), Dunkirk (r. Ch. Nolan, 2017) či Star Wars: Sila sa prebúdza (r. J. J. Abrams, 2015) a Rouge One: A Star Wars Story (r. G. Edwards, 2016).

„Hlavným hosťom VFF bude poľský kameraman Slawomir Idziak. V 80. a 90. rokoch spolupracoval s režisérmi, ktorí vo veľkej miere ovplyvnili smerovanie poľskej kinematografie – s Krzysztofom Kieślowským a Krzysztofom Zanussim. Avšak vyskúšal si prácu nielen v európskom prostredí – určitý čas pôsobil aj v Hollywoode a robil na filmoch ako Čierny jastrab zostrelený, Kráľ Artuš či Harry Potter a Fénixov rád,“ pokračuje Viktorín. Idziak bude svoj workshop zameraný na vizuálnu dramaturgiu viesť na príklade Kieślowského filmu Tri farby: Modrá.

Keďže VFF bude už siedmy raz, je štruktúra podujatia viac-menej ustálená. Okrem prednášok pokračujeme v prípadových štúdiách filmov za účasti ich tvorcov a takisto vo výbere toho najlepšieho zo študentskej tvorby našich ôsmich partnerských škôl. Po ročnej prestávke sa znova uskutoční uzavretý workshop, ktorý pre skupinu pätnástich režisérov a kameramanov z rôznych krajín celého sveta povedie Slawomir Idziak,“ ozrejmuje Jakub Viktorín. Zo škôl sa tento rok predstaví pravidelná zostava krajín V4, reprezentovaná zástupcami z pražskej FAMU, WRiTV Katovice, SZFE Budapešť a FTF VŠMU. Do Bratislavy prídu aj študenti z AGRFT Ľubľana, LMTA Vilnius, ASU Sarajevo a z fínskej OAMK Oulu. „Tak ako v predchádzajúcich rokoch uvedú zástupcovia študentov svoje filmy v štyroch blokoch, po ktorých bude vždy nasledovať diskusia,“ pripomína Viktorín. Ten pre Film.sk zároveň zhodnotil minulý ročník, v ktorom sa predstavili britský tvorca masiek a špeciálnych efektov Colin Arthur, talianska architektka a dizajnérka Ludovica Ferrario či výkonný producent HBO pre strednú a východnú Európu Steve Matthews. „Minulý rok hodnotíme veľmi pozitívne, mali sme veľmi dobré ohlasy tak od zahraničných, ako aj od slovenských účastníkov. Je však pravda, že sa nám vlani nepodarilo úplne naplniť svoje ciele. Dokumentarista Sergej Loznica musel svoju účasť zrušiť pre dokončovanie jedného zo svojich filmov tesne pred začiatkom podujatia, no napriek tomu sme účastníkom ponúkli aspoň mierne odškodnenie v podobe špeciálnej projekcie jeho posledného dokumentu Austerlitz. Takisto nás mrzelo, že sme nemali v ponuke plnohodnotný workshop, čo tento rok vynahrádzame, myslím, prinajmenšom dvojnásobne prítomnosťou pána Idziaka.“

Zuzana Sotáková

Anketa: Pôsobenie Mareka Maďariča na poste ministra kultúry

Maďarič audiovízii prospel, tvrdia ľudia z prostredia

Súčasťou ostatných turbulencií na politickej scéne bola aj februárová demisia ministra kultúry Mareka Maďariča. Podľa vlastných slov ňou reagoval na vraždu novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej. Ministrovou nástupkyňou sa už v novej vláde Petra Pellegriniho stala Ľubica Laššáková, my sme sa však vrátili k obdobiu, keď viedol rezort kultúry Maďarič, a opýtali sme sa zástupcov audiovizuálneho prostredia, ako by zhodnotili jeho pôsobenie na uvedenom poste.

