Prieskumy a vízie

Najvýraznejším príznakom životaschopnosti filmového podujatia je jeho schopnosť premeny, potenciál zvedavosti a otvorenosti. Ide tu o odhodlanie organizátorov na vytrvalé prieskumníctvo. A nezriedka i pašeráctvo, povedané s Andrewom Sarrisom. To predpokladá suverénny pohyb nielen v teritóriu jedného média. Každý ročník tak predstavuje možnosť inej koncepcie, utváranie jedinečnej programovej štruktúry, nie replikovanie „tradičnej ponuky“, napĺňanie danej mustry. Možno si takúto (cez)hraničnú pozíciu môžu dovoliť len malé, dostatočne flexibilné filmové prehliadky. Jedným z príkladov takéhoto otvoreného živého projektu je prehliadka filmovej animácie a súčasného umenia – PAF Olomouc.

Pravidelné štvordňové filmové podujatie, ktoré sa koná na začiatku decembra, je pôvodným jadrom a stále ostáva domácim vyvrcholením rôznorodých celoročných aktivít – kurátorských, dramaturgických, vydavateľských, prednáškových, tvorivých, distribučných, ktoré nielen v Česku organizačne zastrešuje rovnomenná česká kultúrna platforma PAF (pôvodne Pastiche Filmz). Nultý „prehľadový“ ročník, prezentácia zámerne čo najširšieho spektra histórie i súčasnosti, klasiky i experimentu v animovanej tvorbe, sa uskutočnil v roku 2000 ešte v Jihlave. O dva roky neskôr sa festival natrvalo presťahoval do Olomouca (Umelecké centrum Univerzity Palackého). Od začiatku bolo jeho ambíciou postupné formovanie nového, progresívneho priestoru na neobvyklé stretnutia s fenoménom animácie v audiovizuálnej kultúre, a to nielen v užšom, resp. tradičnom chápaní, ale aj s jej hraničnými formami a druhmi. Poukazovalo na to vlastne už prvotné, lapidárne vymedzenie v názve (prehliadka animovaného filmu), ktoré miatlo nepripravených a cielene narušovalo prvoplánové očakávania. PAF teda charakterizuje predovšetkým veľmi neortodoxné chápanie života/pohybu obrazov. „Animácia sa tu neukazuje ako podmnožina filmu, ale práve naopak – film vystupuje ako jedna z podôb animácie,“ píše kritička a kurátorka Lenka Střeláková. „Animácia sa tu chápe ako určitá technická, ale i umelecko-kultúrna prax manipulácie s pohyblivým obrazom, ktorá sa prirodzene dotýka aj oblasti (súčasného) výtvarného umenia. Nie je identifikovaná v špecifickom pôvode či povahe obrazu, ale skôr v procese vytvárania obrazových väzieb, v spracovaní/ postprodukcii pohyblivého obrazu, prípadne v manipulácii iných zložiek systému obrazovej produkcie.“ V hraničnom pásme rôznych podôb najmä súčasného umenia a experimentálnej kinematografie tu animácia funguje ako jednotiaci princíp našej skúsenosti počas vnímania pohyblivých obrazov.

Uvádzanie vybraných diel môže mať potom rôzne formy od bežnej kinematografickej projekcie cez „živú animáciu“ (procesuálnu, vznikajúcu v reálnom čase projekcie) po videoslučky, AV performancie, VJ-ing, (video)inštalácie v špecifických priestoroch školy (t. j. v bývalom jezuitskom konvikte, napr. v jeho kaplnke) alebo vybraných galérií v meste. Okrem používania animácie ako „mediálnej skratky“ pre prácu s digitálnymi technológiami a predvádzanie nových postupov (v 2D, 3D animácii, net arte a pod.) sa festival opiera o jej sondážne prieniky aj v kontexte mediálnych štúdií, teda podľa autora programovej koncepcie festivalu Martina Mazanca aj „pri spätnej analýze médií pohyblivého obrazu, ako je film, video alebo predkinematografické nástroje“. Celkový obraz festivalu tvorí zostava hlavných programových sekcií, resp. kurátorských cyklov – hlavná téma, súťaž Iné vízie, PAF Art, Živá animácia, PAF Kult, Aport animácie, PAF Rewind –, a snaha o ich vzájomné dialogické prepojenie (každý cyklus môžu tvoriť projekcie, dielne, prednášky, výstavy, performancie, prezentácie, diskusie; nie všetky sekcie sa každý rok automaticky aktivujú). Kľúčovým zámerom je podľa Mazanca „navodenie atmosféry uzatvoreného a vnútorne previazaného organizmu, taká ,filmová inštalácia animácie‘, niečo medzi múzeom a happeningom súčasnej filmovej animácie“.

Jediná súťažná sekcia festivalu Iné vízie vznikla v roku 2007. Svojím vymedzením príkladne reprezentuje nastavenie PAF-u: zameriava sa na systematické mapovanie tvorby pohyblivých obrazov, ktoré „oscilujú na pomedzí filmu, videa, experimentálneho filmu, animácie a výtvarného umenia“. Ideu iných vízií inicioval už v roku 2003 prostredníctvom svojej prednášky na festivale Martin Čihák; hovoril v nej o animačných postupoch amerických experimentálnych tvorcov Larryho Jordana a Stana Vanderbeeka. Uvádzanie ťažko zaraditeľných diel, ktoré pracujú s princípmi animácie, sa teda dialo pod touto hlavičkou najprv nesúťažne. Českú produkciu pohyblivých obrazov začali v novom nastavení sondovať a ako súťažnú sekciu zostavovať vybraní kurátori, teoretici, historici, umelci (diela sa na PAF-e vždy uvádzajú v kinosále a sú aj inštalované v galerijnom prostredí).

V roku 2016 sa konal jubilejný, 10. ročník súťaže Iných vízií CZ. Pri tej príležitosti sa PAF rozhodol otvoriť priestor aj pre ich slovenskú verziu, predovšetkým v záujme posilňovania dialogického prepojenia, konfrontácie experimentálnych výbojov na oboch stranách. Tejto výzvy sa chopil časopis Kinečko a pripravil pre PAF prvý slovenský súťažný výber. Pravidelne prezentovať produkciu pohyblivých obrazov sa na Slovensku zatiaľ nedarí. O jej prieskum a zhodnotenie diel v súťaži sa pokúsili organizátori prvého a posledného ročníka Medzinárodného festivalu experimentálnych filmov a digitálneho umenia v Bratislave, ktorý sa uskutočnil v roku 2012. Napriek nedostatku podpory (preferencie) tohto typu tvorby i zvedavého diváctva sú rôzne kontinuity tvorby nádejné, napr. diela Andrása Cséfalvaya, Milana Mazúra, Martina Zlievskeho či Daniely Krajčovej.

Prvá súťažná zostava Iné vízie SK 2016 (kurátor Martin Kaňuch) predstavovala nástup skromnejší, možno prezieravejší. V prvom pláne mal výsledný výber piatich videí – v českej zostave je pravidelne desať prác – vtedy fungovať ako istý call for moving image najmä pre nových/budúcich autorov. Mnohí slovenskí autori študovali alebo pôsobia v Česku a ich zaraďovanie sa tým problematizuje, no na Slovensku je dostatok tvorivých centier (Bratislava, Žilina, Košice), aktívna je v tejto oblasti napríklad FVU Akadémie umení v Banskej Bystrici. Druhý súťažný výber pre PAF 2017 (kurátorka Eva Filová) počtom mierne narástol, v rámci celého súboru prihlásených prác začali mať prevahu autorky.

Po rokoch, keď sa PAF profiloval a „pripravoval“ si svojich spolupracovníkov i divákov, zohľadnil v roku 2016 toto „rozpozeranie“ aj formálnym premenovaním na prehliadku filmovej animácie a súčasného umenia. Podstatné však je, že od prvého ročníka Iných vízií SK sa okrem prvotného uvedenia v programe PAF-u realizujú ako súťaž hlavne v rámci programu zimného filmového seminára 4 živly v Banskej Štiavnici (projekcie, hodnotenie poroty, vyhlásenie víťaza) – tento rok sa bude seminár konať od 23. do 25. 2. Takto priblížené, zosilnené volanie po nových pohyblivých obrazoch by mohlo konečne prebudiť odvahu i postupný nárast produkcie.

text: Martin Kaňuch
foto: 4 živly