Martin Šulík,
prezident Slovenskej filmovej a televíznej akadémie

Marek Maďarič vo svojej práci nadviazal na životaschopné tradície slovenskej kultúry, podporoval pluralitu rôznych myšlienkových i generačných prúdov, umelcom nevnucoval svoje názory, snažil sa im vytvoriť priestor na prácu. Myslel koncepčne. Vytvoril nezávislé štruktúry na rozvoj kultúry: Fond na podporu umenia a Audiovizuálny fond na podporu kinematografie. Pokiaľ mi pamäť siaha, nikdy mocensky nezasiahol do ich fungovania – a to je na Slovensku vzácne. Prostredníctvom zmluvy so štátom našiel mechanizmus na podporu pôvodnej dokumentárnej, dramatickej a animovanej tvorby vo verejnoprávnej televízii. Marek Maďarič bol prvý minister, ktorý viedol s filmármi systematický dialóg a načúval ich potrebám. Podporoval snaženia Slovenskej filmovej a televíznej akadémie o pravidelnú reflexiu našej filmovej tvorby a každoročne prevzal záštitu nad Týždňom slovenského filmu. Aj vďaka nemu je Slovenský filmový ústav moderná inštitúcia s novými archívnymi priestormi a digitalizačným pracoviskom na reštaurovanie filmov. Myslím, že Marek Maďarič bol najlepší minister kultúry za posledných 25 rokov.

Marian Urban,
prezident Slovenskej asociácie producentov v audiovízii

Od roku 2008 sa začali v systéme podpory a rozvoja audiovizuálneho umenia a priemyslu na Slovensku realizovať zásadné zmeny, kompatibilné s pomermi v najvyspelejších štátoch Európskej únie. Po dlhých rokoch diskusií a formálnych prísľubov od rôznych ministrov kultúry Marek Maďarič presadil systém verejných fondov spravovaných odborníkmi, nominovanými nezávislým prostredím, a paralelne aj financovanie značnej časti týchto fondov z rozpočtových zdrojov. Následne tento systém v upravenej podobe aplikoval aj na ostatné druhy umenia. Výsledkom je mnohonásobné zvýšenie nielen počtu nových audiovizuálnych a iných umeleckých diel, ale aj ich kvality a presahu do európskych i celosvetových kontextov. A toto spolu s aproximáciou autorského zákona s európskymi štandardmi považujem za zásadný prínos koncepčnej práce MK SR pod jeho vedením. Pán Maďarič mal totiž z hľadiska podpory audiovizuálnej tvorby a umenia – v porovnaní so všetkými svojimi predchodcami – najbližšie od slov a vyhlásení ku konkrétnym činom.

Katarína Kerekesová,
výkonná riaditeľka Asociácie producentov animovaného filmu

Ako hodnotím Mareka Maďariča v pozícii ministra kultúry? To, čo sa ma dotýka a čo môžem posúdiť, je vznik Audiovizuálneho fondu, stabilizácia situácie v RTVS a podpora jej kooperácie s externým prostredím, pozitívna zmena podmienok v súvislosti s poskytnutím dotácie na podporu audiovizuálneho priemyslu, vznik Fondu na podporu umenia. Žiadny minister doteraz nepriniesol audiovízii toľko plusov. 

Zuzana Mistríková,
prezidentka Asociácie nezávislých producentov

Marek Maďarič spravil vďaka svojmu postaveniu v najsilnejšej politickej strane z kultúry sebavedomý rezort. Už to nebol minister, ktorý musí pri každom svojom kroku žiadať o pochopenie na „dôležitejších“ ministerstvách. Bol rovnocenným partnerom a využil túto svoju pozíciu na niekoľko dôležitých systémových zmien. Napríklad na vytvorenie verejných fondov na financovanie neštátnej kultúry. Myslím si, že i preto bola reakcia kultúrnej verejnosti na obsadenie tohto postu po jeho odchode taká silná. Pretože to kultúre opäť všetko sebavedomie berie.

Martin Šmatlák,
riaditeľ Audiovizuálneho fondu

Počas pôsobenia Mareka Maďariča vo funkcii ministra kultúry sa Slovensko stalo štandardnou európskou filmovou krajinou. Rozhodujúcou mierou prispel k tomu, že sa naša audiovizuálna kultúra a priemysel dostali z krízového stavu na cestu rozvoja. Vďaka prijatým systémovým riešeniam máme dnes už reálnu šancu, aby to bol dlhodobo udržateľný rozvoj.

Jozef Kovalčik,
riaditeľ Fondu na podporu umenia

Za takmer tri roky spolupráce s ministrom Maďaričom som mal výlučne pozitívne skúsenosti. Nechal nám úplne voľnú ruku a absolútne do ničoho nezasahoval pri nastavovaní fungovania Fondu na podporu umenia. Keďže veľmi dobre pozná oblasť kultúry, jej fungovanie a inštitúcie, vždy som si rád vypočul jeho názor na naše plány, zámery či priority. Keď som na medzinárodnej úrovni prezentoval aktuálne dianie v kultúre na Slovensku, zvyčajne ma zo strany zahraničných partnerov zahrnuli komplimentmi alebo aj úprimne závideli. Ak to porovnám s rezortom školstva, kde som pôsobil predtým, vtedy bol v podobných situáciách dominantný zväčša pocit trápnosti. Napriek mnohým problémom pán minister Maďarič vrátil kultúre sebavedomie, odvahu a mnohým tvorcom aj perspektívu. Koniec koncov, stačí sa pozrieť na zmeny a výsledky za posledných desať rokov. Kto rozumie tejto oblasti, vie, aké sú. Pán Maďarič zostane ministrom kultúry, aj keď už nie je vo funkcii.

Peter Dubecký,
generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu

Väčšina kultúrnej obce bude asi súhlasiť s názorom, že Marek Maďarič bol najlepším ponovembrovým ministrom kultúry. Prečo? Za desať rokov dokázal odštátniť finančné zdroje a rozhodovacie procesy v kultúre presadením troch samostatných fondov: Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu umenia a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Významne pozdvihol a zákonne ukotvil ich finančnú kondíciu. Bol ministrom, ktorý rešpektoval postavenie a činnosti organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti MK SR. Bol to aj minister, ktorý často navštevoval divadelné a filmové predstavenia, vernisáže či koncerty. A napríklad Knižný veľtrh v Budapešti bol jasným a skvelým príkladom „exportu“ slovenskej kultúry do zahraničia. Marek Maďarič bol rešpektovaný a obľúbený minister kultúry, nájsť jeho nasledovníka je neľahká úloha.

Maroš Šlapeta,
prezident Asociácie slovenských filmových strihačov

To, aký minister je na čele rezortu, v ktorom pôsobíme, je pre našu prácu veľmi dôležité. Na tejto stoličke už sedeli básnici, herci, ale aj moderátori. Odchádzajúci minister Marek Maďarič bol prvým slovenským ministrom, ktorý vyšiel z filmárskeho prostredia. A myslím, že to celá filmárska obec aj pocítila. Počas jeho pôsobenia sa podarilo urobiť viacero krokov na zlepšenie fungovania tohto prostredia a v celom rezorte sa naštartovalo mnoho systémových riešení, z ktorých budeme, ako dúfam, naďalej ťažiť. Nechcel by som sa vyjadrovať k politickému rozmeru jeho ministrovania, no pre fungovanie rezortu je dôležité i to, aby mala osoba ministra politickú váhu. V prípade Mareka Maďariča sa zrejme aj vďaka tomu stalo – asi takisto prvý raz –, že rezort kultúry nebol úplne na chvoste, ako nutné zlo až po silových rezortoch, financiách, hospodárstve atď. Všetkým je určite jasné, čo som mal na mysli spomenutými systémovými riešeniami: predovšetkým fungovanie Audiovizuálneho fondu a jeho zásadný dosah na celé prostredie audiovízie, ďalej treba spomenúť stabilizovanie RTVS a aj to, že minister Maďarič vždy hájil verejnoprávny koncept tejto inštitúcie. Dúfajme, že do ministerského kresla zasadne opäť človek, ktorému kultúra nebude ukradnutá a bude sa jej schopný zastať.

Lukáš Teren,
prezident Asociácie slovenských kameramanov

Za pôsobenia Mareka Maďariča na poste ministra kultúry vznikol Audiovizuálny fond (AVF), ktorý výrazne pomohol slovenskému filmu. Kameramani sú priamo naviazaní na producentské prostredie, ktoré sa v posledných rokoch aj vďaka MK SR a AVF uberalo pozitívnou cestou. Vďaka tomu, že filmová tvorba je na vzostupe, pribudli pestrejšie možnosti filmových žánrov, vyrába sa väčšie množstvo slovenských aj koprodukčných filmov a kameramani tak majú viac príležitostí venovať sa svojej práci na Slovensku. Špeciálne posledný rok motivoval aj slovenských divákov, aby začali viac dôverovať domácej filmovej tvorbe, čo môžeme vidieť na rekordnej návštevnosti kín. Aj preto očakávame, že Maďaričov nástupca nadviaže na dobre rozbehnutú cestu podpory slovenského filmu.

Spracovali: Zuzana Sotáková, Daniel Bernát